Mikroplasty okolo nás i v nás

Článok

30.01.2021

Nadmerná spotreba plastov spôsobuje rôzne environmentálne problémy. Jedným z negatívnych vplyvov plastov na životné prostredie je ich rozpad na mikroplasty – miniatúrne plastové častice s priemerom do 5 mm. V niektorých prípadoch sú také malé, že sa nedajú vidieť voľným okom. Hoci sa pozornosť najviac upriamuje na mikroplasty v moriach a oceánoch, kde sa vyskytujú v najväčšej miere, objavené boli aj v sladkej vode (aj v pitnej), pôde a znečisťujú aj vzduch. Podľa odhadov sa do životného prostredia v EÚ každoročne uvoľní 75 – 300 tisíc ton mikroplastov [1].

Zdroje mikroplastov

Mikroplasty sa podľa pôvodu delia na primárne a sekundárne. Mikroplasty, ktoré sa dostávajú do prostredia rozpadom väčších plastových predmetov a odpadov a opotrebovaním plastových materiálov sa nazývajú sekundárne mikroplasty. Ich rozpad v prostredí je spôsobený vplyvom slnečného žiarenia, vlhkosti a mechanického pôsobenia. Týmto spôsobom sa plasty rozpadajú na čoraz menšie častice. Významným zdrojom mikroplastov je aj oblečenie vyrobené zo syntetických materiálov, ktoré pri praní uvoľňuje tisíce mikrovlákien. Tie bežné čistiarne odpadových vôd nedokážu úplne zachytiť a tak sa dostávajú do riek a morí [2]. Aplikáciou kalov z čistiarní odpadových vôd sa dostávajú aj do pôdy.

Obrázok: Zdroje mikroplastov

Primárne mikroplasty sú priamo produkované a využívané ako súčasť spotrebných výrobkov, napríklad kozmetiky alebo čistiacich prostriedkov. Môžeme ich nájsť v práškoch na pranie, zubných pastách, peelingových kozmetických prípravkoch a v ďalších produktoch, ktoré bežne používame. Niektoré krajiny napr. Veľká Británia zakázali používanie mikroplastov v kozmetike. Zákaz zatiaľ neplatí vo všetkých krajinách EÚ, ale čoraz častejšie sa o ňom hovorí [3].

Viac o zdrojoch mikroplastov si môžete prečítať na http://www.nulaodpadu.sk/zdroje-mikroplastov

Sú pre nás nebezpečné?

Vplyv mikroplastov na zdravie ľudí nie je ešte dostatočne preskúmaný. Obavy vzbudzuje ich nadmerné množstvo v prostredí a vstup do potravinového reťazca. Odhaduje sa, že moria a oceány znečisťuje až 51 biliónov mikročastíc plastov, čo je až 500krát viac ako je v našej galaxii hviezd [4]. Nachádzajú sa aj v pôde, vo vzduchu a nedávne štúdie zistili ich prítomnosť v pitnej vode a v niektorých potravinách (napr. soľ a med) s ešte neznámymi vplyvmi na ľudské zdravie [1].

Aj keď výskumy doteraz nepreukázali negatívne účinky mikroplastov na ľudské zdravie, je znepokojujúce, že na živočíchy postavené nižšie v potravinovom reťazci majú negatívny zdravotný vplyv, častokrát končiaci smrťou. Mikroplasty vo väčšej miere ohrozujú živočíchy preto, že si ich mýlia s potravou. Výskum preukázal, že ich požierajú napríklad malé morské živočíchy nazývané zooplanktón. Zooplanktón, ktorý prijíma mikroplasty potom skonzumuje menej prirodzenej potravy, čo znamená, že získa menej energie zo stravy a má menej energie pre rast a reprodukciu. Tento druh živočíchov je dôležitým zdrojom potravy pre mnoho väčších zvierat, napr. pre ryby a takýmto spôsobom môžu vstúpiť mikroplasty aj do nášho potravinového reťazca [5]. Okrem toho, že konzumácia plastových častíc môže blokovať tráviaci trakt niektorých druhov živočíchov, čo vedie k ich hladovaniu, z mikroplastov sa môžu uvoľňovať do krvného obehu rôzne škodlivé látky, ktoré sú súčasťou plastov alebo tieto látky môžu pochádzať aj z prostredia. Mikroplasty majú schopnosť absorbovať z vodného prostredia nebezpečné látky narúšajúce endokrinný systém (napr. BPA, ftaláty) a ťažké kovy [6].

Pijeme mikroplasty?

Výskum, ktorý realizovali univerzity z USA potvrdil, že plastové mikročastice sa nachádzajú aj v pitnej vode z vodovodu. Štúdia skúmala prítomnosť antropogénnych častíc v 159 vzorkách vody z vodovodu v 14 krajinách, medzi ktorými bolo aj Slovensko. Z analyzovaných vzoriek až 81 % obsahovalo antropogénne častice. Väčšina týchto častíc (98,3 %) boli vlákna s dĺžkou 0,1 – 5 mm. Na Slovensku odobrali 8 vzoriek pitnej vody, množstvo mikroplastov vo vode v porovnaní s väčšinou krajín, v ktorých sa vzorky odobrali bolo nižšie [7]. Mikroplasty boli objavené aj v balenej pitnej vode v zahraničí, ich množstvo môže byť dokonca dvojnásobne väčšie ako vo vode z vodovodu [8]. Na Slovensku sa ale podobný výskum nerealizoval a aj keď boli mikroplasty objavené vo vode z vodovodu, niektoré organizácie výsledky výskumu spochybňujú.

Ako môžeme pomôcť?

Nepoužívajme kozmetiku, ktorá obsahuje mikroplasty.
Jedným zo zdrojov mikroplastov sú pneumatiky, preto uprednostňujme hromadnú verejnú dopravu pred individuálnou automobilovou dopravou. Trením, pôsobením tlaku a teploty pri jazdení sa pneumatiky postupne opotrebúvajú a produkujú obrovské množstvo plastového prachu. Z hromadnej dopravy je najbezpečnejšia a k prírode najšetrnejšia vlaková doprava.
Nenosme oblečenie na ktorom sú rôzne plastové ozdôbky, ako napr. flitre. Pri ich nosení sa môžu ľahko odtrhnúť a dostať do prostredia.
Nekupujme oblečenie zo syntetických materiálov, pri ich praní sa uvoľňujú mikrovlákna.
Obmedzme používanie plastov. Viac konkrétnych tipov nájdete na www.nulaodpadu.sk/bez-plastu

Účinky mikroplastov na životné prostredie a ľudské zdravie sa začali skúmať len v posledných rokoch. Na pochopenie nebezpečenstiev týchto syntetických častíc je potrebné vykonať množstvo ďalších výskumov. Každý z nás by však mal urobiť všetko preto, aby sa znížila výroba a spotreba plastov, ktoré môžu uvoľňovať mikroplasty a aby plasty nekončili v prírode.

Použité zdroje: