Ročne vyhodíme na Slovensku 1,6 – 1,7 milión ton komunálnych odpadov. Väčšina z nich končí na skládkach a v spaľovniach (93 % podľa evidencie SAŽP, cca 80 – 85% podľa Recyklačného fondu a zástupcov obcí). Recykluje sa stále len malá časť komunálnych odpadov - podľa údajov SAŽP len niečo cez 2 % sa recykluje a 5 % kompostuje. Podľa Recyklačného fondu a viacerých zástupcov samospráv sa miera recyklácie a kompostovania v SR pohybuje okolo 15– 20%. Viac ako 10 miliónov ton ďalších odpadov vzniká v priemysle, pri ťažbe surovín, na stavbách. Z toho je 1,4 milióna ton nebezpečných odpadov.

Najhoršie dopady na životné prostredie majú samozrejme neriadené skládky odpadov (voľne pohodené odpady v prírode ...) alebo spaľovanie odpadov v domácich peciach na záhradách či vo firmách. Obe tieto činnosti sú nezákonné a uvoľňujú toxické látky do ovzdušia, vôd, pôdy.   

Skládky - časované chemické bomby

Aj riadené skládky odpadov (komunálnych a nebezpečných) predstavujú z dlhodobého hľadiska vážnu hrozbu pre životné prostredie a naše zdravie.

Vďaka zmiešavaniu tisícov rôznych látok (organické, nebezpečné...) sa na skládkach vytvárajú zložité reakcie, čím sa spúšťa nekontrolovateľný chemicko - fyzikálny proces.

Znečistenie vôd a pôdy

Dážďová voda pretekajúca cez odpady uložené na skládke sa "obohacuje" o škodlivé látky, ktoré sú v nich obsiahnuté alebo vznikajú pri rozklade. Takto vzniknutý „výluh“ - priesaková voda môže preniknúť a znečistiť okolitú pôdu, podzemné a povrchové vody, zásobujúce ľudí pitnou vodou.

Riešením nie je ani podkladanie skládok vrstvami ílu a plastovými izolačnými fóliami, ktoré sú dnes už síce samozrejmosťou, ale ich životnosť je obmedzená (približne 100 rokov). Nebezpečné látky budú na skládke vznikať dlhšie ako je životnosť tohto tesnenia.

Vylúčiť nemôžeme ani porušenie izolácie skládky napr. pri prerazení tesnenia, pretavení pri požiari a pod. Napr. jedna z najväčších švajčiarskych skládok neďaleko Bernu znečisťuje toxickými látkami 4 výdatné horské pramene, ktoré boli zdrojom pitnej vody.

Spomalený rozklad

Na skládkach sú nevhodné podmienky pre rozklad odpadu. Rozkladné procesy vo vnútri skládky sú veľmi spomalené. Pri výskumných vrtoch boli preto nájdené zachovalé zvyšky jedál, dobre čitateľné noviny, ktoré boli na skládky uložené pred 15 - 20 rokmi...


Obr. Tieto noviny sú aj po 12 rokoch uloženia na skládke stále veľmi dobre čitateľné.

Nebezpečné skládkové plyny

Anaeróbne mikroorganizmy rozkladajúce organické zložky na skládke produkujú hlavne metán a oxid uhličitý - plyny, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám. Je zistené, že v globálnej škále prispieva metán k tomuto efektu približne 15 %. V menšej miere unikajú zo skládok do prostredia aj rôzne toxické, agresívne plyny.

Pri vyššej koncentrácií skládkových plynov alebo nedodržaní technických predpisov môže dôjsť na skládkach aj k výbuchom alebo požiarom, pri ktorých vznikajú toxické látky (napr. dioxíny).

Odborné štúdie zistili u ľudí žijúcich do 3 km od skládok odpadov zvýšený výskyt rakoviny, hlavne močového mechúra, žalúdka, pečene, pľúc, leukémie, a vrodených porúch u detí.

V roku 2002 bolo na Slovensku prevádzkovaných 154 skládok odpadu. Z toho 16 bolo skládok nebezpečného a 19 inertného  odpadu.

Spaľovne - prírodné zdroje v ohni

Niektorí ľudia uvedomujúc si problémy so skládkami presadzujú spaľovne odpadov. Argumentujú znížením objemu odpadu (na 1/10), váhy (o 1/3) a možnosťou vyroby energie. Avšak, ak sa odpad spáli, nezmizne...

Znečisťovanie ovzdušia

Proces spaľovania neničí ani netvorí hmotu, mení iba chemické zloženie a toxicitu spaľovaných zlúčenín. Spaľovaním meníme pevné a kvapalné odpady na plynné emisie, čím zväčšujeme ich objem. Spálením 1 tony komunálneho odpadu vznikne asi 6 000 m3 spalín. Napríklad 1 väčšia spaľovňa v U.S.A. spaľujúca 2 250 ton odpadu denne, vypúšťala ročne 5 ton olova, 17 t ortute, 853 t oxidu síričitého.

Nebezpečné dioxíny ...

Jedným z negatív spaľovní je produkcia polychlórovaných organických zlúčenín (tzv. POPs) - najmä dioxínov a furánov.  Dioxíny a furány sú jedny z najtoxickejších látok na planéte. Majú rakovinotvorné účinky, môžu poškodzovať imunitný, nervový systém a pohlavné orgány. Dlhodobo odolávajú rozkladu, kumulujú sa v tukových tkanivách živých organizmov a sú mimoriadne nebezpečné už v minimálnych množstvách. Najtoxickejší dioxín je 70 krát jedovatejší ako kyanid draselný.  Okrem dioxínov sa v plynných emisiách nachádza asi 250 rôznych uhľovodíkov a ďalšie desiatky látok, ktorých vlastnosti a vplyv na zdravie človeka nie sú často známe. Aj keď nová legislatíva o ochrane ovzdušia vyžaduje v posledných rokoch spĺňanie emisných limitov aj pre dioxíny, stále uvoľňujú isté množstvá týchto škodlivín. A zväčša sa tým zvýšia koncentrácie týchto toxických látok v odpadoch – popolovinách, ktoré spaľovne produkujú...

Toxické odpady

Spálením sa síce zníži objem odpadu, zvýši sa však jeho nebezpečnosť. Spaľovňa premieňa pevný odpad na škváru, popol a popolček – nebezpečnéhý odpad. Tieto „produkty“ spaľovania sa následne musia uložiť na skládku odpadov.

Ťažké kovy, ktoré nie sú uvoľnené do plynných emisií, sa v popole a popolčeku koncentrujú, podobne ako dioxíny a ďalšie toxické zlúčeniny. Kovy ako olovo, arzén a chróm môžu byť po spálení jedovatejšie ako predtým.

Neúčinné  využívanie energie

Spaľovne dokážu zhodnotiť len časť energie, ktorá je obsiahnutá v odpadoch (často len 15- 20 %). Ak by sme suroviny z tohto odpadu recyklovali, ušetrili by sme viac energie, niekedy 3 - 5 násobne.

Ekonomické zaťaženie

Charakteristickým negatívnym znakom spaľovní sú obrovské investičné náklady na ich výstavbu alebo rekonštrukciu. Spaľovne odpadov sú spravidla najdrahšou technológiou v odpadovom hospodárstve. Miestni obyvatelia ich následné pocítia vo forme vysokých poplatkov za odpady. Tieto fakty sa odzrkadľujú aj v prevádzkových nákladoch spaľovní.

Nemecký spolkový  úrad pre životné prostredie uvádza, že priemerné náklady na spaľovanie zvyškového odpadu sú 173 Euro za tonu odpadu (Euro/t) pričom náklady na mechanicko biologické spracovanie predstavujú 157 Euro/t. Priemierné náklady na kompostovanie separovaného biologického odpadu v kompostárni s kapacitou 15 000 ton v Nemecku dosahujú 61 - 113 Euro/t a spracovanie biologického odpadu v bioplynovej stanici s rovnakou kapacitou 72 - 118 Euro/t.

Potláčanie triedenia a recyklácie odpadov

Aby sa spaľovne zaplatili, sú závislé na pravidelnom prísune veľkého množstva odpadov. Dostávajú sa tak do konfliktu so zámermi minimalizácie vzniku odpadov a recyklácie počas celej svojej životnosti (25 - 30 rokov). Sú známe prípady zrušenia triedeného zberu papiera v meste kvôli tomu, aby mala spaľovňa dostatok odpadov. Miera triedeného zberu v 2 mestách SR, ktoré majú spaľovne TKO patrí k veľmi nízkym aj pre podmienky na Slovensku, len cca 3-5% a naďalej nevykonávajú dostatok aktivít pre rozvoj recyklácie. 

Škodlivé látky

Posledné desaťročia vyhadzujú ľudia stále viac škodlivých chemikálií. Nie len nebezpečné odpady obsahujú toxické látky. Tie sú dnes aj v na pohľad "obyčajných" veciach, ktoré vyhadzujeme:

• Plasty - obsahujú rôzne zmäkčovadlá, stabilizátory, farbivá s obsahom ťažkých kovov (napr. kadmium, zinok). Pri spaľovaní sa ťažké kovy uvoľňujú do ovzdušia alebo ostávajú v popole. Niektoré druhy obsahujú prísady škodlivých ftalátov (sú podozrivé z poškodzovania obličiek a pečene, rakovinotvorných účinkov, spôsobovania abnormalít pohlavných orgánov).  Polyvinylchlorid (PVC) obsahuje chlór, ktorý pri výrobe a spaľovaní prispieva k vzniku jedovatých rakovinotvorných dioxínov.
• Nebezpečný odpad - akumulátory (kyseliny, olovo...), monočlánky (ťažké kovy), žiarivky (ortuť), elektronický šrot, staré lieky, zvyšky farieb, riedidiel (organické rozpúšťadlá), pesticídov atď. Tieto a množstvo ďalších výrobkov obsahuje nebezpečné látky, ktoré sa z nich pri ich uložení na skládky alebo pri spaľovaní v rôznej forme uvoľňujú do životného prostredia.

Vedeli ste, že ?

• Ortuť z jednej rozbitej neónovej trubice dokáže otráviť až 30 000 litrov vody.
• Z klasických náterových hmôt doteraz na Slovensku uniká do ovzdušia približne 40-45 tisíc ton emisií organických rozpúšťadiel z rozpúšťadiel a riedidiel.