Spotreba oblečenia za posledné desaťročia prudko narástla a s ňou aj dopady módneho priemyslu na životné prostredie. Vďaka nízkej cene nakupujeme často nové oblečenie, aby sme držali krok s najnovšími trendmi. Tento konzumný prístup sa nazýva fast fashion, v slovenčine rýchla móda. Je to hromadná rýchla výroba a predaj lacného oblečenia. 

V roku 1975 sa na celom svete vyrobilo približne 24 miliónov ton textilných vlákien. Do roku 2022 sa toto číslo takmer päťnásobne zvýšilo a prekonalo 113,8 milióna ton. Prírodné vlákna ako bavlna alebo vlna mali objem výroby 25,2 milióna ton, zatiaľ čo chemické vlákna predstavovali zvyšných 87,6 milióna. Chemické vlákna zahŕňajú syntetické vlákna, ako sú polyestery alebo polyamidy a umelé celulózové vlákna, ako je viskóza alebo umelý hodváb [1]. 

Environmentálne dopady módneho priemyslu 

Životný cyklus odevov a obuvi má výrazný negatívny vplyv na životné prostredie, zahŕňajúci intenzívne využívanie a znečistenie prírodných zdrojov. Až 80 % environmentálnych vplyvov vytváraných spotrebou textilu v Európe sa odohráva mimo Európy [2]. 

Spotreba a znečistenie vody

Najväčšie množstvo vody v módnom priemysle sa spotrebuje pri pestovaní a výrobe vlákien. Voda sa tiež používa pri farbení, úprave a praní odevov. Jedným z vlákien, ktoré potrebujú najviac vody je bavlna. Na výrobu jedného kilogramu bavlny  je potrebných až 10 000 – 20 000 litrov vody, v závislosti od toho, kde na svete sa pestuje. Odhaduje sa, že na výrobu jedného bavlneného trička je potrebných 2 700 litrov vody, na bavlnené džínsy až 10 850 [3, 4]. 

V módnom priemysle sa využíva množstvo chemikálií. Odpadová voda z výroby a farbenia textílií sa často priamo vypúšťa do vodných tokov. Farbenie textílií je druhým najväčším znečisťovateľom vody na svete [5]. V dôsledku farbenia a úpravy tkanín toxickými chemikáliami a používania pesticídov na pestovanie surovín, spôsobuje módny priemysel 20 % globálneho znečistenia čistej vody [6].

Ďalším problémom je znečistenie vôd mikroplastmi. Asi 60 percent materiálov použitých na výrobu odevov tvoria plasty, ktoré zahŕňajú polyesterové, akrylové a nylonové textílie. Pri ich praní sa uvoľňujú mikrovlákna. Pranie bielizne tak ročne uvoľní do oceánov približne pol milióna ton plastových mikrovlákien – čo je ekvivalent takmer troch miliárd polyesterových košieľ [7].

Jedna dávka bielizne polyesterového oblečenia môže uvoľniť 700 000 mikroplastových vlákien, ktoré môžu skončiť v potravinovom reťazci [8].

Tvorba a nesprávne nakladanie s odpadom 

Produkty rýchlej módy majú zvyčajne krátku životnosť a rýchlo sa stávajú odpadom. Každý rok sa v EÚ vyprodukuje 12,6 milióna ton textilného odpadu. Samotné oblečenie a obuv predstavuje 5,2 milióna ton odpadu, čo zodpovedá 12 kg odpadu na osobu ročne. Len malé množstvo z tohto odpadu sa recykluje. Globálne sa recykluje menej ako 1 %  zo všetkých textílií [9], zvyšok končí na skládkach a v spaľovniach. Každú sekundu sa tak spáli alebo vyhodí na skládky množstvo oblečenia, ktoré by naplnilo jedno smetiarske auto [10] a až 30 % odevov je nadprodukovaných a likvidovaných bez toho, aby boli čo i len raz oblečené [6].

Záber a znečistenie pôdy 

Na výrobu oblečenia a obuvi je potrebná veľká rozloha pôdy. Odhaduje sa, že v roku 2020 bola rozloha pôdy využívanej v dodávateľskom reťazci textilu zakúpeného európskymi domácnosťami až 180 000 km², čo je v prepočte 400 m² na osobu. Z toho 43 % pripadá na odevy, 35 % na obuv a 23 % na domáce a iné textílie.

Na módu Európanov (odevy a obuv) je teda potrebných 140 400 km2 pôdy – to je takmer 3-násobná rozloha Slovenska.  Len malá časť (8 %) pôdy využívanej v textilnom priemysle sa využíva v Európe. Zvyšok je mimo Európy, najviac v Číne a Indii [2].

Stále narastajúci dopyt po oblečení spôsobuje výruby lesov a ich premenu na poľnohospodársku pôdu, čo vedie k degradácii pôdy a strate biodiverzity. Pôda je tiež kontaminovaná pesticídmi a hnojivami, ktoré sú potrebné na pestovanie plodín, najmä bavlny. 

Vplyv na klímu 

Výroba surovín a produktov spotrebováva veľké množstvo elektrickej energie, ktorá väčšinou pochádza z fosílnych palív. Energia je potrebná aj vo fáze používania na údržbu, ako pranie, sušenie a žehlenie. Obuv a oblečenie na konci svojej životnosti väčšinou končia na skládkach a v spaľovniach. Nadmerná výroba, spotreba a nevhodné nakladanie s textilným odpadom prispieva k tvorbe skleníkových plynov a k zmene klímy. Odhaduje sa, že módny priemysel je zodpovedný za 10 % globálnych emisií uhlíka – viac ako medzinárodné lety a námorná doprava dohromady [8].

Environmentálna stopa rôznych materiálov 

Posúdenie environmentálnych a sociálnych vplyvov rôznych materiálov používaných na výrobu odevov je náročné, pretože tieto materiály prechádzajú mnohými štádiami svojho životného cyklu. Tento cyklus zahŕňa ťažbu a pestovanie surovín, spracovanie, výrobu a likvidáciu na konci životnosti. Každá fáza životného cyklu odevov prináša rôzne vplyvy na životné prostredie v dôsledku rôznych výrobných a spotrebiteľských postupov.

Syntetické vlákna vs. bavlna

Najrozšírenejším prírodným vláknom pri výrobe odevov je bavlna. Zo syntetických materiálov sa na výrobu odevov najviac používa polyester.

Výroba syntetických vlákien si vyžaduje veľké množstvo energie a významne prispieva k zmene klímy a vyčerpávaniu zdrojov fosílnych palív. Pri ich výrobe a praní dochádza k uvoľňovaniu mikroplastov, ktoré znečisťujú rieky a moria. Avšak oproti bavlne majú aj výhody, pretože ich výroba nevyžaduje veľké množstvá pôdy a vody a používanie toxických pesticídov či hnojív. 

Na obrázku sú znázornené environmentálne vplyvy bavlny a najbežnejších syntetických vlákien na kilogram farbenej tkanej látky. 

Obrázok: Environmentálne vplyvy bavlny a najbežnejších syntetických vlákien na kilogram farbenej tkanej látky [12]  

Bavlna vs. konope 

Tieto dva rastlinné materiály sa využívajú v textilnom priemysle, pričom každý z nich má odlišné environmentálne dopady. Konope má oproti bavlne viacero výhod. Je to plodina s vysokým výnosom v priemere 3-krát väčším na pestovateľský hektár ako bavlna. Na jednom hektári sa teda dá vypestovať 3-krát viac konope ako bavlny.  Ak sa vezme najnižšie množstvo vody potrebného za vegetačnú sezónu na pestovanie konope a bavlny, bavlna vyžaduje 2,5-krát viac vody ako konope na hektár obhospodarovanej pôdy. Tento rozdiel sa ďalej prejavuje v procese výroby, keď 1 kg použiteľných konopných vlákien vyžaduje 3-krát menej vody na výrobu konečného vlákna ako bavlna.  Na rast a zber potrebuje bavlna približne 1,78-2,67-násobok požadovaného času ako konope [11].

Sociálne dopady módneho priemyslu

Ako už bolo v článku uvedené, väčšina oblečenia a obuvi spotrebovanej v Európe sa vyrába v krajinách mimo EÚ. Niektoré z týchto krajín nemajú prísne legislatívne požiadavky na ochranu životného prostredia a pracovné podmienky zamestnancov. Zamestnanci nesú dôsledky znečisteného prostredia, pracujú v zlých pracovných podmienkach za nízke mzdy. Problémom niektorých krajín je stále aj detská práca. 

Ako môžeme znížiť škodlivé dopady rýchlej módy na životné prostredie? 

  • Kupujme len to, čo skutočne potrebujeme. Namiesto kúpy príležitostného oblečenia, akým je  napr. sviatočné oblečenie, využívajme požičovne alebo si ho požičajme od rodiny či známych. 
  • Uprednostňujme oblečenie zo second handov, bazárov a swapov, pred kúpou nového oblečenia.
  • Poškodené oblečenie a obuv hneď nevyhadzujme, ale snažme sa ich opraviť alebo oblečenie upcyklujme. 
  • Zachovalé oblečenie, ktoré už nenosíme, nevyhadzuje, ale posuňme ho ďalej.
  • Ak kupujeme nové oblečenie, vyberajme udržateľné, lokálne značky. Kupujme kvalitné oblečenie, ktoré vydrží dlhšiu dobu. 
  • Na nákup oblečenia si nosme vlastnú tašku. 
  • Pri praní využívajme efektívne kapacitu práčky. Perme iba vtedy, keď je práčka plná a využívajme úsporné programy.
  • Nepoužívajme sušičku prádla, ale prádlo sušme voľne na vzduchu.