Článok sa objavil na portáli www.topky.sk (Zdroj:TASR/Michal Svítok) 7. septembra  v tomto roku (https://www.topky.sk/cl/10/1965303/Alarmujuca-sprava-pre-Slovensko--Kym-celoeuropske-emisie-klesli--nase-vzrastli--Ludom-hrozia-choroby)

Už názov tohto článku je poplašnou správou vo vzťahu k hrozbe chorôb z emisií. Po podrobnej analýze obsahu článku však dospejeme k záveru, že sa v ňom uvádza chybná interpretácia aktuálnych údajov z eurostatu a autorka článku analytička Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company neoprávnene prezentuje skleníkové plyny ako najväčšieho strašiaka znečistenia ovzdušia na Slovensku.

Ako podklady pre analýzu tohto článku som použila aktuálne zdroje z dokumentov eurostatu, z Medzinárodného panelu klimatických zmien a informácie zo stránky  enviroportalu.sk.

 

1/V úvode článku je uvedené:

„Na Slovensku produkujeme z roka na rok viac odpadu. A hoci ho triedime lepšie ako kedysi, drvivá väčšina končí na skládkach. Ide o dôvod, pre ktorý sú hodnoty skleníkových plynov z odpadu na Slovensku až o štvrtinu vyššie ako pred štvrťstoročím. V Európskej únii však prevláda opačný trend.“

To, že produkcia odpadu stúpa a že napriek zlepšujúcemu sa triedeniu ešte stále väčšina komunálneho odpadu končí na skládkach je pravda, je to cca 54%. Je však potrebné doplniť, že práve vďaka zlepšujúcemu sa  triedeniu klesá každým rokom aj množstvo odpadu ukladaného na skládkach a zvyšuje sa aj miera recyklácie odpadov. Tvrdenie, že hodnoty skleníkových plynov z odpadu na Slovensku sú vďaka skládkovaniu až o štvrtinu vyššie ako pred štvrťstoročím sa nezakladá na pravde, pretože skládkovaním nevzniká podstatné množstvo skleníkových plynov.  Na grafe  z Eurostatu (viď. nižšie) je možné vidieť, že najväčším producentom skleníkových plynov je energetika s 80,7% podielom, potom nasleduje poľnohospodárstvo s 8,72% podielom a priemyselné postupy so 7,82% podielom. Najmenší podiel na tvorbe skleníkových plynov má  odpadové hospodárstvo, čo predstavuje 2,75% .

V rámci odpadového hospodárstva ide v prevažnej miere o produkciu skleníkových plynov zo skládok, v malej miere sa skleníkové plyny tvoria pri čistení odpadových vôd, nepatrné množstvá vznikajú pri zhodnocovaní odpadov. Vzhľadom na toto malé percento zastúpenia skleníkových plynov zo skládok v celkových emisiách skleníkových plynov, nemôže z logického hľadiska dôjsť ani v prípade ich nárastu zo skládok  k celkovému nárastu týchto plynov o štvrtinu. Z uvedeného dôvodu je tento úsudok úplne chybný.

Ďalším dôkazom, že Slovensko vôbec nie je v prípade skleníkových plynov na tom tak zle, ako to prezentuje p. Sádovská, potvrdzuje článok Európskej komisie z júna 2020 *, v ktorom sa Slovensko neuvádza vôbec medzi členskými štátmi  s najväčším nárastom skleníkových plynov, tak ako sa to snaží prezentovať uvedený článok: zač. cit.:  Vo všetkých členských štátoch EÚ boli v roku 2018 emisie skleníkových plynov najvyššie v Nemecku (23% z celkového počtu EÚ-27), za ktorými nasledovali Francúzsko a Taliansko. Najväčšie poklesy v porovnaní s rokom 1990 boli zaznamenané v Litve (- 57%), Lotyšsku (- 54%) a Rumunsku (- 53%). Na druhej strane spektra bol v porovnaní s rokom 1990 najväčší nárast zaznamenaný na Cypre (+ 54%), Španielsku (+ 20%) a Portugalsku (+ 19%).“koniec cit.

*https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/pdfscache/1180.pdf

 

2/ Ďalej je v článku uvedené:

„Slovensko sa tak s nárastom o štvrtinu zaradilo do nelichotivej skupiny siedmich krajín EÚ, ktoré za posledných 25 rokov zaznamenali nárast emisií. Na Slovensku je situácia opačná. Emisie skleníkových plynov z odpadu v roku 2018 predstavovali u nás 1,68 mil. ton ekvivalentu CO2 a to bolo o 25 % viac ako v roku 1993 s hodnotou 1,35 mil. ton. „Hoci v posledných rokoch triedime lepšie, drvivá väčšina odpadu končí naďalej na skládkach. Nehovoriac o tom, že za EÚ výrazne zaostávame aj nízkou mierou energetického zhodnocovania odpadu,“ zhodnotila analytička.  

V roku 2016 bolo na stránke  Euroactiv.sk uvedené**, že  Slovensko v roku 2015 najviac zvýšilo svoje emisie skleníkového plynu - oxidu uhličitého (CO₂) spomedzi všetkých štátov Európskej únie. Eurostat ďalej uviedol, že uvedené množstvo CO₂ pochádza zo spaľovania fosílnych palív ako ropa, plyn či uhlie, čo  predstavuje 80 percent emisií skleníkových plynov. Podľa portálu Energia.sk najviac CO₂ na Slovensku vypúšťajú  železiarne U.S. Steel Košice, uhoľná elektráreň Nováky a rafinéria Slovnaft.  

**https://www.enviroportal.sk/clanok/slovensko-zaznamenalo-najvyssi-narast-emisii-v-celej-unii

Aj z tohto článku vyplýva, že väčšinovým zdrojom skleníkových plynov nie sú skládky, ale spaľovanie fosílnych palív ako ropa, plyn či uhlie.

 

3/ Ďalej je v článku uvedené:

„Kde je príčina negatívnych výsledkov Slovenska?

Prečo prechod zo skládkovania na recykláciu a energetické zhodnocovanie vedie k poklesu skleníkových plynov z odpadu? Podľa Sadovskej môže na ilustráciu dobre poslúžiť vývoj nakladania s komunálnym odpadom v Európskej únii a na Slovensku. „Komunálny odpad síce tvorí z celkového odpadu iba určitú časť, avšak oproti iným druhom odpadu sa vyznačuje rôznorodosťou a vysokým zastúpením biozložky (napr. zvyškov potravín) a uhlíkových materiálov. Práve komunálny odpad je zdrojom najnebezpečnejších skleníkových plynov, prioritne mimoriadne škodlivého metánu,“ uviedla. „

Vzhľadom na nesprávny úsudok v predchádzajúcich odstavcoch, je aj hľadanie príčiny negatívnych výsledkov Slovenska v tomto článku v časti týkajúcej sa skládkovania a energetického zhodnotenia odpadov zavádzajúce a nesprávne posúdené. Je pravda, že recyklácia vedie k poklesu skleníkových plynov z odpadu, avšak nie je pravda, že takisto energetické zhodnocovanie vedie k poklesu skleníkových plynov z odpadu. Spaľovne komunálneho odpadu produkujúce teplo a elektrickú energiu, uvoľňujú emisie skleníkových plynov porovnateľné so spaľovaním zemného plynu. Podľa Medzinárodného panelu o klimatických zmenách spálením 1 t komunálneho odpadu vzniká 0,7 až 1,2 t oxidu uhličitého, ktorý je skleníkovým plynom.***

*** https://www.ipcc-nggip.iges.or.jp/public/gp/bgp/5_3_Waste_Incineration.pdf

Čo sa týka uvádzania charakteristiky metánu ako „prioritne mimoriadne škodlivého “, túto mimoriadnu škodlivosť autorka článku v celom článku nevysvetlila. Je potrebné pripustiť, že vysoké zastúpenia biozložky v komunálnom odpade spôsobuje síce produkciu metánu na skládke, niektoré skládky na Slovensku však majú zrealizované aktívne odsávanie skládkového plynu do kogeneračnej jednotky vyrábajúcej teplo a elektrinu. Práve z dôvodu obmedzenia až zastavenia jeho tvorby budú samosprávy od 1. januára 2021 zo zákona povinné zabezpečiť zber nielen biologického odpadu zo záhrad, ale aj odpadu z kuchyne. Takýmto opatrením sa úplne vylúči biozložka z komunálneho odpadu a  odstraní sa zdroj tvorby metánu na skládkách.

 

4/ V závere článku je uvedené:

„Aký vplyv majú emisie na zdravie ľudí?

Znečisťovanie ovzdušia negatívne ovplyvňuje najmä ľudí v mestách. Častice PM10 s priemerom od 2,5 do 10 µm môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je podľa webu Enviroportal.sk zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel. Častice PM2,5 s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý (SO2) dráždivo pôsobí na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. Oxidy dusíka (NOX) vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a podieľajú sa na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme, okysľovaní dažďových zrážok a tvorbe smogu. Oxid uhoľnatý (CO) je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Amoniak (NH3) v čistej forme sa za normálnych podmienok vyskytuje ako bezfarebný plyn. Má zásaditú povahu, je žieravý a dráždivý. Väčšina amoniaku, ktorý je uvoľňovaný do atmosféry pochádza z rozkladu živočíšnych a ľudských odpadov. Menšie, ľudskou činnosťou spôsobené úniky amoniaku, zahŕňajú používanie hnojív a rozklad vegetácie i odpadov, ako aj niektoré priemyselné procesy. Ľudia, ktorí prichádzajú s amoniakom dlhodobo do styku, môžu mať chronické dýchacie problémy, zelený zákal alebo ochorenie rohovky.“

Žiadna z týchto  horeuvedených látok nie je skleníkovým plynom a teda nesúvisí s obsahom článku. Je potrebné uviesť, že skleníkovými plynmi sú iné znečisťujúce látky - oxid uhličitý, metán, oxid dusný, freóny a ozón, o ktorých účinkoch v závere článku nie je žiadna zmienka. Na doplnenie uvádzam, že metán ako hlavná zložka zemného plynu nemá podľa Karty bezpečnostných údajov toxické ani otravné účinky, jeho nebezpečnou vlastnosťou je horľavosť a nepriaznivý účinok na životné prostredie z dôvodu zaradenia medzi skleníkové plyny.

Posolstvo tohto článku vzmysle „Ľuďom hrozia choroby“ z dôvodu skleníkových plynov vznikajúcich skládkovaním a posolstvo o výhodnosti energetického zhodnocovania odpadu je scestné a nepravdivé. Hlavným smerovaním slovenského odpadového hospodárstva by malo byť zlepšovania vytriediteľnosti komunálneho odpadu, nárast recyklácie týchto vytriedených zložiek a v neposlednom rade uplatňovanie opatrení vedúcich k predchádzaniu vzniku odpadu a jeho opätovnému použitiu. Takýto prístup zabezpečí šetrenie surovinových zdrojov, znižovanie tvorby znečisťujúcich látok a zlepšovanie stavu životného prostredia. Keďže tvorcom komunálneho odpadu je každý z nás, tak aj každý z nás môže prispieť k zlepšeniu nakladania s ním, ako aj k predchádzaniu jeho vzniku. Stačí sa napríklad  zamyslieť nad naším hodspodárením s potravinami, nad premysleným nakupovaním, správnym uskladnením a vyvarovaním sa zbytočného vyhadzovania do zmesového odpadu. Môžeme viacej a dôslednejšie triediť komunálny odpad, nakupovať s rozumom a nekupovať zbytočné a nekvalitné veci, nepoužívať jednorázové obaly a riady a  nevytvárať tým zbytočný odpad. Aj v iných oblastiach môže byť náš spôsob života ekologickejší a šetrnejší k životnému prostrediu. Je potrebné si uvedomiť, že nie je potrebné len čakať na  regulácie zo strany európskych a národných inštitúcii, ale vlastnou osobnou iniciatívou môže každý z nás pomôcť zachovaniu udržateľného života na Zemi.

 

Ing. Monika Medovičová

Autorka pracovala ako inšpektorka v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania a v súčasnosti pracuje pre mimovládnu organizáciu Priatelia Zeme - SPZ.