Európska komisia (EK) schválila obom spoločnostiam štyri príspevky na vybudovanie kanalizácie a zlepšenie čistenia odpadových vôd za viac ako sto miliónov eur. Dotácia z fondov EÚ z toho predstavovala takmer 61 miliónov eur.

V rokoch 2004 - 2006 bola v týchto spoločnostiach sprivatizovaná prevádzka. Podľa finančného memoranda, ktoré upravuje pravidlá pre použitie eurofondov, mala slovenská strana o tom vopred EK informovať, a snažiť sa s ňou dohodnúť.

Ani vodárenské spoločnosti ani Ministerstvo životného prostredia, ktoré je za tieto projekty zodpovedné, to však neurobili.

EK tak musela dodatočne preskúmať zmluvy o nájme a prevádzke vodárenskej infraštruktúry, ktoré StVS a PVS uzavreli s prevádzkovými firmami ovládanými nadnárodnou spoločnosťou Veolia.

Vo februári 2007 poslala EK na Slovensko list, v ktorom v súvislosti s privatizáciou upozornila na tri hlavné problémy: neúmerná dĺžka zmlúv o prenájme a prevádzke, nedostatočný opis kontroly a sankcií voči prevádzkovej firme a nevhodnosť vzorca na výpočet nájmu.

Vodárenské spoločnosti pristúpili na čiastkové zmeny v dvoch bodoch, ale najzávažnejšiu výhradu EK, ktorá sa týkala príliš dlhej lehoty prenájmu, odmietli. Podľa EK je tridsaťročná lehota príliš dlhá a firma Veolia je tak vo svojom monopolnom postavení neprimerane
zvýhodnená.

Slovenská vláda zároveň dostala upozornenie, že ak lehotu prenájmu neskráti, EK má právo zrušiť dotácie pre všetky štyri projekty a dokonca vylúčiť StVS aj PVS z prijímania ďalších príspevkov zo všetkých fondov EÚ.

Priatelia Zeme-CEPA vydali k tomuto prípadu štúdiu, kde navrhujú prijať opatrenia, ktoré by podobným situáciám pomohli zabrániť. Návrhy sú určené pre Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a Európsku komisiu.

„Ukazuje sa, že spôsob privatizácie vodárenských služieb, ktorý zvolili naše vodárenské spoločnosti, môže mať vážne negatívne dopady“ hovorí Roman Havlíček, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA pre fondy EÚ. „Slovensko zrejme bude musieť EK vrátiť viac ako 60 mil. euro (takmer 2 miliardy korún). Navyše, ak tieto dve vodárenské spoločnosti nebudú môcť získať ďalšie granty, ťažko budú plniť povinnosti v oblasti čistenia odpadových vôd. Za to hrozia zo strany EÚ ďalšie sankcie“ dodáva R. Havlíček.
Ďalšia prípadová štúdia, ktorú vydali Priatelia Zeme-CEPA, sa venuje vodárenskému projektu v Košiciach. Opisuje dôsledky zle stanovených ukazovateľov pre projekty budovania verejnej vodárenskej infraštruktúry.

Obidve štúdie sú zverejnené na web stránke Priateľov Zeme-CEPA
http://www.priateliazeme.sk/cepa/index.php?id=&level=&x=324109.