Čo viete o plastoch? | Veľký kvíz s 18 otázkami
Tento obsah bol vytvorený 25.02.2021. Posledná aktualizácia 12.06.2024.Otestujte svoje vedomosti o plastoch ;)
Stránku prevádzkujú
Priatelia Zeme - SPZ
v rámci projektu
Škola udržateľnosti
Plasty sú syntetické materiály, ktoré boli objavené v 19. storočí. Vďaka svojim vlastnostiam sa ich využitie rýchlo rozšírilo a postupne sa stali jednými z najpoužívanejších materiálov. Je nepochybné, že majú pre spoločnosť množstvo výhod, ale zároveň predstavujú záťaž pre životné prostredie a v konečnom dôsledku môžu ohrozovať aj zdravie organizmov, vrátane človeka.
Negatívne vplyvy na životné prostredie nemajú len plastové výrobky, ale aj tie z ostatných materiálov. Na ich výrobu je tiež potrebné vyťažiť, dopraviť a spracovať surovinu. Problémy môžu nastať aj pri ich nesprávnom využívaní a na konci životného cyklu, kedy sa s odpadom neraz nakladá nesprávne. Prečo sa teda pozornosť upriamuje hlavne na plasty?
Množstvo vyrobených plastov neustále narastá. Odborníci odhadujú, že od začiatku 50. rokov 20. storočia bolo vyrobených viac ako 8,3 miliárd ton plastu, z čoho asi 79 % skončilo buď na skládkach alebo v prírodnom prostredí [1]. Každoročne sa vo svete vyrába viac ako 380 miliónov ton plastov, z ktorých polovica je určená na jednorazové použitie [2]. S nárastom používania plastov narastá aj množstvo plastového odpadu a súčasné nakladanie s ním je neudržateľné a spôsobuje množstvo environmentálnych problémov. V roku 2020 sa v EÚ27+3 vyzbieralo viac ako 29 miliónov ton plastového spotrebiteľského odpadu. Vyše 34 % bolo odoslaných do recyklačných zariadení, 23 % skončilo na skládkach a 42 % sa spálilo v zariadeniach na energetické zhodnocovanie [3]. Množstvo odpadu skončilo vyhodeného v prírode.
Veľkú časť plastového odpadu tvoria obaly, ktoré predstavujú vyše 40 % z celkovej spotreby plastov [3]. Na Slovensku v roku 2020 vniklo 128 224 ton plastových odpadov. Z tohto množstva sa zrecyklovalo 56 %, zvyšok sa spálil v spaľovniach a uložil na skládky odpadu [4]. Predpokladá sa, že ak bude súčasný trend výroby a spotreby plastov vo svete pokračovať, tak do roku 2050 bude priemysel plastov spotrebovávať až 20 % ropy a bude zdrojom až 15 % emisií CO2.
Základnou surovinou, ktorá sa používa na výrobu plastov je ropa, ktorá je neobnoviteľným prírodným zdrojom. To znamená, že ak ju vyčerpáme, potrvá stovky až tisícky rokov kým sa jej zásoby znovu obnovia. V súčasnosti sa zásoby ropy odhadujú len na niekoľko desiatok rokov. Jej ťažba je energeticky veľmi náročná a má devastačné vplyvy na životné prostredie, a to nie len pri haváriách. Na výrobu plastov sa používajú aj ďalšie suroviny, ako napr. zemný plyn a uhlie. Spaľovaním a skládkovaním plastového odpadu tak strácame cenné suroviny, ktoré treba nanovo vyťažiť, dopraviť a spracovať, aby z nich mohli byť vyrobené nové plasty.
Plastový odpad na skládkach komunálneho odpadu podlieha rôznym (bio)degradačným procesom, ktoré môžu byť potenciálnym zdrojom chemikálií a mikroorganizmov škodlivých pre životné prostredie a ľudské zdravie [13]. Konečný osud plastov na skládkach je hlavným problémom najmä preto, že neexistuje žiadna zavedená metóda na určenie, či sa plast degraduje, biologicky rozkladá alebo je nepoddajný. Skládkovanie odpadu má vplyv aj na tvorbu mikroplastov a ich šírenie do životného prostredia. Vplyvom vetra a prenosu odpadu živočíchmi dochádza k šíreniu plastov a mikroplastov do okolitého prostredia. Jemné častice alebo vlákna môžu byť šírené do prostredia aj pomocou výluhov, v prípade porušenia skládky [14].
Mikroplasty vznikajú aj spaľovaním plastového odpadu. Výskumy preukázali, že popol zo spaľovní obsahuje mikroplasty, ktoré by mohli byť pri jeho použití alebo skládkovaní uvoľňované do životného prostredia [16, 17]. Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu nevyriešia plastovú krízu, práve naopak, vyžadujú produkciu odpadu vrátane plastového. Spaľovne, ktoré zvyčajne spaľujú zmesový tuhý komunálny odpad závisia od vysoko výhrevných materiálov ako je plast, aby sa udržala vysoká teplota spaľovania a vytváralo sa teplo. Bez dostatočného množstva plastov si spaľovne vyžadujú iné vstupy fosílnych palív na efektívne spaľovanie organických látok a ťažko spáliteľných materiálov. Okrem toho spaľovaním plastového odpadu dochádza k produkcii oxidu uhličitého a množstva ďalších znečisťujúcich látok. Z odhadov vyplynulo, že pri výrobe plastov a spaľovaní plastového odpadu vzniká na celom svete približne 400 miliónov ton CO2 ročne [7]. Množstvo emisií by sa dalo znížiť zvýšenou mierou recyklácie, ktorá by zredukovala potrebu ťažby novej suroviny. Zo všetkého plastového odpadu, ktorý sa doteraz celosvetovo vyprodukoval, sa zrecyklovalo menej ako 10 %. Ak by sa zrecyklovali všetky plastové odpady, potenciálne ročné úspory energie by zodpovedali 3,5 miliardám barelov ropy ročne [7], čo je približne jedna desatina spotrebovanej ropy vo svete za rok. Jeden barel je takmer 159 litrov.
V tomto kontexte je potrebné spomenúť, že recyklácia je na treťom mieste v hierarchii odpadového hospodárstva a ani samotná recyklácia sa nezaobíde bez vplyvov na životné prostredie. Prvé dve miesta v hierarchii sú predchádzanie vzniku odpadov a príprava pre opätovné používanie. Posilňovaním týchto prístupov môžeme dosiahnuť ešte omnoho priaznivejšie výsledky pre životné prostredie.
Plasty ohrozujú ľudské zdravie a spôsobujú ochorenia v každej fáze ich životného cyklu – počas ťažby uhlia, ropy a plynu, ktoré sú jeho hlavnými surovinami; pri preprave; výrobe; používaní a nakoniec aj keď sa stanú odpadom. Prakticky všetky výrobky na báze plastov obsahujú širokú škálu chemických prísad, často vo veľmi veľkých množstvách. Medzi tieto prísady patria zmäkčovadlá, stabilizátory, farbivá a retardéry horenia. Uvedené toxické prípady predstavujú zdravotné riziko aj vo fáze používania plastov tým, že môžu narúšať endokrinnú funkciu a zvyšujú riziko predčasných pôrodov, porúch nervového vývinu, vrodených chýb mužského reprodukčného systému, neplodnosti, obezity, kardiovaskulárnych ochorení, ochorení obličiek a rakoviny [18].
Je prakticky nemožné presne vyčísliť koľko plastového odpadu končí vo voľnej prírode. S odpadmi sa stretávame všade, v lesoch, na lúkach, v riekach, v oceánoch a veľká časť z nich sú práve plasty. Až 80 % všetkého odpadu v moriach tvoria práve plasty. Odhaduje sa, že sa ich do oceánov každý rok dostane viac ako 8 miliónov ton. To je ako keby sa do mora každú minútu vyklopilo plné nákladné vozidlo plastového odpadu [8].
Zdroj: https://www.foe.ie/takeaction/break-free-from-plastic/
Plastové kusy odpadu predstavujú nebezpečenstvo pre živočíchy, nakoľko sa na nich môžu zraniť, alebo si ich môžu zameniť s potravou, čo spôsobuje zadusenie alebo vyhladovanie, pretože ich žalúdky sú naplnené plastom. Plastový odpad zabíja každý rok až milión morských vtákov, 100 tisíc morských cicavcov, morských korytnačiek a nespočetné množstvo rýb [8]. Tento problém sa týka všetkých živočíchov, nie len morských. Okrem toho, že plasty končia v potravinovom reťazci, niektoré živočíchy, najmä vtáky si ich zamieňajú s prírodnými materiálmi a využívajú ich pri stavbe hniezd. Hniezdo postavené z plastov je oproti prírodným materiálom nápadnejšie čím stráca svoju maskovaciu funkciu. Plasty môžu spôsobiť zvýšenú teplotu hniezda, čo môže mať za následok negatívny vývoj embrya vajíčka. Ďalším z negatívnych dôsledkom môže byť zvýšená úmrtnosť mláďat, hlavne ak sú súčasťou hniezda rôzne plastové šnúry, do ktorých sa môžu zamotať [10].
Viac ako polovica plastového odpadu v moriach sa nepotopí, ale ostáva plávať na hladine, čo spôsobuje presun odpadov na veľké vzdialenosti. Keď sa plasty dostanú do víru, hromadia sa a vytvárajú tzv. ostrovy plastov. Najväčšia z piatich oblastí akumulácie plastov vo svetových oceánoch sa nachádza v Tichom oceáne medzi Havajom a Kaliforniou. Nazýva sa Great Pacific Garbage Patch (GPGP), v slovenčine známa ako Veľká tichomorská odpadková škvrna. Táto oblasť pokrýva plochu 1,6 milióna štvorcových kilometrov, čo predstavuje trojnásobnú rozlohu Francúzska. V dôsledku sezónnych a medziročných premenlivostí vetrov a prúdov sa však jeho umiestnenie a tvar neustále mení.
Odhaduje sa, že v GPGP pláva celkovo 1,8 bilióna plastových kúskov, čo je v prepočte 250 kusov na každého človeka na svete. Hmotnosť plastu sa odhaduje na 100 000 ton. Táto hmotnosť zodpovedá viac ako 740 lietadlám Boeing 777.
Je známe, že v oceánskych plastoch sa nachádzajú škodlivé perzistentné, bioakumulatívne a toxické (PBT) chemikálie. Výskumy potvrdili, že 84 % plastov v GPGP obsahuje aspoň jeden typ PBT chemikálie. To predstavuje riziko pre bezpečnosť a zdravie morských živočíchov, ale má zdravotné a ekonomické dôsledky aj pre ľudí. [19]
Plasty sa v prírode vplyvom slnečného žiarenia, vlhkosti a mechanického pôsobenia rozpadajú na mikroplasty - miniatúrne plastové častice s priemerom do 5 mm, ktoré sú v súčasnosti veľmi vážnym environmentálnym problémom. Sú prítomné vo vode, vzduchu, v pôde a boli objavené aj v niektorých potravinách. Ich vplyv na zdravie ľudí zatiaľ nie je známy. Kvôli ich nadmernému rozšíreniu v prostredí predstavujú riziko hlavne pre živočíchy, ktoré si ich mýlia s potravou alebo ich prijímajú keď konzumujú iné zvieratá. Z mikroplastov sa do ich krvného obehu môžu uvoľňovať rôzne škodlivé látky. Viac o mikroplastoch si môžete prečítať na www.nulaodpadu.sk/mikroplasty-okolo-nas-i-v-nas
Plasty sa stali celosvetovou témou, ktorú neriešia už len jednotlivci, ekologickí aktivisti, ale aj vlády. Do boja s plastovým odpadom sa pustila aj EÚ, ktorá už prijala niekoľko opatrení na obmedzenie plastov. Jedným z nich je napr. spoplatnenie ľahkých plastových tašiek a mikroténových vreciek v prípade ich použitia z iného ako hygienického dôvodu. Od roku 2021 je v EÚ zakázaný predaj niektorých plastových produktov na jedno použitie ako napr. jednorazové plastové príbory, jednorazové plastové taniere, slamky a plastové vatové tyčinky [9]. Obmedziť sa budú musieť aj plasty, ktoré sa nedajú recyklovať. Jedným z kľúčových cieľov stratégie pre plasty (ktorú Európska komisia v roku 2018 schválila ako súčasť prechodu na viac obehové hospodárstvo) je, aby všetky plastové obaly uvádzané na trh EÚ boli do roku 2030 buď opätovne použiteľné, alebo nákladovo efektívne recyklovateľné. Slovenská odpadová legislatíva bude zvýhodňovať výrobcov ľahšie recyklovateľných výrobkov (nie len plastových). Výrobca, ktorého výrobok alebo obal je ľahšie recyklovateľný bude niesť nižšie náklady ako výrobca, ktorého výrobok je ťažko recyklovateľný [11]. Postupne sa bude musieť zvýšiť aj podiel recyklovaného materiálu na celkovom zložení niektorých výrobkov. Napr. PET fľaše uvádzané na trh v členských krajinách EÚ budú musieť od roku 2025 obsahovať aspoň 25 % recyklovaných plastov. Od roku 2030 to bude ešte o 5 % viac. Legislatíva ďalej stanovuje členským štátom EÚ do roku 2029 cieľ zberu plastových fliaš na úrovni 90%. Slovensko na dosiahnutie tohto cieľa prijalo zákon o zálohovaní nápojových obalov, podľa ktorého sa musia PET fľaše zálohovať od roku 2022 [9].
V marci 2022 schválila Organizácia Spojených národov dohodu o vytvorení Globálnej zmluvy o plastoch, ktorá je prvým právne záväzným dokumentom na svete na ukončenie znečisťovania plastmi. Globálna zmluva o plastoch je dôležitým krokom v boji proti plastovej kríze, bude obsahovať opatrenia na riešenie znečistenia počas celého životného cyklu plastov. Očakáva sa, že konečný návrh zmluvy bude vytvorený do konca roka 2024.
Preto Globálne hnutie Break Free From Plastic vyzýva vlády, aby presadzovali, že zmluva bude obsahovať:
Petíciu za ambicióznu právne záväznú Globálnu zmluvu o plastoch môžete podpísať tu: https://actionnetwork.org/petitions/the-world-demands-an-ambitious-global-treaty-to-end-the-age-of-plastic . Viac o zmluve na: https://www.breakfreefromplastic.org/plastics-treaty/
Obmedzme používanie plastov a predchádzajme vzniku plastového odpadu.
Otestujte svoje vedomosti o plastoch ;)
Júl bez plastu (v angličtine Plastic Free July) je celosvetové hnutie, ktoré vzniklo v roku 2011. Každoročne pomáha miliónom ľudí byť súčasťou riešenia plastového znečistenia – aby sme mohli mať čistejšie ulice, oceány a udržateľné komunity. Odhaduje sa, že v roku 2023 sa tejto iniciatívy zúčastnilo 89 miliónov jednotlivcov z viac ako 190 krajín. Aktívne sa zapojili nielen jednotlivci ale aj pracoviská, komunity, školy, kaviarne a maloobchody.
Problém s nadprodukciou plastov, ako aj neúmerným množstvom plastového odpadu, začala Európska únia riešiť pred niekoľkými rokmi. Na Slovensku už jeden rok platí legislatívne opatrenie transponované z európskej smernice o zákaze jednorazových plastov, ako sú slamky, jednorazový príbor, taniere, polystyrénové obaly na jedlá a nápoje.
Rozprávku „Dobrý sluha, zlý pán“, v ktorej oheň bol dobrým sluhom, kým slúžil ľuďom, môžeme metaforicky preniesť na modernú verziu rozprávky o plaste. Aj plast nám verne slúžil a slúži už niekoľko desaťročí v rôznych oblastiach, či už v priemysle, doprave, v stavebníctve, v zdravotníctve ako aj v každodennom živote, avšak už dnes máme dôkazy, že nie všetky druhy plastov slúžili pre blaho a zdravie ľudí. A potom najväčšia hrozba nastala, keď sa plast premenil na odpad a začal sa neúmerne rýchlo hromadiť. Plastový odpad sa nachádza už na miestach, kde nikdy byť nemal a miesto úžitku spôsobuje škodu.
Nadmerná spotreba plastov spôsobuje rôzne environmentálne problémy. Jedným z negatívnych vplyvov plastov na životné prostredie je ich rozpad na mikroplasty – miniatúrne plastové častice s priemerom do 5 mm. V niektorých prípadoch sú také malé, že sa nedajú vidieť voľným okom. Hoci sa pozornosť najviac upriamuje na mikroplasty v moriach a oceánoch, kde sa vyskytujú v najväčšej miere, objavené boli aj v sladkej vode (aj v pitnej), pôde a vo vzduchu. Podľa odhadov sa do životného prostredia v EÚ každoročne uvoľní 75 – 300 tisíc ton mikroplastov [1].
Plasty sú problematické aj tým, že sa rozpadajú na malé častice. A tie v prostredí okolo nás vydržia naozaj dlho. V oceánoch sa aj najväčšie a najodolnejšie kusy plastov rozpadajú vplyvom vĺn a slnečného žiarenia na mále kúsky do veľkosti 5 milimetrov, teda asi veľkosti mravca. Tieto častice nazývame „sekundárne mikroplasty“. Tohto typu mikroplastov, ktorý pochádza z napríklad z PET fliaš, z ktorých pijeme nápoje, rybárskeho náčinia, či jednorazových príborov a pod., je v moriach a oceánoch prítomného oveľa viac, než „primárnych mikroplastov“, ktoré boli v produktoch malé už na začiatku – ako napr. mikroguličky v zubných pastách.
Priatelia Zeme – SPZ
poštová adresa: Haluzice 761, 91307 Haluzice
tel: 0903 77 23 23
e-mail: spz@priateliazeme.sk
Obsah týchto stránok (dielo), pokiaľ nie je uvedené inak, podlieha licencii Creative Commons: Uveďte autora - Nevyužívajte dielo komerčne - Zachovajte licenciu
1996 - 2024
Táto webová stránka bola vytvorená v rámci projektu "Škola udržateľnosti".
Občianske združenie Priatelia Zeme – SPZ ďakujú za finančnú podporu od Európskej únie. Za obsah tejto stránky zodpovedajú Priatelia Zeme – SPZ.V žiadnom prípade nereprezentujú oficiálne stanovisko Európskej únie, ktorá nezodpovedá za žiadne použitie informácií z tejto stránky alebo s nimi súvisiacimi materiálmi.