www.kompost.sk

Legislatíva o kompostovaní

Problematikou nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom sa zaoberá viacero právnych predpisov v SR a EÚ. Pri plánovaní systémov nakladania s odpadmi alebo pri zostavovaní koncepčných materiálov je nevyhnutné z týchto predpisov vychádzať a prihliadať na ne.

Vplyv kompostu na pôdu

Z dostupných informácií publikovaných Spoločným výskumným centrom (Joint Research Centre, JRC) Komisie európskych spoločenstiev vyplýva, že za posledné desaťročia sa zaznamenal významný nárast procesov znehodnocovania pôdy, ktorý je spôsobovaný aj úbytkom organických látok v pôde. Všetko nasvedčuje tomu, že ak nenastanú výrazné zmeny v hospodárení s pôdou, tieto procesy sa ešte viac rozšíria. Už v súčasnosti má cca 45 % pôdy v Európe nízky alebo veľmi nízky obsah organických látok (t.j. 0-2 % organického uhlíka) a 45 % pôdy má priemerný obsah týchto látok (t.j. 2-6 % organického uhlíka).

Vplyv kompostovania na klímu

Po energetike, priemysle a poľnohospodárstve je odpadové hospodárstvo (odpady a nakladanie s nimi) štvrtým najväčším zdrojom skleníkových plynov v Európskej únii. Podľa údajov z roku 2004 bolo v odpadovom hospodárstve vyprodukovaných celkom 109 Mt skleníkových plynov. Hlavným zdrojom emisií sú práve skládky odpadov.

Vplyv kompostovania na množstvo odpadov

Analýzy zmesových komunálnych odpadov, ktoré boli vykonané v poslednom období v SR pre komplexnú bytovú výstavbu (ďalej len „KBV“) a individuálnu bytovú výstavbu (ďalej len „IBV“), preukázali, že biologické odpady sú v nich kvantitatívne najvýznamnejšou zložkou. Sledované boli iba biologické odpady, ktoré sú kompostovateľné. Kosti, odpad z mäsa, rýb a mliečnych výrobkov boli zaradené do zmesových odpadov. V jednotlivých obciach bolo zistené, že z toho, čo domácnosti vyhadzujú do nádob na zmesový komunálny odpad, by sa dalo skompostovať množstvo v rozmedzí od 45 do 70 %.

Stránky