Klamstvo o dioxínoch v Bielej knihe

Článok
22.02.2021

Na Slovensku sa v súčasnosti snaží spoločnosť ewia, a.s. o výstavbu niekoľkých spaľovní hlavne na komunálny odpad. Odbornej verejnosti predstavili tzv. „Bielu knihu energetického zhodnocovania odpadov v SR“, ktorou sa snažia presvedčiť slovenských odborníkov v odpadovom hospodárstve o nevyhnutnosti výstavby týchto spaľovní. Odklon odpadového hospodárstva od spaľovania odpadov je už pritom v súčasnosti strategickým rozhodnutím EÚ odborníkov, ktorí poukazujú na nevyhnutnosť zvyšovania materiálového, nie energetického zhodnocovania. Obsah tohto dokumentu je silne tendenčný a mnohé argumenty, ktoré sa v  ňom používajú nevychádzajú z pravdivých podkladov, prípadne neexistujú odkazy na pôvodné zdroje. 

Pozrime sa napríklad na kapitolu o dioxínoch, v ktorej sa dokonca píše že „Zariadenia na tepelné spracovanie odpadu prevádzkované v súlade so súčasným stavom techniky možno dokonca nazvať „stroje na ničenie dioxínov“, pretože ničia viac dioxínov, ako vyrábajú“.  Diagram, ktorý toto klamstvo má potvrdzovať neobsahuje žiadnu informáciou o pôvodnom zdroji, o čase kedy bol vytvorený, o spôsobe vykonania analýzy a druhu spaľovne k akej sa tento diagram viaže.

V diagrame je chybne uvedené množstvo dioxínov vstupujúcich do spaľovne - v skutočnosti je 4 až 8-násobne menšie ako je uvedené v Bielej knihe. Množstvo dioxínov vypustených do ovzdušia je v skutočnosti o polovicu väčšie ako je uvedené v Bielej knihe, množstvo dioxínov v popole a popolčeku je 9 až 12-násobne väčšie oproti údaju v Bielej knihe. Podrobnosti nájdete v nižšie uvedenom odbornom stanovisku.

To, že ide o „veľké klamstvo“ nám potvrdili aj odborníci na slovo vzatí akými sú odborný konzultant medzinárodnej siete IPEN (Medzinárodná sieť pre eliminiáciu POPs)  pre problematiku dioxínov a odpadov RNDr. Jindřich Petrlík a výkonný riaditeľ spoločnosti Toxicowatch Abel Arkenbout. Na základe ich vyjadrenia a zaslaných podkladov ide o hrubé zavádzanie ľudí takouto nepravdivou a lživou informáciou. Pre ilustráciu uvádzame, že napríklad merania dioxínov vo vajíčkach z domáceho chovu sliepok v okolí jednej z najmodernejších spaľovní v Holandsku (Harlingen) ukázali niekoľkonásobné prekročenie povolenej normy.

Aké nebezpečné látky vznikajú pri spaľovaní?

Možno ste už počuli o tzv. POPs-kách (perzistentné organické polutanty), o najnebezpečnejších látkach na Zemi, ktoré v prevažnej miere vytvorili a vyrobili ľudia. Napriek úsiliu o stopnutie ich výroby, čo sa už v EÚ podarilo, tieto látky naďalej vznikajú nepriamo ako vedľajší produkt napr. pri niektorých činnostiach ako pri zlievarenských technológiách, ale aj pri spaľovaní a spoluspaľovaní odpadov. Mnohé z nich v životnom prostredí pretrvávajú, pretože sú veľmi ťažko rozložiteľné a ohrozujú zdravie ľudí. V  súčasnosti sa už nachádzajú aj v potravinách a dokonca aj v ľudskom organizme. 
POPs-kám sa kedysi hovorilo „špinavý tucet“, pretože najprv bolo zistených dvanásť takýchto veľmi nebezpečných chemických zlúčenín. V súčasnosti už vedci preukázali takéto nebezpečné vlastnosti u 30 druhov chemických zlúčenín. Z 30 druhov týchto chemických zlúčenín sú najnebezpečnejšie polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány – v skratke dioxíny. Dioxíny majú karcinogénne – rakovinotvorné účinky, poškodzujú imunitný systém, negatívne ovplyvňujú pohlavné hormóny a hormóny štítnej žľazy. Preukázali sa aj ich teratogénne účinky (schopnosť poškodzovať vyvíjajúci sa nenarodený plod v tele matky).

Je veľmi ťažké predstaviť si aká veľká je nebezpečnosť týchto chemických látok. Môžeme to napríklad ilustrovať na maximálne povolených hladinách týchto látok v potravinách, napr. v 1 g hydinového mäsa môže byť podľa nariadenia EÚ maximálne 3. 10-12 g, čo sú tri bilióntiny gramu. Prekročenie tejto hodnoty je už pre zdravie človeka nebezpečné. 

Viac o dioxínoch si môžete prečítať na http://www.priateliazeme.sk/spz/informacie/tematicke-clanky/dioxiny

 

ODBORNÉ STANOVISKO KU KAPITOLE 5.3.3 Emisie špecifických organických látok – dioxíny z publikácie „Biela kniha energetického zhodnocovania odpadov v SR“ (ewia a.s.)

K úvodnej časti o chemickom zložení dioxínov, zdrojoch ich vzniku a emisných limitoch, ktoré autori v prípadoch záveroch o BAT označili už na hrane detekovateľnosti je potrebné doplniť, že sprísnenie emisného limitu z 0,1 nanogramu TEQ /m3  na 0,01 nanogramu TEQ/m3 v záveroch BAT  má svoje opodstatnenie práve z dôvodu charakteru dioxínov, ktoré sú v rámci skupiny cca 30-tich najnebezpečnejších chemických látok na svete ešte naviac z nich tie najnebezpečnejšie. Vysoká  nebezpečnosť týchto látok pre ľudské zdravie je z dôvodu, že pri pre nás až nepredstaviteľne nízkych koncentráciách majú rakovinotvorné účinky, poškodzujú imunitný systém, negatívne ovplyvňujú pohlavné hormóny a hormóny štítnej žľazy  a preukázali sa aj ich teratogénne účinky (schopnosť poškodzovať vyvíjajúci sa nenarodený plod v tele matky).  Existuje nariadenie komisie ES, kde sa uvádzajú povolené hladiny týchto látok v potravinách, napr. v 1 g mäsa hydiny môže byť podľa tohto nariadenia maximálne 3. 10-12 g, čo sú tri bilióntiny gramu, v 1 g bravčového mäsa môže byť maximálne 1. 10-12 g, čo je jedna bilióntina gramu.  Prekročenie tejto  hodnoty  je už pre zdravie človeka nebezpečné.

Z uvedeného jasne vyplýva, že je potrebné vyhýbať sa realizácie akýchkoľvek činností, kde hrozí vznik dioxínov a v už existujúcich činnostiach zabezpečiť technickými a technologickými opatreniami elimináciu ich vzniku, ale aj  účinný monitoring a kontrolu. Spaľovne odpadov aj za súčasných technologických vymožeností sú stále tými činnosťami, kde nie je možné vylúčiť, že počas ich prevádzky nedôjde aj k zvýšenému vzniku dioxínov.  Dôkazom toho sú štúdie z meraní emisií a monitoringy z okolia novopostavených spaľovní odpadov.

V úvodnej časti tejto kapitoly sa uvádza, že „Dioxíny  sa môžu znovu vytvoriť v malých koncentráciách počas ochladzovacej fázy po spálení (de novo syntéza“), a teda môžu byť prítomné v odpadových plynoch vypušťaných z komína.“ Takže už týmto autori pripúšťajú, že každý nábeh i odstávka spaľovne znamená vznik dioxínov, aj keď to opatrne pomenovali len ako „malé koncentrácie“.

V ďalšej časti tejto kapitoly, ale uviedli, že „Zariadenia na tepelné spracovanie odpadu prevádzkované v súlade so súčasným stavom techniky možno dokonca nazvať „stroje na ničenie dioxínov“, pretože ničia viac dioxínov, ako vyrábajú“. Graficky to odprezentovali diagramom, ktorý neobsahuje žiadnu informáciou o pôvodnom zdroji, o čase kedy bol vytvorený,  o analýze, z ktorej vychádzal, o spôsobe bilančného výpočtu, o konkrétnej spaľovni, kde sa monitoring mal konať a  o metodike analýzy.

Aby sme toto zavádzanie „o strojoch na ničenie dioxínov“ fundovane vyvrátili, požiadali sme odborníkov o posúdenie a ich vyjadrenie k obsahu celej tejto kapitoly,  zvlášť so zameraním sa na údaje z diagramu.  Odborný konzultant medzinárodnej siete IPEN (Medzinárodná sieť pre eliminiáciu POPs)  pre problematiku dioxínov a odpadov – RNDr. Jindřich Petrlík  nám zaslal odborné vyjadrenie, ktoré v nasledujúcej časti zhrnieme.

RNDr. Jindřich Petrlík   hneď v úvode svojho vyjadrenia uviedol, že celú túto kapitolu v Bielej knihe (vrátane obdobnej rakúskej verzie– autorov Stoiber, Kurz et al. 2020) hodnotí ako veľmi neobjektívnu a že s podobným prístupom je možné sa stretnúť u všetkých odborných štúdií spracovaných konzultantmi pracujúcimi pre investorov spaľovní odpadov.

V nasledujúcich riadkoch poukážeme postupne na všetky  zavádzajúce údaje tohto diagramu:

 

1/ Prvá chyba klamstva – vstupy do spaľovne

Z uvedeného diagramu vyplýva, že daná spalovňa komunálnych odpadov spálila za rok odpad s obsahom 12 g TEQ dioxínov a v rôznych formách vypustila len 1,11 g TEQ( 0,2 + 0,8 +0,01 + 0,1). Pretože nie je uvedené pre akú spaľovňu bola táto bilancia vytvorená, vychádza sa zo skutočnosti, že autor tohto diagramu (Neubacher) vo svojej prezentácii v roku 2014 vychádza z príkladu spaľovne v Lenzingu, ktorá má ročnú kapacitu 300 000 ton. Na základe najnovších štúdií a ich vyhodnotenia stanovila Medzinárodná expetná skupina ustanovená Štokholmským dohovorom koncentráciu dioxínov v zmesovom komunálnom odpade na úrovni 5 pg TEQ/g (čo znamená 5.10-12 g TEQ/g). Keby sme aj v prospech autora tohto diagramu počítali s rozpätím od 5 pg TEQ/g do 10 pg TEQ/g, po prepočte na množstvo odpadu vstupujúceho do spaľovne v Lenzingu – teda 300 000 ton odpadu, to bude znamenať, že do nej vstupuje ročne od 1,5 až 3 g TEQ dioxínov/rok a nie 12 g TEQ dioxínov/rok,  čo znamená 4x až 8x menej ako sa uvádza v Bielej knihe.

 

2/ Druhá chyba klamstva – výstup zo spaľovne do ovzdušia

Diagram uvádza, že do ovzdušia sa vypúšťa za rok menej ako 0,1 g TEQ dioxínov za rok. Táto hodnota zodpovedá  síce nameraným hodnotám u obdobných spaľovní, napríklad pražskej, ktorá má kapacitu 310 000 t odpadov za rok, avšak tieto namerané hodnoty vychádzajú z meraní dioxínov, ktoré sú vykonávané dvakrát ročne počas normálnych prevádzkových podmienok. Je pritom preukázané, že oveľa vyššie emisie dioxínov boli namerané pri nábehu a odstávke spaľovne (Gass, Luder et al. 2002, Arkenbout, Olie et al. 2018, Kriekouki, Lazarus et al. 2018). Pri týchto stavoch môže dôjsť k vzniku takého množstva emisií dioxínov, ktoré zodpovedajú polročnej normálnej prevádzke (Gass, Luder et al. 2002, Kriekouki, Lazarus et al. 2018). Pri zohľadnení týchto skutočností, by mohla spaľovňa v Lenzingu vypustiť za rok až 0,16 g TEQ dioxínov pri bezporuchovej prevádzke, čo je o polovicu viac ako je uvedené v diagrame.

 

3/ Tretia chyba klamstva – výstupy zo spaľovne do popola a popolčeka

Pri spaľovni s ročnou kapacitou 300 000 t spáleného odpadu je potrebné rátať s vytvorením odpadov vo forme popola od 75 000 t až do 100 000 t, z čoho zhruba desatinu hmotnosti tvorí popolček (od 7 500 t až 10 000 t). Na základe rozborov popolčeka z moderných spalovní (Kim, Seo et al. 2005, Chen, Yan et al. 2008, Pekárek and Šyc 2008, Dias-Ferreira, Kirkelund et al. 2016, Mach 2017) bolo zistené, že množstvo dioxínov sa pohybuje od 100 do 25 000 pg TEQ/g. V popolčeku zo spaľovni v Brne a v Prahe-Malešiciach boli namerané hodnoty medzi 300 až  2 200 pg TEQ/g.  Ak teda budeme počítať s priemerom 1000 pg TEQ/g, tak pri spaľovni o kapacite 300 000 ton je celková ročná bilancia dioxínov v popolčeku od 7,5 až 10 g TEQ. Táto hodnota niekoľkonásobne prekračuje hodnotu uvedenú v diagrame -  0,8 g TEQ za rok.

 

Hmotnostná bilancia dioxínov podľa „Dioxin Toolkit“

Medzinárodní experti zriadení Štokholmským dohovorom vytvorili globálne použiteľný nástroj na výpočet emisií a prenosov dioxínov v konečnom produkte („Dioxin Toolkit“). Na základe tohto nástroja sa v najmodernejších spaľovniach odpadu počíta s priemernými emisiami dioxínov do ovzdušia - 0,5 ug TEQ/tonu spáleného odpadu. V popolčeku to je 15 ug TEQ/tonu a v popoli a v škváre 1,5 ug/tonu odpadu. Pre spaľovňu o kapacite 300 tisíc ton odpadov/rok  takto vychádza nasledovná bilancia - 0,15 g TEQ dioxínov do ovzdušia, 4,5 g TEQ v popolčeku a 0,45 g TEQ v popole a v škváre. Celkový výstup dioxínov teda je 5,1 g TEQ dioxínov. Pokiaľ to porovnáme so vstupom 1,5 až 3 g TEQ dioxínov v spálených odpadoch (viď. bod 1/ Prvá chyba klamstva), tak diagram celkovej bilancie vyzerá rozhodne inak a spaľovňa komunálnych odpadov vychádza ako zariadenie, ktoré dioxíny produkuje vo väčšom množstve, než rozkladá, a to rádovo viac ako o 100%. – spaľovne tak vychádzajú ako stroje na tvorbu dioxínov.

Hmotnostná bilancia dioxínov v modernom ZEVO (údaje v g TE/r ekvivalent toxicity/rok) podľa  Dioxin Toolkit (UNEP  a Štokholmský dohovor, 2013)

Vážnosť situácie s možným ohrozením zdravia obyvateľstva spaľovňami pochopili aj zástupcovia vlád z celého sveta, kedy na základe podkladov a návrhov odborníkov,  zaradili spaľovne odpadov do Prílohy C Štokholmského dohovoru, to znamená na zoznam prevádzok, ktoré sú možným zdrojom pomerne vysokej tvorby a uvoľňovania dioxínov do životného prostredia.

 

Cieľová skupina: 
Kľúčové slová: