Výskum potvrdil obavy: Okolie spaľovní odpadov je kontaminované vysoko toxickými látkami

Tlačová správa
Haluzice
15. február 2022

V Európe sú spaľovne odpadov s využívaním energie často propagované ako bezpečný spôsob zhodnocovania komunálneho a priemyselného odpadu, a to tak pre ľudské zdravie, ako aj pre životné prostredie. Ale je to naozaj tak?

Vážne spochybnenie týchto tvrdení poskytli výsledky výskumu, ktorý sa uskutočnil v roku 2021 v troch krajinách: Litve, Českej republike a Španielsku. Spolupracovali na ňom Nadácia ToxicoWatch so sídlom v Holandsku (ako vedecký partner) a tri environmentálne organizácie: Žiedinė Ekonomika v Litve, Hnutí DUHA v Českej republike a Ecologistas en Acción v Španielsku, pričom všetkých koordinovala sieť Zero Waste Europe.

Projekt biomonitorovania

Na posúdenie skutočného vplyvu spaľovania odpadov na ľudské zdravie a životné prostredie sa tento výskum zameral pomocou biotestov na analýzu prítomnosti perzistentných organických látok – POP´s (Persistent Organic Pollutants) v biomarkeroch (slepačie vajcia, ihličie a machy) z okolia spaľovní odpadov (Waste-to-Energy). Sledovanými látkami boli polychlórované dibenzodioxíny a polychlórované dibenzofurány (PCDD/F a PXDD/F); polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH); a per- a polyfluóralkylové látky (PFAS).

 

Tabuľka č. 1: Výskum – biomonitoring sa uskutočnil v Európe v okolí troch spaľovní odpadov:

Štát

Spaľovňa/mesto

Ročná kapacita zariadenia (tony)

Rok uvedenia do plnej prevádzky

Litva

ZEVO Kaunas

200 000

2020

Česká republika

ZEVO Plzeň

95 000

2019

Španielsko

ZEVO Madrid- Valdemingomez

300 000

1996

 

Výsledky biomonitoringu

Výsledkom tohto výskumu bolo zistenie vysokého stupňa kontaminácie v okolí všetkých troch spaľovní:

  • Analýzy slepačích vajec ukázali, že väčšina z nich prekračuje akčné limity EÚ pre bezpečnosť potravín, ktoré sú upravené v Odporúčaní Komisie č. 2013/11/EÚ. Predpisy EÚ v takých prípadoch naliehajú na prijatie opatrení na miestach, kde sa odoberajú vzorky vajec, aby sa zistil zdroj kontaminácie POP´s a uskutočnili sa opatrenia na ich zníženie alebo eliminovanie.
  • Okrem toho vysoké percento vajec prekračovalo bezpečnú úroveň POP´s pre ľudskú spotrebu podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 1881/2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách. Ak by boli tieto vajcia určené na komerčný trh, museli by byť stiahnuté z trhu.
  • Výsledky analýzy vegetácie – ihličia a machov poukázali na vysoké hladiny dioxínov v okolí spaľovní odpadu. Hoci neexistuje zákonná povinnosť konať, je to znak znečistenia. Navyše ľudia žijúci v blízkosti spaľovní môžu byť ohrození, ak budú pestovať zeleninu na konzumáciu.

Tento biomonitorovací výskum dáva varovný signál pred kontamináciou životného prostredia toxickými látkami, ako sú dioxíny (PCDD/F), dioxínom podobné PCB, PAH a PFAS.

 

Tabuľka č. 2: Podrobnejší prehľad výsledkov biomonitoringu

Biomarkery

Kaunas (Litva)

Plzeň (Česká Republika)

Madrid-Valdemingomez (Španielsko)

Slepačie vajcia

83 % odobratých vzoriek vajec prekračuje akčné limity pre dioxíny (PCDD/F) EÚ pre bezpečnosť potravín.

33 % odobratých vajec prekračuje akčný limit EÚ pre polychlórované bifenyly podobné dioxínom (dl-PCB).

Keďže tieto vajcia sú určené na konzumáciu, existuje značné zdravotné riziko.

89 % odobratých vajec nespĺňa limit EÚ pre dioxíny (PCDD/F) vo vajciach.

50 % odobratých vzoriek vajec nespĺňa limity EÚ pre bezpečnú konzumáciu potravín.

75 % vajec prekračuje akčný limit EÚ pre polychlórované bifenyly podobné dioxínom (dl-PCB) a 38 % pre dioxíny (PCDD/F).

Vysoké hladiny perfluorovaných a polyfluorovaných látok (PFAS) vo vajciach.

Vajcia nespĺňajú limity EÚ pre dioxíny a pre polychlórované bifenyly podobné dioxínom  (dl-PCB) pre bezpečnú konzumáciu vajec.

Keďže súkromná spotreba kuracích vajec môže byť vysoká, predstavuje to vážne zdravotné riziko.

Ihličie

75 % ihličia má zvýšené množstvo dioxínov (PCDD/F) v porovnaní s referenčným zdrojom.

3 x vyššie množstvá dioxínov (PCDD/F) v ihličí v porovnaní s referenčným zdrojom.

87 x vyššie množstvá polycyklických aromatických uhľovodíkoch (PAU) v ihličí  v porovnaní s referenčným zdrojom.

75 x vyššie množstvá dioxínov (PCDD/F) v porovnaní s referenčným zdrojom.

10 x vyššie množstvá perfluorovaných a polyfluorovaných látok (PFAS) v ihličí borovice Aleppo v porovnaní s referenčným zdrojom.

Machy

Vysoké hodnoty dioxínov (PCDD/F) v machoch.

Vysoké hodnoty polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) v machoch.

Vysoké hodnoty benzo[a]pyrénu (BaP) v machoch.

7 x vyššie množstvá dioxínov (PCDD/F) v machoch v porovnaní s referenčným zdrojom.

Vysoké hodnoty perfluorovaných a polyfluorovaných látok (PFAS) v machoch.

20 x vyššie množstvá dioxínov (PCDD/F) v machoch v porovnaní s referenčným zdrojom.

50 x vyššie množstvá polychlórovaných bifenylov podobných dioxínom (dl-PCB) v machoch v porovnaní s referenčným zdrojom.

 

Je to náhoda alebo výnimka?

Že to nie je náhoda, ani výnimka, ukazujú aj výsledky ďalších výskumov:

  • V roku 2021 sa uskutočnil výskum (ToxicWatch) aj v okolí spaľovne odpadov Ivry v Paríži XIII s ročnou kapacitou spaľovaného odpadu 700 000 ton (najväčšia spaľovňa v Európe). 83 % vzoriek (5 zo 6) prekračuje akčné limity pre bezpečnú konzumáciu potravín. Výsledky analýzy vegetácie – ihličia a machov preukazujú vysoké hodnoty dioxínov. [1]
  • V roku 2005 sa uskutočnil výskum (Priatelia Zeme – SPZ) v okolí spaľovne odpadov v Košiciach. Odobrané slepačie vajcia obsahovali 2,7 x vyššie hodnoty dioxínov ako sú maximálne limity pre slepačie vajcia a potraviny z nich vyrobené podľa Nariadenia komisie (ES) č. 1881/2006 a 6,6 x vyššie hodnoty pre dioxíny a im podobné látky ako sú akčné limity pre bezpečnosť potravín.[2]
  • V roku 2006 sa uskutočnil výskum (Priatelia Zeme – SPZ a Národného referenčného centra pre dioxíny a podobné zlúčeniny pri SZU v BA) v okolí spaľovne odpadov v Šali. Odobrané slepačie vajcia obsahovali 2 x vyššie hodnoty dioxínov ako sú maximálne limity pre potraviny a 3 x vyššie hodnoty pre dioxíny a im podobné látky ako sú akčné limity pre bezpečnosť potravín.[3]

 

Priatelia Zeme – SPZ podporujú odporúčania Zero Waste Europe

Na základe výsledkov tohto výskumu biomonitorovania sieť environmentálnych organizácií  Zero Waste Europe odporúča:

  • Urobiť výskum biomonitorovania povinným pre všetky existujúce projekty spaľovania odpadov v celej Európe – komunity žijúce v blízkosti spaľovní odpadov sa musia uistiť o zdravotných a bezpečnostných rizikách všetkých fáz prevádzky spaľovne.
  • Nariadiť nepretržité merania chlórovaných a brómovaných dioxínov, a to aj za „iných ako normálnych prevádzkových podmienok“, ako sú spúšťanie, odstavovanie a technické havárie.
  • Uvaliť moratórium na nové projekty spaľovania odpadu a vypracovať plány postupného uzatvárania existujúcich spaľovní odpadov.
  • Podporovať a financovať obehové, zdravé a udržateľné alternatívy k spaľovaniam odpadu.

 

Obrázok: Aké ročné emisie a zvyšky môžu vznikať v modernej spaľovni odpadov? Kliknutím na otáznik sa zobrazia podrobnosti o danej látke.

Viac informácií k problematike:

Kompletné výsledky štúdie biomonitoringu POP´s látok v okolí spaľovní odpadov nájdete v priložených súboroch (prevzaté z https://zerowasteeurope.eu/library/the-true-toxic-toll-biomonitoring-of-incineration-emissions/ (v anglickom jazyku)).

Legislatíva

Čo sú to POPs?[4]

Perzistentné organické látky sú ťažko odbúrateľné organické znečisťujúce látky, pre ktoré je medzinárodne zaužívaná skratka POPs (Perzistentné Organické Polutanty) z anglického výrazu „Persistent Organic Pollutants). Ide o nízko-prchavé zlúčeniny vyznačujúce sa dlhou dobou prežitia v životnom prostredí, ktoré majú schopnosť kumulácie v potravinovom reťazci. Do životného prostredia sa dostávajú najmä v dôsledku ľudskej činnosti, napr. pri používaní v poľnohospodárstve alebo v priemysle alebo v dôsledku neúmyselnej činnosti (napr. ako vedľajšie produkty pri rôznych výrobách) alebo v dôsledku havarijnej udalosti. Ak tieto látky uniknú do ovzdušia, nie je ich prakticky možné odtiaľ nijakou čistiacou operáciou odstrániť. Prenášajú sa tak na veľké vzdialenosti a tak prenikajú aj do oblastí, v ktorých sa nikdy nevyrábali a nepoužívali (napr. Arktída a Antarktída).

Čo sú dioxíny?[5]

Dioxíny sú považované za toxické zlúčeniny, ktoré zahŕňajú tri akútne toxické chemické skupiny, a to skutočné dioxíny,  furány a polychlorované bifenyly. 98 % dioxínov v životnom prostredí vzniká ľudskou činnosťou, čiže sa jedná o antropogénny environmentálny kontaminant. Vznikajú ako vedľajšie produkty spaľovacích procesov a chemického priemyslu za prítomnosti chlóru, pri kúrení tuhým palivom, cestnej doprave, v papiernickom a oceliarskom priemysle. Zvyšok sa považuje za tzv. „prírodné dioxíny“, ktoré sa môžu uvoľňovať pri lesných požiaroch a sopečnou činnosťou.

Dioxíny sú bezfarebné zlúčeniny, zle rozpustné vo vode a dobre rozpustné v tukoch a v organických zlúčeninách podobným tukom. Preto sa najčastejšie nachádzajú v tukových tkanivách živočíchov, v ktorých sa následne ukladajú. Sú kontaminantmi globálneho ekosystému vrátane ovzdušia, vody, rýb, voľne žijúcej zveri, ľudskej krvi, tukových tkanív a mlieka.

V jazerách, vodných tokoch sa viažu na usadeniny a organické látky. Podobne sa môžu viazať aj v pôde. V ovzduší sa viažu na sadzu a popolčeky.

Nakoľko v prírode sa prakticky dioxíny neodbúravajú a môžu pretrvávať stovky rokov, ukladajú sa v tkanivách zvierat a tak sa dostávajú do potravinového reťazca človeka. Najvýznamnejšia cesta vstupu dioxínov do organizmu človeka je príjem potravou, hlavne mäsom, rybami, vajcami, mliekom a tukmi. 

Najzávažnejšie negatívne zdravotné účinky sú karcinogénne – rakovinotvorné účinky. Poškodzujú imunitný systém, preukázali sa ich teratogénne účinky (schopnosť poškodzovať vyvíjajúci sa nenarodený plod v tele matky), negatívne ovplyvňujú pohlavné hormóny a hormóny štítnej žľazy.

Čo sú to biotesty?

Biotest je analytická metóda na stanovenie koncentrácie alebo účinnosti sledovanej látky na základe jej vplyvu na živé zvieratá alebo rastliny alebo na živé bunky alebo tkanivá.

Prečo používať vajcia na biomonitorovanie dioxínov?

Keď si sliepky voľne hľadajú potravu (hmyz, bezstavovce, semená a rôznu rastlinnú potravu) na prírodnej nekrytej pôde pod holým nebom bez zastrešenia, sú v optimálnom kontakte s prostredím. Vajcia môžu odrážať chemickú situáciu pôdnej bioty súvisiacu s atmosférickým ukladaním nebezpečných chemických častíc z priemyselných emisií, ako metalurgia, uhoľné elektrárne, zlievarne, priemysel PVC, cementárske pece, papierenský priemysel a spaľovne odpadov. Výsledkom je, že perzistentné organické znečisťujúce látky (POPs), ako sú dioxíny (PCDD/F/dl-PCB), sa môžu nachádzať v tukovom vaječnom žĺtku a pôsobia ako biomarker pre životné prostredie. Sliepka vylučuje toxické zlúčeniny, ako sú dioxíny, do mastného žĺtka pri tvorbe vajec (dioxíny súvisia s tukom). Čím sú sliepky staršie, tým toxickejšie zlúčeniny sa môžu zhromažďovať v ich tele – proces je nazývaný bioakumulácia. [6]

Cieľová skupina: 
Kľúčové slová: