Spaľovanie ako riešenie skládkovania?


Množstvo odpadov narastá a k tomu úmerne narastá aj znečistenie prostredia. Pri riešení tohto problému sa aj Slovensko snaží postupovať podľa všeobecne uznávanej hierarchie odpadov, teda 1. Predchádzať vzniku, 2. Opätovne používať, 3. Recyklovať,  4. Inak zhodnocovať (napr. energeticky) a 5. Zneškodňovať (napr. skládkovať), stále však až 62% odpadov končí na skládkach či v spaľovniach[1].

V rozvinutejších krajinách sa v minulosti vo väčšej miere presadzovalo energetické zhodnocovanie, avšak po dlhodobých negatívnych vplyvoch a s dôrazom na zmiernenie klimatickej krízy Európska únia v akčnom pláne[2] neodporúča budovať nové spaľovne, ale intenzívnejšie riešiť prvé 3 stupne hierarchie. 

Napriek odporúčaniam Európskej únie sa na Slovensku objavujú zámery na výstavbu spaľovní na komunálny odpad (resp. zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov), ktoré ich investori prezentujú ako jediné a najvýhodnejšie „ekologické riešenie“ na odstránenie skládkovania a získavania „zelenej“ energie z odpadu.  

Namiesto zvýšenia využívania existujúcich kapacít na spaľovanie nerecyklovateľných zložiek komunálnych odpadov a obmedzenia dovozu odpadov určených na spálenie (denne sa do našej krajiny dovážajú odpady určené väčšinou na spálenie až z deviatich štátov[3]), nás títo investori chcú presvedčiť o nevyhnutnosti výstavby ďalších spaľovní na komunálny odpad na Slovensku. Naplnenie existujúcich kapacít na spaľovanie cudzím odpadom zbytočne vytvára priestor na špekulácie o potrebe budovania nových spaľovní.


 

Podľa aktuálnej legislatívy EÚ by malo Slovensko po roku 2035 recyklovať 65 % komunálneho odpadu, do roku 2040 znížiť skládkovanie pod 10 %. Ostáva 25 % pre spaľovanie. Pritom je predpoklad, že zavedením opatrení na predcházanie vzniku odpadov, prípravy na opätovné použitie, pri lepšom triedení  a zvýšení recyklácie bude celkové množstvo produkovaných odpadov klesať. Prečo je potrebné budovať ďalšie spaľovne, ak už v súčasnosti by sme vedeli energeticky zhodnotiť takéto množstvo odpadov? [4]

 

Odpad čakajúci na spálenie. Bioodpad, plasty, papier, sklo či kovy... viac ako 50% by sa dalo zrecyklovať

Aj spaľovanie má v hierarchii nakladania s odpadom svoje miesto, ale... 

Určité množstvo odpadov v súčasnosti nie je možné (z hľadiska úrovne súčasných technológií, z hľadiska ekonomickej efektívnosti a z hľadiska zloženia súčasných výrobkov) recyklovať a neostáva nám veľa iných riešení okrem ich spaľovania a skládkovania, aj keď sú to najhoršie možnosti nakladania s odpadmi. Ako pozitíva energetického zhodnocovania oproti skládkovaniu sa prezentuje zmenšenie objemu odpadov a využitie ich energetického potenciálu. Energia z komunálnych odpadov je však získaná menej efektívne ako energia z fosílnych zdrojov (prevádzka týchto zariadení sa vzhľadom ku klimatickej kríze taktiež utlmuje), zároveň produkuje viac znečisťujúcich látok unikajúcich do ovzdušia a viac nebezpečných zvyškových odpadov v podobe popola a popolčeka. Technológie pre recykláciu a kompostovanie môžu ušetriť až 5-krát viac energie ako sa získa spaľovaním[5]. Spaľovanie sa ešte využíva pri určitých druhoch odpadov, napr. priemyselné, odpady zo zdravotníctva, keď spálením za určitých podmienok docielime zníženie nebezpečných vlastností týchto odpadov. 

Negatíva pri spaľovaní komunálneho odpadu sú zásadné:

1. Plytvanie surovinami

Viac ako polovica [6] v súčasnosti spaľovaných materiálov by sa z komunálneho odpadu dala zrecyklovať. Ide hlavne o biologicky rozložiteľné odpady, plasty, papier, sklo, kovy a ďalšie materiály. Spálením o tieto materiály prichádzame a namiesto ich recyklácie musíme znovu získavať a ťažiť základné suroviny, čo vedie k ďalšiemu drancovaniu prírodných zdrojov, z ktorých mnohé sú neobnoviteľné.

2. Zhoršovanie klímy

Spaľovanie odpadov znamená ich premenu na množstvo skleníkových plynov[7], čo ide proti „celosvetovým“ (veríme že úvodzovky postupne zmiznú) snahám o zmiernenie klimatickej zmeny. Množstvo emisií skleníkových plynov je porovnateľné so spaľovaním zemného plynu [8]. Pritom spaľovanie fosílnych zdrojov (aj plasty obsiahnuté v komunálnom odpade môžeme považovať za fosílne zdroje) je hlavnou príčinou klimatickej zmeny.


Zdroj:[14]

3. Znečisťovanie ovzdušia a prostredia

Spaľovanie produkuje znečisťujúce látky, ktoré môžu ohrozovať životné prostredie ako aj zdravie ľudí. Dokonca sa môžu dostať do nášho potravinového reťazca [9] a dlhodobo sa kumulovať v ľudskom tele. Ide hlavne o mimoriadne nebezpečné látky – dioxíny a  furány, ktoré môžu vo väčšom množstve uniknúť do okolia napr. v prípade havárii a poruchových stavov, ba dokonca aj v prípade štartovania a ukončenia spaľovacieho procesu. Spaľovacím technológiám zhoršujú povesť časté havárie, ktorých dôsledkom bolo rozsiahle znečistenie uvoľnené do prostredia. 

4. Znižovanie recyklácie

V oblastiach, kde boli vybudované spaľovne sa kladie menší dôraz na predchádzanie vzniku odpadov a recykláciu. Pre finančnú udržateľnosť prevádzky spaľovne je totiž potrebné zabezpečiť trvalý garantovaný prísun odpadov. Preto súčasťou „biznis plánu“ investorov je lobing na úrovni samospráv s cieľom uzatvoriť dlhodobé zmluvy na odber garantovaného množstva odpadov. V slovenských podmienkach drobných miest a obcí sa jedná o zvoz odpadov z niekoľkých desiatok kilometrov, čo ďalej negatívne ovplyvní územie znečistením z dopravy.
 


 

Kde sa už spaľuje a kde investori plánujú budovať ďalšie spaľovne

Do spaľovní na Slovensku sa v súčasnosti dováža odpad z deviatich krajín[10]. Pre komunálny odpad máme na Slovensku 2 spaľovne. Odpad v podobe TAP (tuhé alternatívne palivo), zdravotnícky odpad, nebezpečný, priemyselný odpad či dokonca rádioaktívny sa spaľuje v ďalších 18 –tich zariadeniach [11] (v zozname nie je uvedená spaľovňa rádioaktívneho odpadu Jaslovské Bohunice do ktorej sa dovážajú desiatky ton rádioaktívneho odpadu[12]).

Investori majú záujem na Slovensku budovať ďalšie spaľovne, napr. v Šali, Trnave (Zavar), Nitre, Banskej Bystrici, Trenčíne, Žiline, Martine, Hontianskych Tesároch, Liptovskom Hrádku, Prešove (Drienov)... 
 

V súčasnosti sa komunálne odpady a TAP spaľujú v zariadeniach označených červenou značkou.

Čo teda robiť s odpadom namiesto spaľovania?

„Zachrániť“ odpady pred skládkovaním a spaľovaním je možné len zlepšením v prvých troch bodoch hierarchie, teda v predchádzaní vzniku odpadov, opätovnom používaní a recyklácii, kde je ešte veľký nevyužitý potenciál. Okrem zlepšenia triedenia zo strany občanov a zvýšenia jeho úrovne, bude potrebné zlepšiť aj následnú úpravu nevytriedených zvyškov napr. mechanicko-biologickou úpravou. Vo všetkých oblastiach hospodárskej činnosti by sa mali čo najskôr presadiť čistejšie - environmentálne technológie zamerané na zníženie materiálnych vstupov [13], spotreby energie a emisií, minimalizáciu tvorby odpadu a na spĺňanie požiadaviek na ekodizajn výrobku.

Ekonomika založená na obehovom hospodárstve, keď každý výrobok je navrhovaný a vyrábaný tak, aby z neho nevznikol žiadny odpad je výzvou súčasnosti, ktorú však musíme nevyhnutne riešiť s ohľadom na budúcnosť. Nemôžeme si dovoliť riešenia, ktoré by ešte prehlbovali znečisťovanie životného prostredia a zhoršovanie klímy. 

Každý z nás môže k riešeniu prispieť na svojej úrovni, v osobnom živote, pri riadení firmy, či v štátnej správe. Ponúkame Vám preto tipy, čo robiť, aby sme menej spaľovali.

SAMOSPRÁVA

  • Klaďme dôraz na ochranu zdravia občanov a životného prostredia
  • Pri posudzovaní investičných zámerov pre nakladanie s odpadmi sa riaďme podľa hierarchie nakladania s odpadmi, odmietnime znečisťujúce technológie
  • Odmietnime zmluvy na odber odpadov, ktoré by znižovali mieru triedenia odpadov
  • Vytvorme dobré podmienky pre triedený zber
  • Vybudujme kompostáreň a podporujme domáce či komunitné kompostovanie
  • Investujme do osvety pre zlepšenie triedeného zberu a kompostovania
  • Motivujme občanov a vymyslime účinné benefity pre tých, ktorí vytvárajú menej odpadov a tie poctivo triedia 

FIRMA 

  • Výrobky a ich obaly navrhujme tak, aby boli dobre recyklovateľné a nevznikal z nich zbytočný odpad
  • Uprednostnime výrobu z recyklovaných materiálov
  • Snažme sa získať pre svoje výrobky eko-certifikát od spoločností hodnotiacich environmentálne dopady
  • V procese výroby dbajme na znižovanie znečisťovania z výroby, intenzívne triedenie odpadov pre recykláciu či kompostovanie
  • Investujme do osvety pracovníkov vo vzťahu k nakladaniu s odpadmi

OBČAN 

Čítajte viac

Mýty a fakty versus mýty a fakty o spaľovaní odpadov

11.03.2021

Spoločnosť ewia a.s., ktorá má zámery na vybudovanie niekoľkých spaľovní komunálneho odpadu na Slovensku,  prináša na svojej stránke  https://www.ewia.sk/energeticke-vyuzitie-odpadu/myty-a-fakty/ „svoje tendenčné vysvetlenie“ k „mýtom a faktom o energetickom využití odpadu pod rovnomenným názvom „Mýty a fakty o energetickom využití odpadu“. Pri podrobnom preskúmaní jej argumentov zistíme, že mnohé z nich sa nezakladajú na žiadnom existujúcom reálnom zdroji, sú vymyslené,  v ostatných prípadoch sa zase selektívne vybrali ojedinelé zdroje a následne boli aj  mnohé z nich nesprávne interpretované. Existujúce štúdie, informácie, ktoré spoločnosti „nehrali do karát“ sa jednoducho zamlčali. Z uvedeného dôvodu Vám prinášame analýzu vierohodnosti argumentov tejto spoločnosti.

Klamstvo o dioxínoch v Bielej knihe

22.02.2021

Na Slovensku sa v súčasnosti snaží spoločnosť ewia, a.s. o výstavbu niekoľkých spaľovní hlavne na komunálny odpad. Odbornej verejnosti predstavili tzv. „Bielu knihu energetického zhodnocovania odpadov v SR“, ktorou sa snažia presvedčiť slovenských odborníkov v odpadovom hospodárstve o nevyhnutnosti výstavby týchto spaľovní. Odklon odpadového hospodárstva od spaľovania odpadov je už pritom v súčasnosti strategickým rozhodnutím EÚ odborníkov, ktorí poukazujú na nevyhnutnosť zvyšovania materiálového, nie energetického zhodnocovania. Obsah tohto dokumentu je silne tendenčný a mnohé argumenty, ktoré sa v  ňom používajú nevychádzajú z pravdivých podkladov, prípadne neexistujú odkazy na pôvodné zdroje. 

Ako sa prekrúcajú fakty na podporu budovania spaľovní?

13.11.2020

Investori, ktorí chcú na Slovensku budovať spaľovne na odpad využívajú nerozhodnosť kompetentných orgánov pri stanovení jasnej vízie ako nakladať s odpadom a verejnosti prezentujú vlastné analýzy. Avšak nie vždy s korektnými údajmi. Príkladom je článok: „Alarmujúca správa pre Slovensko! Kým celoeurópske emisie klesli, naše vzrástli: Ľuďom hrozia choroby“, v ktorom sa investor nenápadne snaží prezentovať spaľovanie ako to najlepšie východisko pre zníženie skládkovania odpadov. Dovolili sme si upozorniť na nepresnosti v tomto článku.

Zdroje:

[1] https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/nove-spalovne-povodcovia-odpadu-suhlasia-ochranari-su-proti
[2] https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_420
[3] https://www.enviroportal.sk/clanok/enviro-na-slovensko-sa-dovaza-odpad-z-deviatich-krajin-najviac-z-rakuska
[4] http://zivotpouhli.sk/images/akcny%20plan/Posudok_spalovna_horna_Nitra-final.pdf
[5] Morris, Jeffrey, Comparative LCAs for Curbside Recycling Versus Either Landfilling or Incineration with Energy Recovery, The International Journal of Life Cycle Assessment, July 2005
[6] https://ciernalabut.sk/4697/pozreli-sme-sa-aka-cast-zmesoveho-odpadu-by-sa-este-dala-zrecyklovat-vysledky-su-zahanbujuce
[7] https://www.eunomia.co.uk/reports-tools/the-potential-contribution-of-waste-management-to-a-low-carbon-economy
[8] https://www.foe.ie/assets/files/pdf/report_on_incineration_and_climate.pdf
[9] Petrlík, Bell, IPEN 2017
[10] https://www.parlamentnelisty.sk/arena/359963/na-slovensko-sa-dovaza-odpad-z-deviatich-krajin-najviac-z-rakuska/
[11] https://www.enviroportal.sk/ovzdusie/zoznam-spalovni-a-zariadeni-na-spoluspalovanie-odpadov-r-2019
[12] https://e.dennikn.sk/2066628/slovensko-spaluje-cudzi-radioaktivny-odpad-nikto-nevie-vysvetlit-preco-a-vlada-to-nechava-tak
[13] https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/best-available-techniques-bat-reference-document-waste-treatment-industrial-emissions
[14] https://resource.co/article/landfill-vs-incineration-what-s-best-leftover-plastics-12436