V dnešnom konzumnom svete považujeme veci, ktoré používame, aj potraviny, ktorými sa živíme za samozrejmosť. Väčšinou sa nezamýšľame nad tým, odkiaľ pochádzajú, kto a za akých podmienok ich vyrobil. Pravdou je, že tieto podmienky nie sú vždy spravodlivé. Často sa za blahobytom rozvinutých krajín skrýva nedostatok a zneužívanie chudobných ľudí v rozvojových krajinách. Mnoho obyvateľov v týchto krajinách pracuje v nezdravých podmienkach, za odmenu, ktorá nepostačuje ani na zabezpečenie základných ľudských potrieb. Preto vznikol koncept spravodlivého obchodu – fair trade, ktorý dáva príležitosť na rozvoj a slušné živobytie ľudom z najchudobnejších krajín sveta.
Čo znamená fair trade?
Fair trade je spôsob obchodu s výrobcami z rozvojových krajín, ktorý sa usiluje o spravodlivejšie rozdelenie príjmov vyplývajúcich z obchodných vzťahov medzi tzv. globálnym Severom (ekonomicky vyspelé krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko) a globálnym Juhom (predovšetkým s rozvojovými krajinami Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky). Snaží sa podporiť malých výrobcov a poľnohospodárov z rozvojových krajín, tak aby mali šancu uživiť sa vlastnou prácou1.
Prečo je dôležité podporovať spravodlivý obchod?
Na to aby sme si uvedomili, prečo je fair trade dôležitý, postačí poznať podmienky v akých pracujú zamestnanci, ktorí vyrábajú veci či pestujú plodiny, ktoré si my už len jednoducho kúpime v obchode. Pre lepšiu predstavu uvádzame podmienky, ktoré sú pomerne časté pri pestovaní kávy, banánov a kakaa.
Druhou najobchodovanejšou komoditou po rope je káva. Takmer 80 % svetovej produkcie kávy pochádza od 25 miliónov drobných pestovateľov v krajinách globálneho Juhu, ktorí ju pestujú na strmých svahoch vlastných rodinných políčok. Často žijú v opustených vidieckych regiónoch. Napr. káva Arabica sa pestuje vo vysokých nadmorských výškach a rodiny pestovateľov žijú v miestnych horách často bez prístupu k elektrine alebo vode2.
Lepšie podmienky nemajú ani ľudia pracujúci na banánových plantážach. Pracujú v horúčavách a vlhku 10 a viac hodín denne 6 dní v týždni3. Napríklad v Kostarike pracujú 12 hodín denne, ale mzdu majú vypletenú len za osem a tá je tak nízka, že im nestačí ani na základné rodinné výdavky. Na stránke http://www.storyofbanana.com/sk si môžete pozrieť ako nespravodlivo sú rozdelené príjmy z predaja banánov.
Pri pestovaní banánov sa používa veľké množstvo nebezpečných chemikálií, pričom ochranu zdravia zamestnancov mnoho firiem zanedbáva alebo ju vôbec nerieši2. Práca s nebezpečnými látkami bez dostatočných ochranných pomôcok môže zamestnancom spôsobiť vážne zdravotné problémy, napr. stratu plodnosti, depresie, kožné a očné choroby, rakovinu či dokonca smrť3.
Podobne sú na tom aj pestovatelia kakaa. Väčšina svetovej produkcie kakaa je vypestovaná v chudobných rozvojových krajinách. Viac ako 2/3 kakaových bôbov pochádza zo západnej Afriky, kde je najväčším producentom Pobrežie Slonoviny s takmer 40 % podielom na trhu. Zisk z predaja kakaových bôbov je často hlavným príjmom menších fariem a rodín, ktoré na nich pracujú. Vzhľadom na pomerne časté výkyvy cien na trhu je príjem ťažko predvídateľný4. Nízky príjem poľnohospodárov vedie k vážnemu porušovaniu ľudských a pracovných práv na kakaových farmách. Okrem toho, že pracovníci dostávajú nízke mzdy, sú často vystavení nebezpečným pracovným podmienkam, manipulujú s pesticídmi bez ochranného odevu a pracujú s nebezpečnými nástrojmi. Týmto podmienkam nie sú vystavení len dospelí, ale aj deti, ktoré tiež na farmách pracujú. Len v Ghane a na Pobreží Slonoviny, kde sa kakao pestuje najviac, pracuje na kakaových plantážach približne 1,5 milióna detí v nevhodných vykorisťovateľských podmienkach5.
Výhody fair trade
Na rozdiel od vyššie popísanej praxe, zaručuje fair trade férové obchodné podmienky, dodržiavanie ľudských a pracovných práv, ale aj šetrnosť k životnému prostrediu. Fair trade ponúka garantovanú minimálnu výkupnú cenu a sociálny príplatok. Garantovaná minimálna výkupná cena je stanovená pre každý produkt a pestovatelia tak majú zaručené, že za svoje produkty nedostanú menej, ako sú ich náklady na pestovanie a dôstojný život. Odoberateľ navyše vypláca pestovateľskému družstvu sociálny príplatok, ktorý je väčšinou použitý na podporu vzdelávania, sociálne projekty, nákup zariadenia pre spracovanie produkcie, výstavbu ciest alebo studne, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti či poskytnutie študijných štipendií pre deti2.
Organizácie zapojené do spravodlivého obchodu musia dodržiavať nasledovné princípy:
- spravodlivé ceny a zákonné minimálne mzdy,
- pracovnoprávne minimálne štandardy,
- zákaz vykorisťovateľskej detskej alebo nútenej práce,
- záruka pôvodu a kontrolovaný tok tovarov do Európy,
- priamy obchod a dlhodobé obchodné vzťahy,
- trvalý a k životnému prostrediu šetrný spôsob hospodárstva,
- ochrana dažďových pralesov, prírodného vodstva a pitnej vody,
- cielená podpora biologického pestovania6.
Ako rozoznať fair trade výrobky?
Najčastejšími fair trade produktmi sú káva, čaj, kakao, banány, trstinový cukor, ryža a bavlna. Spoznáme ich podľa certifikačnej známky FAIRTRADE®, ktorá je umiestnená priamo na obale produktu. Existuje však aj tovar bez certifikačnej známky, ktorý pochádza od členov Svetovej fairtradovej organizácie (WFTO). Táto organizácia združuje pestovateľov a obchodníkov, ktorí sa venujú len férovému obchodu2.