Odpoveď Priatešov Zeme - SPZ: PrivatPress, spol.s.r.o. Vydavateľ Prešovského Večerníka PhDr. Peter Ličák konateľ Jarkova 2 080 01 Prešov Vec : Žiadosť o uverejnenie odpovede k skutkovým tvrdeniam z článkov Andreja Petruša „Upaľovanie bosorky“ z 12.6. 2008 a „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“ z 16.6.2008, publikovaných v Prešovskom Večerníku. V súlade s ust. § 8 zák.č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon) Vám ako vydavateľovi Prešovského Večerníka predkladáme žiadosť o uverejnenie odpovede k článkom redaktora Andreja Petruša, uvedeným vyššie. Dôvodom našej žiadosti je skutočnosť, že v týchto článkoch spomínaný novinár uplatňuje opakovane viaceré skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú dobrej povesti organizácie Priatelia Zeme – SPZ v Košiciach. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť náš názor, že predmetné články sú neprijateľným prejavom neobjektívneho, jednostranného informovania čitateľa - ( v niektorých prípadoch pri použití aj vulgarizujúcich tvrdení), ktoré má za cieľ znížiť dôveryhodnosť našej organizácie a tým aj spochybniť aktivity, ktoré organizujeme v spojitosti so zámerom spol. Fecupral, s.r.o. rozšíriť v meste Prešov súčasnú spaľovňu nebezpečného odpadu na najväčšiu v SR, resp. ju umiestniť v meste Veľký Šariš. Tento nepriaznivý dojem o konaní Priateľov Zeme – predovšetkým v spojitosti s organizovaním petície k zámeru umiestnenia spaľovne nebezpečného odpadu v mestskej zástavbe, má vytvoriť označenie našej činnosti Andrejom Petrušom ako prejavu tmárstva, zatemnenej mysle, dokonca až stredoveku, čo evokujú aj názvy článkov a ich obsah (viď napr. prvú až piatu vetu článku „Upaľovanie bosorky“ ). Obsah článkov cielene vytvára paralelu medzi upaľovaním bosorky a našimi aktivitami, výslovne Andrej Petruš uvádza skutkové tvrdenie napr. o tom , že „ ....košickí Priatelia Zeme sa rozhodli upáliť súčasnú „bosorku“ – spaľovňu tzv. nebezpečného odpadu (článok „Upaľovanie bosorky“), „celá petícia je postavená ako v stredoveku, keď upaľovali bosorku“ (článok „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“). Zároveň autor článkov opakovane spomína našu údajnú demagógiu, resp. dokonca klamanie ľudí v súvislosti s obsahom petície – cit. „ ...jej takmer celý obsah považujem iba za obyčajnú demagógiu.“ - siedma veta článku „Upaľovanie bosorky“, 2.str. tohto článku –„..a teraz .k faktom v petícii, ktoré zaváňajú demagógiou...“), alebo „.Je smutné , že ľudia naleteli aj ďalším demagogickým konštatovaniam v petícii...“, opäť 2.str. tohto článku a „....jej obvinenie (petície - z kontextu) bolo založené na subjektívnych pocitoch a oklamaní masy ľudí.“ (článok „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“). Autor článkov má nepochybnú snahu znížiť dôveryhodnosť a dobrú povesť našej organizácie aj poukazovaním na údajnú iracionalitu nášho konania, alebo upozornením na naše údajné nerešpektovanie názorov odborníkov, resp. na našu - podľa jeho názoru - neodbornosť – viď jeho skutkové tvrdenia o chýbajúcich racionálnych dôvodoch v spojitosti s petíciou (článok „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“ ), a cit. : „Priatelia Zeme si privlastnili právo na rozum a neuznávajú žiadne argumenty odborníkov“, (článok „Upaľovanie bosorky“), „ako sa mi v telefonickom rozhovore priznala Mgr. Katatína Vrábľová z petičného výboru, v spaľovni nikdy ešte nebola.. „ a „...mne to pripomína situáciu, keď lekárovi – špecialistovi pri operácii srdca radí laik z ulice (rovnako článok „Upaľovanie bosorky“). S prihliadnutím na ust. § 8 ods. 3 zák.č. 167/2008 Z.z. (tlačového zákona) konštatujeme, že jeho negatívny postoj k našej organizácii bol vyjadrený absolútne neprijateľne použitím nepravdivých a neúplných informácií vo verejne prístupnej periodickej tlači, čím sa nesporne dotkol našej dobrej povesti. Ako uvádzame vyššie - z citovaného obsahu skutkových tvrdení Andreja Petruša – je nesporný autorov úmysel - vyvolať nedôveru verejnosti o opodstatnenosti a profesionalite našich aktivít. Aj keď je Priateľom Zeme zrejmé, prečo odporcovia ich aktivít sú nútení sa uchyľovať k nepravdivým, neobjektívnym, zjednodušujúcim a jednostranným tvrdeniam, nikdy s takýmto informovaním čitateľov nebudú súhlasiť a využijú všetky právne možnosti , aby takému konaniu zabránili. V dôsledku uvedeného ako jeden z týchto právnych prostriedkov využívame právo na odpoveď a s prihliadnutím na ust. § 8 ods. 1 a 4 citovaného zákona žiadame o bezodkladné uverejnenie odpovede k vyššie uvedeným skutkovým tvrdeniam, obsiahnutým vo vyššie uvedených článkoch – najneskôr do 3 dní od doručenia tejto žiadosti. Zároveň - s poukazom na § 8 odsek 5 zák.č. 167/2008 Z.z. žiadame, aby naša odpoveď bola zverejnená na rovnocennom mieste, v predloženom rozsahu (ktorý je svojím rozsahom rovnocenný článkom Andreja Petruša) a rovnakým písmom, akým boli uverejnené skutkové tvrdenia v článkoch Andreja Petruša - s označením „Odpoveď“, ku ktorému bude pripojený názov Priatelia Zeme – SPZ. Označenie „odpoveď“ musí byť uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho skutkové tvrdenie. K uverejnenej odpovedi nemožno uviesť žiadny súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok. V tejto súvislosti Vás žiadame o zverejnenie ospravedlnenia Andreja Petruša za uvedenie nepravdivých tvrdení, ktoré poškodili dobrú povesť nášho združenia. V prípade, ak tak Andrej Petruš neučiní do 10 dní odo dňa doručenia tohto listu, upozorňujeme Vás, že využijeme všetky možnosti dané Občianskym zákonníkom na ochranu dobrej povesti nášho združenia a uplatníme návrh na začatie súdneho konania, v rámci ktorého sa budeme domáhať súdnej ochrany nášho dobrého mena. Okrem toho v súlade s tlačovým zákonom využijeme právne prostriedky na opravu vyššie uvedených nepravdivých tvrdení Andreja Petruša. Text odpovede. Priatelia Zeme – SPZ

Odpoveď k bosorkám v mysli Andreja Petruša.

Vzhľadom na neprijateľný prejav nepravdivého, jednostranného a neobjektívneho informovania čitateľov v článku „Upaľovanie bosorky“ dňa 12.6. 2008 a v článku „Bosorka uletela do Veľkého Šariša“ dňa 16.6.2008, publikovaných v Prešovskom Večerníku sme nútení uverejniť za naše združenie odpoveď na viaceré vyjadrenia autora týchto článkov Andreja Petruša. Touto odpoveďou chceme uviesť na pravú mieru viaceré jeho skutkové tvrdenia o motívoch nášho konania, o údajnej demagógii a klamaní ľudí nami organizovanou petíciou k umiestneniu spaľovne nebezpečného odpadu v Prešove, alebo vo Veľkom Šariši, o nerešpektovaní odborníkov naším združením a rovnako aj – podľa jeho názoru - o našej neodbornosti. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že naše výhrady a stanoviská k tomuto zámeru vôbec nie sú prejavom tmárstva a spiatočníctva (ako naznačuje Andrej Petruš), ale vyplývajú len z potreby dosiahnuť svedomité a objektívne zhodnotenie rizík umiestnenia spaľovne nebezpečného odpadu v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z.z. , tak ako si to posúdenie tak závažnej činnosti vyžaduje. Nikdy sme nepovedali, že sme proti spaľovniam nebezpečného odpadu ako takým. Nemáme nič proti a nikdy sme v našej kampani nevystupovali ani proti súčasnej prevádzke spol. Fecupral. Máme však konkrétne pripomienky ku konkrétnym chybám a negatívam predloženého projektu tak, aby sme zvýšili úroveň ochrany zdravia ľudí a prostredia. Sme nútení upozorniť, že kvôli nerešpektovaniu štruktúry a obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré pri posudzovaní zámeru predložila spoločnosť Fecupral podľa zák. č. 24/2006 Z.z. chýbalo viacero dôležitých štúdií, výpočtov. Na zachovaní obsahu a členenia týchto dokumentov podľa jednoznačne znejúcich príloh tohto zákona, (ktoré to upravujú) uvedený právny predpis trvá. Musíme konštatovať, že rešpektovanie štruktúry a obsahu jednotlivých predložených dokumentov považujeme za elementárne zvládnutie tých najzákladnejších povinností každého spracovateľa. Skutočne nerozumieme, prečo napr. zámer predmetnej činnosti (konkrétny dokument podľa zákona) nebol pripravený podľa prílohy č. 9 Zákona 24/2006 Z.z. (ako ukladá zákon) ale prílohy č. 11, ktorá sa vzťahuje na úplne iné štádium posudzovania tejto činnosti (správu o hodnotení). Ako príklad neobjektívneho informovania Andreja Petruša v tejto spojitosti uvádzame, že z jeho článku mala verejnosť možnosť sa dozvedieť, že v Európe je 330 spaľovní odpadov. Uvádza aj príklady spaľovní, ktoré sú umiestnené v centre miest – Amsterdam, Hamburg. Na doplnenie môžeme za našu stranu ešte uviesť tiež často spomínaný Liberec a Viedeň. Umiestnenie takejto činnosti v zástavbe miest však vôbec nie je obvyklým riešením a tvorí len malý podiel z celkového množstva spaľovní. Autor nepodáva žiadne informácie o pozadí výstavby takýchto spaľovní, ani o komplikovanosti splnenia všetkých podmienok, ktoré predchádzali ich výstavbe, rovnako ani o závažných problémoch pri skúšobných prevádzkach – ako to bolo napríklad v prípade spaľovne v Liberci v Českej republike. Zároveň neuvádza, že konkrétne v najbližšej spaľovni odpadov v Kokšov Bakši pri Košiciach bol v posledných rokoch rozsiahly požiar, ktorý mal negatívny vplyv na prevádzkovanie tohoto zariadenia. Dôsledky tejto havárie by boli určite ešte vážnejšie, keby spaľovňa bola umiestnená v blízkosti centra Košíc. Ani v Českej republike nie sú havárie a požiare v spaľovniach ničím výnimočným a stávajú sa niekoľkokrát za rok. Dva požiare v spaľovni nebezpečných odpadov Ekotermex Vyškov boli zaznamenané v apríli a máji 2005, rok pred tým bol požiar v sklade popolu a popolčeka tej istej spaľovne, v júli 2005 požiar v spaľovni nebezpečných odpadov v Chropyni v dôsledku vyšľahnutia ohňa z pece, atď. Skutočnosť, že niekoľko spaľovní stojí v centrách miest ešte neznamená, že je to dobré riešenie. Naopak, stále si stojíme za tým, že takéto spaľovne ako aj niektoré iné rizikové prevádzky do mesta nepatria a sú vždy len výnimočnou možnosťou. Vzhľadom na výnimočnosť takýchto riešení sme predpokladali , že spol. Fecupral, s.r.o. v záujme vyvrátenia argumentov svojich oponentov urobí všetko preto, aby konkrétnymi výpočtami, štúdiami, preukázala, že jej zámer nie je rizikový a že má pripravené opatrenia, ktorými možné riziká eliminuje, alebo minimálne zníži na zanedbateľnú mieru. Musíme, žiaľ, konštatovať , že v predložených dokumentoch, ktoré dala spracovať spol. Fecupral, s.r.o. poverenými osobami vo viacerých prípadoch takéto výpočty a štúdie chýbajú, napriek tomu, že sa štandardne pri takýchto zámeroch predkladajú. Spracovateľ sa viackrát obmedzuje len na jednostranné vyhlásenia o dodržaní limitov, splnení podmienok, zabezpečení požiadaviek, atď., ktoré však nemajú oporu v žiadnych relevantných dôkazoch. Na nutnosť doplnenia takýchto dôkazov sme neupozorňovali len my, ale zhodne aj napr. Ministerstvo životného prostredia. Ako príklad takejto chýbajúcej štúdie, ktorú vždy obsahuje každý štandardný projekt spaľovania nebezpečného odpadu, uvádzame zvozovú štúdiu dodávaného odpadu do spaľovne, ktorá patrí k podstatným dokumentom, preukazujúcim opodstatnenosť kapacity a konkrétneho umiestnenia spaľovne, dopravnú záťaž a dopravné riziká. V rámci tejto štúdie by musel spracovateľ vyhodnotiť okrem iného aj skutočnosť, prečo v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý je krajom s najnižšou produkciou nebezpečného odpadu na Slovensku by mala byť najväčšia spaľovňa nebezpečných odpadov v tejto republike. V tejto súvislosti uvádzame, že napríklad zamietnutý projekt vtedy najväčšej spaľovne nebezpečného odpadu v Šali v Nitrianskom samosprávnom kraji obsahoval takmer 80 stranovú zvozovú štúdiu s detailnými informáciami, ktorými sa snažil preukázať opodstatnenosť navrhovanej kapacity ako aj lokalizáciu spaľovne. Spol. Fecupral, s.r.o doposiaľ k požiadavke o predložení zvozovej štúdie namiesto uvedenia faktov a argumentov uvádzala, že je predmetom obchodného tajomstva čo nie je pravdou, údaje o dôvodoch lokalizácie, kapacity a z toho plynúcich rizík spaľovne nie sú predmetom obchodného tajomstva. Aj Ministerstvo životného prostredia SR trvá na predložení tejto štúdie. Ako ďalší príklad chýbajúcich štandardných dôkazov o opodstatnenosti projektu Fecupral, s.r.o. je spracovanie kompletnej rozptylovej štúdie, ktorú rovnako okrem nás opäť požaduje aj Ministerstvo životného prostredia. Táto štúdia by v primeranom rozsahu (ktorá doposiaľ v takomto rozsahu predložená nebola) zhodnotila znečistenie ovzdušia vplyvom spaľovne. Zároveň rovnako chýba uvedenie množstva vyrobenej a dodávanej energie, špecifikácia spôsobu nakladania so vstupnými a výstupnými odpadmi vrátane ich monitoringu, opatrenia v prípade havárií (viď vyššie spomínanú haváriu v spaľovni pri Košiciach a časté havárie v ČR), návrhy kombinácií spaľovania jednotlivých druhov nebezpečných odpadov atď. Takéto nedostatky dokumenty predložené odborníkmi nesmú obsahovať. Za veľmi vážny nedostatok považujeme, že v dokumentoch o projekte spaľovne nebezpečného odpadu predložených spoločnosťou Fecupral na pripomienkovanie zainteresovanou verejnosťou sú len minimálne zmienky o vyhodnotení zdravotných rizík – teda vplyvov činnosti spaľovne na zdravie, uvádzajú sa len mimoriadne stručné informácie o zvýšenej hlučnosti, zápachu atď. Opäť považujeme za neprípustné, že by sa projekt spaľovne nebezpečného odpadu obmedzoval len na jednostranné konštatovanie, že k zhoršeniu zdravia nedôjde, bez podloženia tohto tvrdenia výsledkami konkrétnych zdravotných štúdií, ktoré by mala k dispozícii zainteresovaná verejnosť. V tejto súvislosti vyslovujeme poľutovanie, že si zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši pred svojím rozhodovaním o umiestnení spaľovne nebezpečného odpadu na svojom území vyššie uvedené štúdie, merania a výpočty nevyžiadalo. Dovolili sme si spomenúť tieto výhrady, aby sme uviedli na pravú mieru vyjadrené spochybňovanie Andreja Petruša o tom, či sme odborníkmi, alebo, či rešpektujeme názor odborníkov. Z uvedeného je zrejmé, že s našimi výhradami sa vo veľkej miere stotožňujú odborníci z Ministerstva životného prostredia. V tejto súvislosti podotýkame, že viaceré z týchto výhrad majú aj odborníci zo Slovenskej agentúry životného prostredia , mesta Prešov a Prešovského samosprávneho kraja. V prípade, keby mal Andrej Petruš záujem objektívne a nie jednostranne informovať verejnosť, určite by mu nerobilo problém sa o týchto výhradách dozvedieť Nesporne by bolo prínosom pre objektívnosť jeho vyjadrení, keby si preštudoval aj odborné stanoviská a materiály druhej strany. Tieto pripomienky sú voľne dostupné napr. na web stránke www.priateliazeme.sk/spz., resp. na mestskom úrade v Prešove, rovnako aj na Úrade Prešovského samosprávneho kraja a Slovenskej agentúre životného prostredia. Je skutočne na škodu veci, že Andrej Petruš za odborníkov považuje len odborníkov, ktorých si objednala spoločnosť Fecupral. Zároveň považujeme za poľutovaniahodné, že sa Andrej Petruš potrebuje uchyľovať k vyjadreniam, ktoré nemôžeme označiť inak ako vulgárne podnecovanie „prešovsko – košickej“ nevraživosti –viď jeho výrazy cit : „sú Prešovčania už ozajstní hlupáci....takže musí prísť „záchrana“ až z Košíc?“ V tejto súvislosti sme nútení uviesť, že Priatelia Zeme - SPZ je organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá podáva odborné pripomienky k takýmto a podobným projektom po celom Slovensku. Projekt mnohonásobného rozšírenia spaľovne v Prešove sa nedotýka len samotného Prešova a Prešovčanov. Prečo by potom naša legislatíva ukladala povinnosť posudzovať činnosť týchto zariadení aj z hľadiska medzinárodného vplyvu? (viď prílohu č. 13 zák. č. 24/2006 Z.z.) Podotýkame, že aj toto zhodnotenie v projekte chýba, Opäť zdôrazňujeme, že nemáme nič a nikdy sme v našej kampani nevystupovali proti súčasnej prevádzke spol. Fecupral. Vždy sme sa vyjadrovali ku konkrétnemu projektu podanému na MŽP. Vyjadrenie, že sa Priatelia Zeme – SPZ rozhodli upáliť súčasnú „bosorku“ – spaľovňu tzv. nebezpečného odpadu je neprimerané a neopodstatnené. Ak by bol autor článku vzdelaný v predmetnej problematike, nemohol by v prípade navrhovaného zariadenia spol. Fecupral spochybňovať jeho označenie ako spaľovňu nebezpečného odpadu (cit.:....samozrejme, slová spaľovňa nebezpečného odpadu psychologický efekt ešte znásobujú).Dovoľujeme si upozorniť, že naša súčasná legislatíva považuje zariadenia na spaľovanie odpadu za spaľovne a nie za centrá na energetické zhodnocovanie. Potvrdzuje to aj stanovisko Ministerstva životného prostredia k zámeru spoločnosti Fecupral: „Vychádzajúc zo súčasných právnych predpisov upravujúcich oblasť odpadového hospodárstva a ochrany ovzdušia a údajov obsiahnutých v predloženom zámere nemožno navrhovanú činnosť označiť ako zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov. Jedná sa o zneškodnenie odpadov činnosťou D10 Spaľovanie na pevnine podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Autor článku použil pre spochybňovanie našej odbornosti nepodstatné informácie typu „Ako sa mi v telefonickom rozhovore priznala Mgr. Katarína Vrábľová z petičného výboru, v spaľovni nikdy ešte nebola...“, pričom zabudol doplniť, že Mgr. Vrábľová hovorila o konkrétnej spaľovni Fecupral a zároveň vysvetlila, že návšteva v spaľovni by nič nezmenila na jej stanoviskách, pretože sa stále vyjadruje len k projektu, ktorý momentálne ešte nie je v tomto zariadení realizovaný a len ho posudzuje ministerstvo. Autor sa pomerne obsiahle venuje emisiám do ovzdušia a porovnávaním znečisťovateľov v meste Prešov podľa údajov z roku 2004 (v článku je mylne uvedený rok 1994). Bohužiaľ, je to zasa len diskusia o doterajšej prevádzke spaľovne, nie o tom, ako sa situácia zmení v prípade realizácie navrhovaného projektu. Tvrdenie, že „výsledným produktom spaľovania je inertný nereaktívny popol, na ktorého zachytenie stačí jeden malý kontajner“ je tvrdenie nanajvýš neodborné. Pochybujeme, že by v odborných materiáloch, ktoré si tento redaktor preštudoval, bola takáto informácia v uvedenom znení uvedená. Zároveň sa ohradzujeme voči vyjadreniu, že fakty uvedené v petícii zavádzajú demagógiou. Priatelia Zeme vo svojich stanoviskách, petíciách, pripomienkach atď. uvádzajú vždy overené a podložené fakty, a informácie získané 12 rokmi skúseností v tejto oblasti. Text petície v žiadnom prípade nie je hrozivý. K tvrdeniu, že nadregionálne centrum zneškodňovania odpadov je v územnom pláne Prešovského samosprávneho kraja (PSK) uvádzame nasledovné: Áno, je to pravda, ale autor článku neuvádza vyjadrenie PSK k tomuto projektu : „Z nášho pohľadu je situovanie navrhovanej činnosti, ktorá predstavuje zvýšenie spaľovania odpadov 21-krát oproti súčasnému stavu nevhodné z dôvodu, že sa táto činnosť nachádza v zastavanom území mesta Prešov, kde v jeho blízkosti (cca 500m) je obytná zóna mesta Prešov a navrhované územie, ktoré je taktiež určené pre obytnú zástavbu.“ Zároveň uvádzame k ďalšiemu neopodstatnenému konštatovaniu autora, cit.: „Absolútnym nezmyslom v texte petície je to, že preprava nebezpečného odpadu pôjde cez obytné zóny.“ Autor článku tento fakt vôbec nevyvrátil, odvoláva sa iba na prepravu farieb, olejov, benzínu. Treba doplniť, že k nebezpečným odpadom, ktoré by mohla spaľovňa zneškodňovať patria napr. aj infekčné zdravotnícke odpady a vysoko toxické PCB (polychlórované bifenyly), na ktorých spaľovanie má spol. Fecupral ako jediná na Slovensku oprávnenie a v projekte sú uvedené medzi zamýšľanými odpadmi pre spaľovanie. Nebezpečné odpady sa budú privážať do Prešova zo všetkých smerov (od Košíc, od Popradu, od smeru Bardejov-Vranov-Humenné a od smeru Sabinov-Stará Ľubovňa). Chce teda autor tvrdiť, že na týchto prístupových cestách sa nenachádzajú žiadne obytné plochy, rodinné domy a pod.? Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že Priatelia Zeme neponúkajú inú alternatívu. Práve naopak, stále upozorňujeme na to, že alternatívy pre časť nebezpečných odpadov, ktoré majú byť zneškodňované aj v tejto spaľovni naozaj existujú. Sú to napr. tzv. nespaľovacie technológie, ktoré podporuje aj EU (odporúčanie v rámci Štokholmského dohovoru). Pri týchto technológiách nevznikajú toxické látky, ktoré by sa uvoľňovali do ovzdušia, ani ich konečný produkt nie je treba umiestňovať na skládky nebezpečných odpadov. Takáto technológia sa napr. pripravuje pre likvidáciu PCB v Strážskom. V tejto súvislosti tiež uvádzame, že spaľovanie PCB odpadov (najmä tých s vysokým obsahom PCB) je nevhodné, pretože sa spaľovaním nezneškodnia, boli vyrábané a používané práve za účelom toho, aby nehoreli. Priatelia Zeme – SPZ nikdy netvrdili, že pre nebezpečný odpad nie je treba žiadnu spaľovňu. Samozrejme, aj po vyseparovaní nespáliteľných odpadov, recyklovateľných odpadov a tých, pre ktoré existujú čistejšie nespaľovacie technológie, ostáva časť odpadov, ktoré by sa mali spáliť s využitím energie. Najväčšia spaľovňa nebezpečných odpadov by však určite mala byť na vhodnejšom mieste ako v zástavbe mesta Prešov alebo Veľký Šariš. Výber miesta spaľovne sa nemá riadiť len obchodným záujmom navrhujúceho súkromného investora. V našej dlhoročnej práci sa už od začiatku venujeme osvete a prevencii, ktorá je na prvom mieste v tzv. odpadovej hierarchii. Preto otázka p. Hanigovského - prečo Priatelia Zeme nezamerajú svoje aktivity na znižovanie odpadu u jeho pôvodcov naozaj nie je na mieste. Dovolíme si tvrdiť, že sme jedinou organizáciou na Slovensku, ktorá sa prevencii v oblasti odpadového hospodárstva venuje v mimoriadne veľkej miere a zastáva v tomto aj miesto, ktoré by malo patriť štátnym inštitúciám. V záujme veci – keďže nesporným úmyslom autora článkov bolo znížiť dôveryhodnosť a dobrú povesť Priateľov Zeme – sme nútení uviesť niekoľko faktov o našej činnosti : Občianske združenie Priatelia Zeme - SPZ patrí medzi významné slovenské mimovládne organizácie pre ochranu životného prostredia, participuje odborne na príprave zákonov a ďalších právnych predpisov v súvislosti s odpadovým hospodárstvom a environmentálnymi záťažami. Tvorí súčasť viacerých pracovných skupín viacerých dotknutých ministerstiev a orgánov štátnej správy, podáva odborné poradenstvo stovkám samospráv po celom Slovensku. Je členom najväčšej, renomovanej asociácie mimovládnych organizácií pre environmentálne a sociálne orientovaný rozvoj „Priatelia Zeme“ (FoEI), pôsobiacej v 71 krajinách sveta s 1 a pol miliónom členov, ktorej patrónmi sú nositelia Nobelovej ceny a významní vedci. Oblasti odpadového hospodárstva sa venuje od svojho vzniku v roku 1996. Pracuje nielen na zákaze a obmedzení ekologicky škodlivých činností, ale hlavne sa snaží vytvárať pozitívne riešenia pre dosiahnutie trvalo udržateľnej spoločnosti. V združení Priatelia Zeme pôsobia viaceré osobnosti ktoré riadia jeden z najlepšie hodnotených systémov triedeného zberu na Slovensku, poprední odborníci z akademickej obce, experti s dostatočnou odbornou spôsobilosťou, vrátane právnych expertov. Predseda spol. Priatelia Zeme – SPZ v Košiciach v súčasnosti pôsobí aj ako poradca českého ministra životného prostredia. Za dosiahnuté výsledky dvakrát získali cenu za environmentálny projekt roka. Medzinárodná nadácia Sasakawa Peace Foundation ocenila ich projekt v roku 1999 - 2. miestom a v roku 2001 - 1. miestom. V roku 2003 získali Cenu ministra životného prostredia SR za prínos v starostlivosti o životné prostredie. Bez ohľadu na tieto výsledky sa nestaviame do polohy vševediacich. Máme však dostatok znalostí a skúseností s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie na to, aby sme k nim mohli zaujať relevantné stanovisko a objektívne ich hodnotiť z pohľadu verejnosti, nie z pohľadu záujmov súkromného investora. Naše pripomienky a stanoviská sa samozrejme opierajú o odborné fakty na rozdiel od dohadov a osočovaní redaktora Andreja Petruša. V Košiciach 3. 7. 2008 S pozdravom,

Ladislav Hegyi Predseda združenia Priatelia Zeme – SPZ

Na vedomie: Andrej Petruš, redaktor denníka Prešovský Večerník

Ak sme spolu previazaní a dôsledky našich činov dopadajú na zvyšok siete biosféry, potom to platí aj opačne. Musíme si preto navzájom pomáhať. Ak chceme mať slobodu, musíme slobodu dať aj ostatným. Ak necháme prírodu pre nás len otročiť a slúžiť našim potrebám, môžeme jedného dňa zistiť, že sme sami otroci a sloboda už je len prázdnym slovom.

Americký vedec Jared Diamond vo svojej známej knihe Kolaps spomína množstvo prípadov ľudských spoločností, ktoré na toto poznanie zabudli. Najznámejším je asi príbeh Veľkonočného ostrova. Veľkonočný ostrov je klasickým príkladom ľudskej spoločnosti, ktorá zabudla, že nie je na tom svete sama, že je zapojená do siete organizmov a že z toho faktu jej vyplýva aj dôležitosť pomoci okolitému svetu, o darovaní slobody prírode ani nehovoriac.

Mierne, príjemné podnebie a úrodná pôda boli ideálnymi podmienkami na rozvoj polynézskej spoločnosti. Napriek tomu tieto ideálne podmienky nezachránili polynézsku kultúru pred kolapsom. Polynézania osídlili ostrov okolo roku 900 a počas 500 rokov rozvinuli poľnohospodárstvo, ktoré uživilo okolo 15 000 obyvateľov. Kolaps prišiel, keď produkcia známych kamenných sôch moai pokračovala, bez ohľadu na zvyšujúcu sa spotrebu dreva potrebných pre ich transport a stavbu. Rúbalo sa stále viac a viac stromov, aby sa stavalo stále viac a viac krajších sôch moai. Až bol vyrúbaný posledný strom. Zmiznutie lesov spôsobilo vyhynutie rastlinných a živočíšnych druhov, sucho, eróziu pôdy, zánik úspešného poľnohospodárstva, rozpad sociálnych štruktúr, hlad a vojny. V roku 1877 žilo na Veľkonočnom ostrove 111 obyvateľov.

Čo si asi myslel Polynézan, ktorý rúbal posledný strom, môžeme sa spýtať s Diamondom. „Aspoň, že mám nejakú prácu“, „načo sú nám vlastne také stromy“, alebo „čo s nami bude“?

Osud obyvateľov Veľkonočného ostrova nie je ojedinelý príklad. Indiánska kultúra Anasazi, Vikingovia, Mayovia a množstvo ďalších zanikli a odišli do zabudnutia, pretože zabudli na jednoduchý fakt. Že ľudia nie sú na tomto svete sami a že by mali okolitému svetu pomáhať. Odlesnenie, erózia a degradácia poľnohospodárstva bola vždy už len dôsledkom tohto zabudnutia.

Slovensko ako Veľkonočný ostrov

V roku 2004 potvrdil slovenský tím projektu CORINE Land Cover 2000, že od roku 1990 do roku 2000 reálne zmizlo na Slovensku 50,6 km2 lesa.

Začalo to misiou Svetovej Banky, ktorá v roku 1993 so slovenskou vládou bez akejkoľvek účasti verejnosti rokovala o projekte „Ekologické obhospodarovanie lesov“. V ňom odporúčala ako hlavný liek na dlhodobo stratové slovenské lesníctvo, zvýšiť ťažbu dreva zo 4,4 mil. m3 v roku 1991 na 11 mil. m3 v roku 2030 s následným zvyšovaním v ďalších rokoch. Novely lesného zákona a zákona o ochrane prírody, ktoré sa od skončenia misie pripravili a schválili, toto zvýšenie umožnili predovšetkým zvýšením ťažby v našich chránených územiach.

V Národnom parku Poloniny sa zvyšuje ťažba takmer trojnásobne, zo 75 000m3 ročne na 220 000 m3 ročne. V Národnom parku Nízke Tatry sa zvyšuje ťažba viac ako dvojnásobne, napríklad v piatich lesných hospodárskych celkoch z 553 099 m3 na 1 184 276 m3 počas najbližších desiatich rokov! V pohorí Čergov, v území európskeho významu SKUEV0332, sa zvyšuje ťažba trojnásobne, napríklad v lesnom hospodárskom celku Sabinov zo 187 920 m3 dreva za posledných desať rokov, na 522 037 m3 dreva v najbližšej desaťročnici.

Zvyšovanie ťažby je celoslovenský trend ako ukazujú aj Zelené správy ministerstva pôdohospodárstva, keď celoslovenská ťažba vzrástla za posledné roky z priemerných 5 miliónov m3 na viac ako 10 miliónov m3.

K ťažbe sa pridružuje aj tlak developerských spoločností, ktoré sa snažia budovať strediská cestovného ruchu na „zelenej lúke“, ktorú predstavujú na Slovensku už len chránené územia. Ide napríklad o projekt Biele Kamene v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, Vtáčie údolie v Chránenom vtáčom území Vihorlat alebo HorSkiPark v Slovenskom raji. Všetky tieto projekty pritom predstavujú výruby lesov na rozlohe niekoľko sto hektárov a navyše v našich najcennejších chránených územiach.

Na slovenských horách začíname budovať naše sochy moai. A ideme sa pretekať, tak ako Polynézania, kto ich bude mať krajšie a väčšie.

Ako ukázal Diamond, spoločenské rozhodnutia, ale aj kultúrne hodnoty vzťahujúce sa k životnému prostrediu, majú rozhodujúcu úlohu v osude ľudských spoločností. Obyvatelia Veľkonočného ostrova nemuseli vyrúbať všetky stromy preto, aby prežili. Zničila ich kultúra sôch moai.

Na rozdiel od starých Vikingov, Polynézanov a Mayov máme k dispozícii informácie o vzniku erózii, o dôsledkoch odlesňovania, o strate biologickej rozmanitosti, ale zároveň aj o svojej vlastnej minulosti. Ako sa ukazuje, technologické vedomosti nie sú samospasiteľné. Na mieste sú radikálne riešenia v zmene našich vlastných hodnôt. Inými, než radikálnymi aktivitami sa náš ľudský svet nikdy zmeniť nedal.

Návrat k našim koreňom

Radikalizmus nie je extrémizmus. Radix je koreň, nie extrém. Radikálna myšlienka ide ku koreňom veci, vyťahuje podstatu, ktorá šedivú masu nezaujíma a ktorá je jej väčšinou nepríjemná. Radikálne hnutie chrániace ľudské spoločenstvo je strom, ktorý nasáva živiny cez svoje hlboké korene a to mu umožňuje prežívať víchrice spoločenských zmien a búrky politického šialenstva. Radikálne hnutie chrániace prírodu je späté zo zemou svojich predkov a ich koreňmi.

Naše korene smerujú k našim predkom. Starým pohanským Slovanom. Charakteristickým kultovým miestom starých Slovanov boli posvätné háje – svätoháje, u západných Slovanov nazývané svatobory, u východných Slovanov boželesje. Háj – staroslovansky gajь – značí miesto hájené, chránené a to vo všetkých slovanských jazykoch.

Háj predstavoval rezerváciu, v ktorej sa nesmelo nič lámať, trhať, loviť ba nebolo dovolené ani odstraňovať padnuté stromy. Priestor takéhoto posvätného lesa bol považovaný za liečivý a musel v ňom byť aj prameň alebo potok, ktorému takisto pripisovali liečivú moc. Les nesmel byť poškvrnený ani krvou nepriateľa. Medzi stromy uctievané našimi predkami v týchto lesoch patril dub, buk a javor horský. Zároveň s úctou k svätohájom chránili starí Slovania aj vlka a medveďa ako apotropaické zvieratá. Boli posvätné a naši slovanskí predkovia si ich uctievali ako ochrancov pred zlými démonmi.

Bolo to krásne pochopenie biosféry ako pavučiny života, siete spájajúcej organizmy navzájom.

Takéto rezervácie u nás na Slovensku už neexistujú. Vráťme sa ku svojim vlastným, slovanským koreňom a odmietnime cudziu kultúru ničenia lesov a zabíjania šeliem, Holoruby, zbytočné vyrubovanie lesov, zabíjanie šeliem, ničenie všetkých chránených lesov – svätohájov, bolo do našej kultúry importované cudzincami. A taká kultúra je nám cudzia.

Zakladajme svätoháje jedlí, bukov či dubov. Zakladajme posvätné lesy, v ktorých sa nebude nič lámať, trhať, loviť, ba ani odstraňovať spadnuté stromy. A dovoľme medveďom a vlkom v tých svätohájoch žiť.

Poučme sa napríklad z Austrálie, ktorá si vlastnú krajinu zničila importovaním cudzej, britskej kultúry, dovozom králikov a líšok, keď chceli oživiť „cudziu faunu“, dôverne známymi „domácimi“ druhmi.

Ináč budeme len papagáje cudzích kultúr, ktorým je súdené zažiť kolaps vlastnej civilizácie a v našich horách po nás zostane len šrot lyžiarskych vlekov – naše slovenské moai.