OBALY

Článok
15.01.2007

čo robiť s obalmi pre šetrenie prírody, nášho zdravia a peňazí

Na tejto stránke sa môžete dozvedieť tieto zaujímavé informácie:
Životný cykus obalu.
Ako vybrať obal, ktorý je menej škodlivý.
Prehľad používaných obalov.
Obaly, ktoré nás oberajú o peniaze.

Ročne vyprodukujeme na Slovensku 1,8 mil. ton komunálneho odpadu. Asi najväčší podiel na rastúcom množstve našich odpadov majú v súčasnosti obaly. Tvoria už takmer 50% objemu a 30% váhy odpadu, pochádzajúceho z našich domácností, ulíc a podnikov. Jedným z najlepších krokov, kde začať znižovať odpady sú preto obaly. Naviac, obaly neškodia iba ako odpad, ale počas celého svojho "života", ktorý sa volá:

Životný cyklus obalu

 

Pre výrobu každého obalu je potrebné najskôr vyťažiť surovinu a získať energiu. Pri ťažbe mnohých nerastov sa vyprodukuje mnohonásobne viac odpadov, ako je objem využiteľnej suroviny, nezriedka sú medzi nimi aj odpady nebezpečné. Rastúcou ťažbou neobnoviteľných zdrojov nenávratne vyčerpávame zdroje o ktoré ukracujeme budúce generácie (napr. známe zásoby ropy pri súčasnom tempe spotreby sa odhadujú na cca 40 rokov). Vyhadzovaním papiera len v SR zničíme ročne 3000 hektárov lesa.
Potom putujú suroviny do tovární, kde sa z nich vyrobí obal. Priemysel znečisťuje škodlivými látkami ovzdušie, pôdu, vody.
Základné suroviny aj hotový obal putujú veľké vzdialenosti kým sa dostanú k spotrebiteľovi. Množstvo dopravy rastie so všetkými svojimi negatívami - v mnohých krajinách je už najväčším znečisťovateľom ovzdušia škodlivinami, ročne usmrtí cestná doprava 1,2 milióna ľudí. Pod asfaltom nových ciest končí stále viac prírody a príjemných miest pre oddych.
Vyrobený obal si niekto kúpi a po vybalení výrobku vyhodí do koša. Vzniká odpad, ktorý zo skládok a spaľovní znečisťuje ovzdušie, pôdu a vody.
Tomu celému sa hovorí životný cyklus obalu. Ak chceme hodnotiť dopady obalu na životné prostredie, musíme brať do úvahy všetky vplyvy na životné prostredie počas celého životného cyklu. Uskutočniť objektívnu analýzu životného cyklu obalu je zložitá, nákladná činnosť, v plnej komplexnosti asi neuskutočniteľná. To je zneužívané zo strany výrobcov, ktorý si platia "štúdie životných cyklov" svojich výrobkov. Samozrejme, tieto vždy vyjdú prospešne pre zadávateľa a nevýhodne pre konkurenčné výrobky - zamerajú sa totiž len na tie aspekty, v ktorých je ich tovar šetrnejší a jeho problematické stránky ignorujú.
Odborníci a environmentalisti postupne prišli k trvalo udržateľnej hierarchii riešenia problémov s odpadmi:

 

  • Minimalizuj - v prvom rade predchádzajme vzniku odpadov (obalov) a minimalizujme ich množstvo a škodlivosť. Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne. Každý výrobok, obal do istej miery poškodzuje životné prostredie. Na druhej strane obal môže byť v niektorých prípadoch prospešný životnému prostrediu, napr. tým, že chráni potravinu či výrobok pred znehodnotením. Preto by sme vždy mali najprv zvážiť, či je vôbec nutné produkt baliť a ak áno, zvoliť spôsob čo najšetrnejší k prírode a nášmu zdraviu. Minimalizácia škodlivosti sa realizuje vylučovaním či obmedzovaním nebezpečných látok. Dôležitou stratégiou je predĺžiť životnosť výrobkov (čím dlhšia životnosť, tým menej ich musíme vyhadzovať).
  • Opätovne používaj - za tým nasleduje snaha opätovne používať výrobky, obaly.
  • Recykluj - až potom by sme mali pristúpiť k recyklácii.

 

 

Ako vybrať obal, ktorý je menej škodlivý?

 

Pri posudzovaní vplyvu obalu na životné prostredie by sme si mali odpovedať na tieto otázky:

1. Je obal nutný a vyrobený úsporne?
V prvom rade by sme mali zvážiť, či je obal vôbec nutný, pretože každý viac - či menej zaťažuje životné prostredie. Najlepší je ten, ktorý vôbec nemusel vzniknúť. Mnohé, hlavne miestne produkty nie je nutné baliť. Preto ak máme možnosť vybrať si medzi nebaleným a baleným tovarom, voľme nebalené. Aj na pohľad "ekologickejšie" materiály (napr. recyklované) sú nevhodné, ak sú použité zbytočne, alebo nadmerne.

Ak je obal nutný, mal by racionálne chrániť výrobok pred znehodnotením, s čo najmenšími dopadmi na prírodu a ľudí. U mnohých obalov sa to však s ich používaním preháňa. Zbytočné vrstvy, prehnaná hrúbka steny obalu, viac obalov na jediný výrobok, kombinované materiály tam kde ich netreba, zbytočné diely (patentné uzávery na džúsoch a pod.), nadmerné darčekové a reprezentatívne balenia. Je to zbytočný, škodlivý luxus. Stojí za povšimnutie, že práve najluxusnejšie a najpútavejšie obaly sú na výrobkoch, ktoré k životu najmenej potrebujeme. Skúsme používať obal len vtedy, keď to charakter výrobku naozaj vyžaduje.

2. Je obal opätovne použiteľný?
Hlavná výhoda opätovného používania je, že po použití ich môžeme vrátiť do predajne, odtiaľ putujú na vymytie a znovu naplnenie. Výrobcovia udávajú počet obehov pre sklenené vratné obaly 17 - 75 obehov, plastové vratné asi 10 - 25. Týmto kolobehom výrazne znižujeme množstvo odpadu, obmedzujeme ťažbu surovín, spravidla aj spotrebu energie a množstvo dopravy. Je síce potrebné obal dopraviť z obchodu späť k výrobcovi a vymyť ich, no väčšinou to znamená pre životné prostredie menšiu záťaž než výroba nového obalu a likvidácia odpadov. Aj mikrotenové vrecko vydrží viac ako jedno použitie, len ho nesmieme vyhodiť, ale používať až do roztrhania.

 
Spotreba energie pri rôznych formách balenia, 
prepočítané na minúty zapnutej televízie 
Ušetrenie energie voľbou vratnej sklenej fľaše 
v minútach zapnutej televízie 
Vratná sklenená fľaša  34. min  
Nevratná sklenená fľaša 312 min. 278 min. čiže 5 dielov seriálu Dallas
Nevratná pocínovaná plechovka 380 min. 346 min. čiže 7 dielov seriálu Akty X
Nevratná hliníková plechovka 758 min. 724 min. čiže 8 futbalových zápasov 

Prepočítané na spotrebu televízora 120 W, Zdroj: BUND fur Umwelt und naturschutz, Nemecko. Spolkový úrad pre životné prostredia v Berlíne porovnal spotrebu energie jedného televízora so spotrebou energie pre výrobu obalu na nápoj pre jeden liter piva.

3. Nekupujeme tovar v zbytočne malých objemoch?
Vhodné je balenie, ktoré majú väčší objem. Spotrebujete tým menej obalov na rovnaké množstvo materiálu, čo sa odrazí na menšom množstve odpadov ale aj na vašej peňaženke. Za každý obal totiž spotrebiteľ platí. Výhodné aj použitie koncentrátov, ktoré pred použitím riedime (napr. sirupy).

4. Je obal ľahko recyklovateľný?
Recyklácia znamená, že sa použitý obal nestane odpadom, ale že ho vytriedime a dáme späť do výroby, kde z neho vznikne nová vec. Recykláciou ušetríme množstvo odpadov znečisťujúcich prostredie zo skládky alebo aj spaľovne, prírodné zdroje (ktoré nepotrebujeme ťažiť), vo väčšine prípadov aj energiu a množstvo dopravy. Ušetrí v priemere 3 - 5 krát viac energie ako môžme získať spaľovaním s využitím energie. Recyklácia niektorých obalov je ale veľmi sťažená, pretože ich spracovaním získame len málo hodnotné veci o ktoré je malý záujem; recykláciu a jej odbyt komplikuje aj zloženie z viacerých pevne spojených vrstiev rôznych materiálov. Týka sa to hlavne plastov a materiálov vrstvených, ako je napríklad papier laminovaný plastom, plast s hliníkovou fóliou, škatuľový obal na nápoje a mlieko, atď. Ľahko recyklovateľné obaly sú v SR papier, sklo, kovy. Spoznáte ich aj podľa toho, že o nich majú záujem vo výkupniach zberných surovín. Recyklácia je z environmentálneho hľadiska až tretia v poradí, pretože má horší vplyv na životné prostredie ako minimalizácia vzniku a opätovné používanie. Ide o priemyselný proces, ktorý produkuje isté emisie a spotrebúva energiu. Je však výrazne šetrnejšia ako likvidácia odpadov a výroba nových výrobkov.

5. Z akého materiálu je obal vyrobený?
Výroba rôznych materiálov zaťažuje prírodu rôzne. Napríklad výroba 1 tony hliníka znečistí 20x viac vody, ako výroba 1 tony polyetylénu. Nasledujúca tabuľka vám ukáže niektoré ukazovatele, podľa ktorých je potrebné posudzovať použitý materiál. Kritické množstvo predstavuje taký objem vzduchu či vody, ktorý by zriedil vypúšťané škodliviny na koncentrácie prípustné podľa hygienických noriem.

 
materiál  energia 
MJ / kg 
kritické množstvo pevný odpad cm3/ kg 
vody m3/ kg vzduch dm3/ kg 
hliník 171,2 4 048 597 640,3 1902,9
sklo recykl.*  7,5  292 957  1,3 237,9
PE  47,4 231 184  107,3  292,8
PP 50,0 331 541 122,2 300,9
PET 69,5 692 351 119,7 295,1
PS  56,2 675 888 60,2 338,4 
PVC  42,5 668 957 307,2  401,5
papier nebielený  38,8  623 658 704,5 341,5
papier bielený 47,3 718 711 1487,7  355,2
nápojový kartón 33,1 381 440 948,3 287,0
pocínovaný plech 33,3 772 950 108,0 768,6

* sklo z 50 % recyklované

! Pozor: tabuľka nie je úplná a nemožno podľa nej preto vyvodzovať závery. Chýbajú jej viaceré dôležité údaje zo životného cyklu obalu: obaly majú rôznu hmotnosť - to treba brať do úvahy pri posudzovaní ekologickej záťaže. V tabuľke tiež nie sú údaje o dopadoch ťažby surovín pre tieto obaly ani všetky ich toxikologické účinky !

6. Obsahuje obal škodlivé látky?
Niektoré druhy obalov obsahujú toxické, rakovinotvorné a inak škodlivé látky, ktoré dosiaľ neboli odstránené z výroby. Jedným z najhorších je PVC - obsahuje chlór, ktorý pri spaľovaní aj za vysokých teplôt uvoľňuje mimoriadne jedovaté, rakovinotvorné dioxíny. Ďalším negatívom je, že pri výrobe PVC sa používajú stovky prísad. Mnohé z nich zapríčiňujú rad závažných poškodení ľudského zdravia a životného prostredia. Medzi ne patria ťažké kovy ako kadmium, olovo, ftaláty. Mnohé z týchto látok, hlavne niektoré ftaláty, narušujú endokrinný systém.

Prehľad používaných obalov

 

  • Obaly škodlivejšie pre životné prostredie:

  • HLINÍKOVÉ PLECHOVKY:
    Výroba tovaru z hliníku výrazne poškodzuje životné prostredie a zdravie ľudí. Spotrebúva nesmierne množstvo energie a produkuje milióny ton problémového odpadu. Drastické následky má aj ťažba suroviny (bauxit). Len samotné hliníkové obaly tvoria vo svete 13% používaného hliníka a sú zväčša len na jedno použitie. Ich jedinou výhodou je ľahkosť. Napriek tomu hliníkové plechovky vychádzajú v štúdiách životných cyklov ako najškodlivejšie obaly nápojov. Pri styku s potravinami sa hliník môže uvoľňovať a ich pomocou sa dostať do nášho tela. Môže nám spôsobiť ťažké mozgové ochorenia (napr. Alzheimerova choroba). Preto sa začína oddeľovať od potravín vrstvami plastu - tým sa ale sťažuje, až znemožňuje ich recyklácia. Ale aj recyklácia tenkostenného hliníka nie je ľahká. Používanie hliníka pre obaly je nadmerne škodlivé - namiesto triedenia sa im radšej vyhýbajme.

     

    KOMBINOVANÉ (viacvrstvové):
    (Tetrapak, Elopak, Tetrabrik, Purepak atď.)
    Sú zložené z viacerých vrstiev rôznych materiálov, pevne spojených. Práve toto veľmi sťažuje ich recykláciu, v SR ich zatiaľ nemôžme vôbec triediť pre recykláciu. Najrozšírenejším viacvrstvovým obalom sú škatuľové obaly na nápoje. Sú zložené z 2 - 7 vrstiev plastu, papiera, pre trvanlivé výrobky sa pridáva aj hliníková vrstva. Firmy vyrábajúce tieto obaly síce uvádzajú, že ich obaly sa dajú recyklovať, no výrobky z tohto recyklátu sú zväčša nie veľmi hodnotné, je o ne slabý záujem. Aj v krajinách, kde ich pod tlakom legislatívy začali triediť, dosiaľ recyklujú iba malé percento týchto obalov. Kombinované obaly sú typickým jednorazovým obalom, ktorý výrazne prispieva k zaťažovaniu životného prostredia odpadmi. Navyše materiál pre ich výrobu sa dováža z veľkých vzdialeností.

    JEDNORAZOVÉ PLASTOVÉ FĽAŠE:
    Vyrábajú sa z rôznych materiálov. Najčastejšie to je PET - polyetylén tereftalát, ale aj PE - polyetylén, PP -polypropylén, PS - polystyrén, PVC - polyvinylchlorid ( pri jeho výrobe, používaní a likvidácií vzniká a unikajú zdraviu škodlivé látky; patria medzi ne chlórorganické zlúčeniny ako PCB a dioxíny, ťažké kovy napr. kadmium, olovo, ale aj ftaláty - karciogénna látka). Základnou surovinou pre výrobu plastov je ropa, ktorá znečisťuje moria a zabíja život v nich. Ročne unikne do morí 3,5 milióna ton ropy. Pri výrobe plastov sa používajú aj niektoré nebezpečné zdraviu škodlivé látky. Každý plast totiž okrem základného polyméru obsahuje rôzne stabilizátory, farbivá, zmäkčovadlá. Môžu obsahovať napr. ťažké kovy, ftaláty a iné. Niektoré z nich sú dobre rozpustné v tukoch, alkohole, čiastočne i vo vode. Z obalu sa uvoľňujú do potravín, odtiaľ do nášho tela. Tu sa usádzajú a môžu pri väčších množstvách vyvolať vážne ochorenia.

    Plasty sú prírode cudzia látka, ktorá sa nerozloží desiatky až stovky rokov. Ich životnosť ako odpadu je väčšinou dlhšia ako životnosť samotných skládok ! Tak z nich môže neskôr dochádzať k prenikaniu škodlivých látok do spodných vôd a pôdy.

    Negatívom je ich jednorazové použitie. Recyklácia plastov je problematická a po nej sa už nemôžu použiť ako obal potravín. To znamená, že na výrobu PET fliaš je potrebné ťažiť stále z nových surovín z neobnoviteľného zdroja.

    PLASTOVÉ KELÍMKY, VANIČKY, POHÁRIKY:
    Pre jogurty sa vyrábajú z polystyrénu (PS), alebo polypropylénu (PP), pričom polystyrén má podľa tabuľky škodlivejšie dopady na životné prostredie. Pre iné druhy sa používajú aj polyetylén, polyvinyl chlorid (PVC), i PET.

    Negatíva z ťažby suroviny, dopravy, výroby platia pre všetky plasty rovnako (viď plastová fľaša), ich dopady sa však rôznia podľa druhov. Najhorším druhom plastu je PVC, následne polystyrén.

    Negatívne účinky plastových tejglikov znásobuje, že vo väčšine prípadov sa používajú malé balenia, ktoré ukrývajú len nepatrné množstvá obsahu (jogurt, krémy), čím vzniká väčšie množstvo odpadov ako pri väčších baleniach. Mnohé tejgliky majú hliníkové viečka potiahnuté plastom (zo zdravotných dôvodov), čo veľmi sťažuje ich recykláciu. Ďalším negatívom je, že sa jedná o obaly jednorazové.

    Niekedy sa stretávame aj s na pohľad papierovými tejglikami (napr. mliečné krémy, jogurty). Skutočnosť je iná ! Takýto tejglik by o chvíľu premokol a obsah sa znehodnotil - tieto papierové obaly sú potiahnuté fóliou, alebo impregnované. Tým sa stáva ich recyklácia veľmi problematická.
    VRECKÁ (hovorovo sáčky) A FÓLIE:
    Nie je to tak dávno, keď sa vyrábali z papiera. Teraz ich už skoro úplne nahradili plasty. Najčastejšie používané materiály sú PE, PP a PVC.

    Vo väčšine platí, že papierové vrecko je ekologicky menej škodlivé ako mikroténové. Pozitívom papiera je, že je z obnoviteľného zdroja, ak je surovina (drevo) miestna a ťažená šetrným spôsobom je to ďalšie výrazné plus. U papiera je možnosť miestneho zabezpečenia možná takmer všade, na rozdiel od väčšiny iných materiálov. Pokiaľ sa neznečistí, je dobre recyklovateľný a je biologicky ľahko rozložiteľný. Porovnanie záťaže životného prostredia výrobou papierového a polyetylénového vrecka napriek tomu nemusí vychádzať vždy lepšie pre papier. Výroba papiera dnes nie je tak neškodná, ako sa môže zdať - používa takmer 3000 druhov chemikálií (i niektoré toxické, rakovinotvorné, alergénne), pre 1000 nemáme dosiaľ žiadne toxikologické informácie. Nadmerná ťažba dreva neprospieva lesom.

    Papierové vrecko (obal) je asi škodlivejší od mikroténového v prípadoch ak nie je trvanlivý, umastí sa (nemôže sa recyklovať), nepoužijeme ho viackrát, je bielený chlórom... Oproti tomu mikroténové vrecko je veľmi tenké (spotrebuje sa preň len nepatrné množstvo materiálu), použijeme ho veľakrát (dá sa umývať).

    Použitie papierových obalov je pravdepodobne šetrnejšie pri potravinách, ktoré ho neznečistia. Múku, soľ, šošovicu, fazuľu, hrach a pod. voľme radšej v papieri namiesto plastových obalov, o to viac vrstvených.

    Pre potravinárske účely sa používajú aj obaly zložené z vrstvy hliníka a vrstvy plastu alebo papiera. Recyklácia takéhoto materiálu je praktický nemožná a jeho dopady sú výrazne horšie. Aj tu platí "všetko s mierou", mnoho krát sa bez vrecka úplne zaobídeme, čím predídeme spomínaným škodám úplne.

    TÁCKY, MISKY, PODLOŽKY :
    Vyrábajú sa z hliníkových fólií (viď. Hliníkové plechovky), kartónu, PP, penového PS (k jeho nadúvaniu sa dodnes niekedy používajú freóny), ale aj z PVC. Často sú to materiály, ktorých výroba a likvidácia predstavujú veľkú záťaž pre prírodu a zdravie ľudí. Pritom v niektorých prípadoch je ich používanie celkom zbytočné (napr. podložky pod mäso a zeleninu).

     

  • Obaly menej škodlivé pre životné prostredie:

  • VRATNÉ SKLENÉ OBALY - FĽAŠE, FĽAŠTIČKY...
    Hlavná výhoda - po použití ich môžeme vrátiť späť do predajne, tá ich posiela na vymytie a znovu naplnenie. Týmto kolobehom sa podstatne obmedzuje ťažba surovín, nárast odpadov, spravidla sa ušetrí aj energia a množstvo dopravy. Počet obehov týchto fliaš je 20x až 70x. Ani po poškodení sa z nej nemusí stať odpad, pretože sklo je materiál výborne recyklovateľný. Istým pozitívom je, že sklo je chemicky viac stabilné ako materiály (napr. plasty), čím je pravdepodobne menší prestup škodlivých látok z obalov do nápoja. Svedčí o tom aj fakt, že recyklované sklo môže byť použité znovu ako obal pre potraviny.

     

    Mliečne produkty (jogurty a pod.) je lepšie baliť do vratných sklených fľaštičiek, ktoré svojim kolobehom tiež šetria suroviny a znižujú odpady.

    Sú pre nás finančne výhodné. Kupovaním vratných fliaš ušetríte peniaze za obal, ktoré Vám vrátia pri ich výkupe. Všetci ušetríme tiež finančné prostriedky potrebné pre nakladanie s odpadmi.

    VRATNÉ PLASTOVÉ FĽAŠE:
    Ako už vyplýva z názvu jedná sa o obaly ktoré obiehajú viackrát. Počet obehov je 11x až 25x. Čiastočne sa tým zmierňujú škodlivé dopady plastových obalov na životné prostredie. Sú vyrobené z PET. Recyklácia vyslúžilích fliaš je možná, i keď nepatrí medzi najjednoduchšie. Po nej sa už nemôže použiť ako obal potravín.

    SKLENENÉ NEVRATNÉ FĽAŠE:
    Ak je sklenená fľaša nevratná, ešte stále z nej nemusí byť odpad. Niektoré sa dajú znovu použiť (zaváraninové fľaše). Ani po poškodení by sa nemali stať odpad. Stačí ak ich vytriedime do nádoby na zber skla, alebo odnesieme do zberných surovín, odkiaľ putujú do sklární, kde z nich vyrobia opäť fľaše. Výrazne sa ale horší dopad sklenenej fľaše, ak skončí v koši ako odpad a musí sa vyrábať nová.

    K spôsobom šetrnejším pre životné prostredie je potrebné prirátať koncentráty a papierové obaly (nebielené chlórom) pre potraviny a výrobky, ktoré papier neznečistia.

     

  • Najlepší spôsob pre životné prostredie a naše peniaze:

  • "BEZOBALOVÁ DISTRIBÚCIA":
    V priesvitných nádobách či takých, do ktorých ľahko vidieť, si zákazník pozrie tovar, váhou sa určí cena (pri tekutinách objemom). Potom sa tovar už len nasype - načapuje do tašiek či nádob, ktoré si zákazník prinesie. Pri dobrej vôli a malých úpravách takto môžeme predávať veľkú časť potravín: ovocie a zeleninu, strukoviny, orechoviny, nápoje, semená, klíčky a niektoré produkty racionálnej výživy. V súčasnosti sa na Slovensku takýmto spôsobom predáva kozmetika, čistiace prostriedky, sirupy, víno, oriešky a sušene ovocie (tu si treba dať pozor odkiaľ tovar pochádza, pretože pri veľkých prepravných vzdialenostiach sa zväčšuje zaťaženie životného prostredia).

     

    Obaly, ktoré nás oberajú o peniaze

     

    Koľko platíme za obaly? Ceny niektorých obalov z nášho prieskumu spred 2 rokov - informácie nám poskytovali riaditelia jednotlivých výrobcov či plničov.

    Škatuľový viacvrstvový obal podľa druhu od 2,40 Sk do 4, 80 Sk
    Plastová PET fľaša 1- 2 l  podľa veľkosti a druhu od 2,70 Sk do 6 Sk
    Hliníková plechovka od 3,20 Sk do 4,80 Sk
    Plastové vrecko na mlieko 80 hal. až 1 Sk
    Plastová taška dávaná bezplatne pri pokladni  80 hal. až 2,56 Sk (malý sáčok 25 hal.)
    Vratná fľaša je zdarma, pripočítava sa iba manipulačné: u minerálky, piva cca 50 hal., na mlieko 20 - 30 hal.
    Ak je tovar nebalený, neplatíme nič 0 Sk

    Pri kúpe nápoja napr. vo viacvrstvovom škatuľovom obale 1 L denne, ktorý má cenu napr. 4 Sk vyhodíme zbytočne len za obal : 4 x 365 = 1 460 Sk každý rok. Ak kupujeme denne nápoj v PET fľaši za 6 Sk: 6 x 365 = 2 190 Sk. Ak by sme započítali peniaze aj za nadmerné obaly a pod., tak na priemernú domácnosť v SR môže pripadať až niekoľko tisíc zbytočne vyhodených korún ročne len na zbytočné obaly.

    Ceny všetkých obalov sú vždy započítané v cene tovaru. Keďže plastové obaly sú z väčšiny na jedno použitie, alebo sú často používané nadbytočne, platíme zbytočne veľa peňazí aj kvôli nim. K zníženiu nákladov spotrebiteľov môže prispieť hlavne odstránenie nadbytočného balenia, zvýšenie vratných obalov (za obal nám pri vratnom peniaze vrátia, počíta sa iba manipulačné, naproti tomu za jednorazový obal musíme platiť, niekedy dokonca takmer toľko ako za samotný obsah), rozšírenie bezobalovej distribúcie a pod.

    Ešte jedno porovnanie

     

    Častým argumentom zástancov obalov na jedno použitie je znečisťovanie vôd kvôli umývaniu fliaš. Pri vymývaní fliaš sa kvôli hygiene používajú luhy i ďalšie prostriedky. Tie by však mali putovať do čističiek odpadových vôd, kde sa ich vplyv znižuje, naviac sa postupne môže prejsť na neznečisťujúce prípravky. Treba ale zároveň spočítať aj to, čo sa musí vykonať, ak obal vyhodíme a musíme vyrábať znovu. Zabúdajú na oveľa závažnejšie údaje: koľko vody a aké chemikálie sa používajú pri výrobe nových obalov, pri ťažbe a spracovaní surovín pre ne, aké škody spôsobujú pri likvidácii odpadov.

    Porovnanie viacvrstvového krabicového obalu a sklenenej vratnej fľaše : Viacvrstvové obaly sa skladajú z polyetylénu, papiera a niekedy hliníku, surovinami sú teda- ropa, lesy (drevo) a ťažba bauxitu plus použité chemikálie, prísady a energetické suroviny. Vratná sklená fľaša - surovinou je kremičitý piesok a niektoré ďalšie prísady a energetické suroviny.

    Ak by sa započítali škody u viacvrstvového obalu: z ťažby ropy, ťažby bauxitu a lesov, množstvo dopravy od ťažby ropy k spracovateľom, množstvo dopravy z miest ťažby bauxitu, nesmiernu energetickú náročnosť a znečistenie zo spracovania a výroby hliníka, spotrebu energie a znečistenie zo spracovania ropy a výroby plastov, znečistenie z výroby papiera, škody spôsobované pri likvidácii odpadov na skládkach príp. spaľovniach (v týchto dôležitých ukazovateľoch má zväčša horšie následky) - výsledné údaje o vplyve viacvrstvových obalov na životné prostredie by vyšli samozrejme výrazne horšie. Ďalej by bolo potrebné započítať: z akých elektrární bola spotrebovaná energia, ako sú obhospodarované lesy, kde sa ťaží a pod. Napríklad máme informácie, že f. Tetrapak pestuje a ťaží lesy monokultúrnym spôsobom, čo by bolo v rozpore s trvalo udržateľným lesným hospodárstvom. Naviac ich pestuje a ťaží centrálne pre celý svet vo Švédsku, odkiaľ surovinu pre finalizáciu svojich obalov transportuje do celého sveta - teda opäť nadmerné prepravné vzdialenosti.
    Zohľadnenie "nevyhovujúcich" ukazovateľov však výrobcovia jednorazových obalov nerobia - ich cieľom je hájiť svoje ekonomické záujmy.

    Konkrétne: základnou surovinou pre výrobu plastov je ropa, ktorá pri súčasnom tempe spotreby vydrží už len cca 40 rokov. Ropa sa prepravuje na obrovské vzdialenosti, keď každý rok uniká do morí 3,5 milióna ton ropy, ktorá pôsobí v daných miestach ohromné škody na živote vôd. 1,1 milióna ton uvoľnenej ropy pritom nepochádza z havárií, ale z normálnych operácií, t.j. tak vysoký únik ropy do vôd by sa uvoľňoval, aj keby k žiadnym, haváriám tankerov nikdy nedošlo. Zároveň musíme započítať ohrozovanie a znečisťovanie spodných vôd zo skládok odpadov (priemyselných, napr. zo spracovania ropy, komunálnych). Pozrime sa aj na papier, keďže je súčasťou viacvrstvových obalov: V papierenskom priemysle sa používa dohromady 3000 druhov chemických zlúčenín počnúc spracovaním buničiny, výrobou papiera, potlače papiera...pre zhruba 1000 chemických látok zatiaľ nemáme žiadne toxikologické informácie...pri výrobe 1 t buničiny vznikne 220000 litrov odpadových vôd obsahujúcich okrem iného bielidlá, glej, kazeín...

    Vratná sklená fľaša svojim kolobehom znižuje hlavne škody z odpadov a ťažby surovín. K jej negatívam patrí použitie plastového vrchnáku (ale je v súčasnosti lepšie recyklovateľný ako viacvrstvový obal) a niekedy aj papierovej etikety (spotrebujú však veľmi málo papiera). Pri jednej fáze dopravy - od plničov k obchodom potrebuje síce viac dopravy (menej sa ich zmestí do áut). Na druhej strane je sklo pomerne miestny zdroj, pre ťažbu surovín a výrobu spotrebuje mnohonásobne viac dopravy viacvrstvový obal.

    Porovnanie niektorých dopadov na životné prostredie u sklenenej fľaše a viacvrstvovom škatuľovom obale:

    Spotreba surovín 
    a produkcia odpadov 
    (na 1. mil. litrov nápoja) 
    Sklenená fľaša  Viacvrstvový škatuľový obal
    suroviny nutné 
    k preprave 1mil. litrov 
    mlieka 
    27 t 31 t 
    spotreba vody  486 m3 2200 m3
    spotreba energie 1510 GJ 2195 GJ 
    emisie SO2  550 t  940 t 
    Tuhý odpad  17 t 31 t 
    ( Zdroj: Teo Wams: Packaging and sustainable development, Amsterdam 1992 )
     

     

Cieľová skupina: 
Kľúčové slová: 
Témy: