Environmentálne dopady módneho priemyslu 

Životný cyklus odevov a obuvi má výrazný negatívny vplyv na životné prostredie, zahŕňajúci intenzívne využívanie a znečistenie prírodných zdrojov. Až 80 % environmentálnych vplyvov vytváraných spotrebou textilu v Európe sa odohráva mimo Európy [2]. 

Spotreba a znečistenie vody

Najväčšie množstvo vody v módnom priemysle sa spotrebuje pri pestovaní a výrobe vlákien. Voda sa tiež používa pri farbení, úprave a praní odevov. Jedným z vlákien, ktoré potrebujú najviac vody je bavlna. Na výrobu jedného kilogramu bavlny  je potrebných až 10 000 – 20 000 litrov vody, v závislosti od toho, kde na svete sa pestuje. Odhaduje sa, že na výrobu jedného bavlneného trička je potrebných 2 700 litrov vody, na bavlnené džínsy až 10 850 [3, 4]. 

V módnom priemysle sa využíva množstvo chemikálií. Odpadová voda z výroby a farbenia textílií sa často priamo vypúšťa do vodných tokov. Farbenie textílií je druhým najväčším znečisťovateľom vody na svete [5]. V dôsledku farbenia a úpravy tkanín toxickými chemikáliami a používania pesticídov na pestovanie surovín, spôsobuje módny priemysel 20 % globálneho znečistenia čistej vody [6].

Ďalším problémom je znečistenie vôd mikroplastmi. Asi 60 percent materiálov použitých na výrobu odevov tvoria plasty, ktoré zahŕňajú polyesterové, akrylové a nylonové textílie. Pri ich praní sa uvoľňujú mikrovlákna. Pranie bielizne tak ročne uvoľní do oceánov približne pol milióna ton plastových mikrovlákien – čo je ekvivalent takmer troch miliárd polyesterových košieľ [7].

Jedna dávka bielizne polyesterového oblečenia môže uvoľniť 700 000 mikroplastových vlákien, ktoré môžu skončiť v potravinovom reťazci [8].

Tvorba a nesprávne nakladanie s odpadom 

Produkty rýchlej módy majú zvyčajne krátku životnosť a rýchlo sa stávajú odpadom. Každý rok sa v EÚ vyprodukuje 12,6 milióna ton textilného odpadu. Samotné oblečenie a obuv predstavuje 5,2 milióna ton odpadu, čo zodpovedá 12 kg odpadu na osobu ročne. Len malé množstvo z tohto odpadu sa recykluje. Globálne sa recykluje menej ako 1 %  zo všetkých textílií [9], zvyšok končí na skládkach a v spaľovniach. Každú sekundu sa tak spáli alebo vyhodí na skládky množstvo oblečenia, ktoré by naplnilo jedno smetiarske auto [10] a až 30 % odevov je nadprodukovaných a likvidovaných bez toho, aby boli čo i len raz oblečené [6].

Záber a znečistenie pôdy 

Na výrobu oblečenia a obuvi je potrebná veľká rozloha pôdy. Odhaduje sa, že v roku 2020 bola rozloha pôdy využívanej v dodávateľskom reťazci textilu zakúpeného európskymi domácnosťami až 180 000 km², čo je v prepočte 400 m² na osobu. Z toho 43 % pripadá na odevy, 35 % na obuv a 23 % na domáce a iné textílie.

Na módu Európanov (odevy a obuv) je teda potrebných 140 400 km2 pôdy – to je takmer 3-násobná rozloha Slovenska.  Len malá časť (8 %) pôdy využívanej v textilnom priemysle sa využíva v Európe. Zvyšok je mimo Európy, najviac v Číne a Indii [2].

Stále narastajúci dopyt po oblečení spôsobuje výruby lesov a ich premenu na poľnohospodársku pôdu, čo vedie k degradácii pôdy a strate biodiverzity. Pôda je tiež kontaminovaná pesticídmi a hnojivami, ktoré sú potrebné na pestovanie plodín, najmä bavlny. 

Vplyv na klímu 

Výroba surovín a produktov spotrebováva veľké množstvo elektrickej energie, ktorá väčšinou pochádza z fosílnych palív. Energia je potrebná aj vo fáze používania na údržbu, ako pranie, sušenie a žehlenie. Obuv a oblečenie na konci svojej životnosti väčšinou končia na skládkach a v spaľovniach. Nadmerná výroba, spotreba a nevhodné nakladanie s textilným odpadom prispieva k tvorbe skleníkových plynov a k zmene klímy. Odhaduje sa, že módny priemysel je zodpovedný za 10 % globálnych emisií uhlíka – viac ako medzinárodné lety a námorná doprava dohromady [8].

Sociálne dopady módneho priemyslu

Ako už bolo v článku uvedené, väčšina oblečenia a obuvi spotrebovanej v Európe sa vyrába v krajinách mimo EÚ. Niektoré z týchto krajín nemajú prísne legislatívne požiadavky na ochranu životného prostredia a pracovné podmienky zamestnancov. Zamestnanci nesú dôsledky znečisteného prostredia, pracujú v zlých pracovných podmienkach za nízke mzdy. Problémom niektorých krajín je stále aj detská práca.