Čo je Týždeň proti spaľovniam

Svetový týždeň akcie za zastavenie spaľovania odpadov (Global Week of Action to Stop Incineration) je kampaň, ktorú koordinuje medzinárodná sieť GAIA (Global Alliance for Incinerator Alternatives). V roku 2026 prebieha 13.–16. októbra. Komunity, organizácie a jednotlivci po celom svete počas týždňa upozorňujú, že spaľovanie odpadu nie je riešením ani klimatickej krízy, ani problému s odpadmi. [1]

Stránky kampane v angličtine: Gaia, Zero Waste Europe. 

TIP: o spaľovniach odpadov sme pripravili samostatnú stránku, kde sa dozviete ešte viac: www.stopspalovniam.sk

Spaľovanie ako riešenie skládkovania?

Množstvo odpadov narastá a k tomu úmerne narastá aj znečistenie prostredia. Pri riešení tohto problému sa aj Slovensko snaží postupovať podľa všeobecne uznávanej hierarchie odpadov, teda 1. predchádzať vzniku, 2. opätovne používať, 3. recyklovať, 4. inak zhodnocovať (napr. energeticky) a 5. zneškodňovať (napr. skládkovať). Veľká časť komunálnych odpadov však stále končí na skládkach či v spaľovniach.

V rozvinutejších krajinách sa v minulosti vo väčšej miere presadzovalo energetické zhodnocovanie, avšak po dlhodobých negatívnych vplyvoch a s dôrazom na zmiernenie klimatickej krízy Európska únia v akčnom pláne z roku 2020 neodporúča budovať nové spaľovne, ale intenzívnejšie riešiť prvé tri stupne hierarchie. [6]

Napriek odporúčaniam Európskej únie sa na Slovensku objavujú zámery na výstavbu spaľovní na komunálny odpad (resp. zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov), ktoré ich investori prezentujú ako jediné a najvýhodnejšie „ekologické riešenie" na odstránenie skládkovania a získavanie „zelenej" energie z odpadu.

Namiesto zvýšenia využívania existujúcich kapacít na spaľovanie nerecyklovateľných zložiek komunálnych odpadov a obmedzenia dovozu odpadov určených na spálenie (do našej krajiny sa dovážajú odpady určené väčšinou na spálenie z viacerých štátov) nás títo investori chcú presvedčiť o nevyhnutnosti výstavby ďalších spaľovní na komunálny odpad na Slovensku. [7] Naplnenie existujúcich kapacít na spaľovanie cudzím odpadom zbytočne vytvára priestor na špekulácie o potrebe budovania nových spaľovní.


 

Podľa legislatívy EÚ by malo Slovensko po roku 2035 recyklovať 65 % komunálneho odpadu a do roku 2040 znížiť skládkovanie pod 10 %. [8] Ostáva 25 % pre spaľovanie. Pritom sa predpokladá, že zavedením opatrení na predchádzanie vzniku odpadov, prípravu na opätovné použitie, lepšie triedenie a zvýšenie recyklácie bude celkové množstvo produkovaných odpadov klesať. Prečo je potrebné budovať ďalšie spaľovne, ak už v súčasnosti by sme vedeli energeticky zhodnotiť takéto množstvo odpadov? [9]

 

Odpad čakajúci na spálenie. Bioodpad, plasty, papier, sklo či kovy... viac ako 50% by sa dalo zrecyklovať

Aj spaľovanie má v hierarchii nakladania s odpadom svoje miesto, ale... 

Určité množstvo odpadov v súčasnosti nie je možné (z hľadiska úrovne súčasných technológií, ekonomickej efektívnosti a zloženia súčasných výrobkov) recyklovať a neostáva nám veľa iných riešení okrem ich spaľovania a skládkovania, aj keď sú to najhoršie možnosti nakladania s odpadmi. Ako pozitíva energetického zhodnocovania oproti skládkovaniu sa prezentuje zmenšenie objemu odpadov a využitie ich energetického potenciálu. Energia z komunálnych odpadov je však získaná menej efektívne ako energia z fosílnych zdrojov, zároveň produkuje viac znečisťujúcich látok unikajúcich do ovzdušia a viac nebezpečných zvyškových odpadov v podobe popola a popolčeka. Technológie pre recykláciu a kompostovanie môžu podľa štúdie z roku 2005 ušetriť až 5-krát viac energie, ako sa získa spaľovaním. [12] Spaľovanie sa ešte využíva pri určitých druhoch odpadov, napr. priemyselných alebo zdravotníckych, keď spálením za určitých podmienok docielime zníženie nebezpečných vlastností týchto odpadov. 

Negatíva pri spaľovaní komunálneho odpadu sú zásadné:

Pri každom dôvode (rozkliknite) nájdete odkaz na podrobnejší článok na stránke stopspalovniam.sk.

 


 

Slovenské príbehy: ako sa komunity bránia

Spaľovniam sa dá zabrániť. Na Slovensku sa to v rokoch 2025 a 2026 podarilo komunitám v Skalici a v Hontianskych Tesároch a boj proti spaľovni Slovnaft v Bratislave stále pokračuje.

Kde sa už spaľuje a kde investori plánujú budovať ďalšie spaľovne

Komunálny odpad sa spaľuje v dvoch spaľovniach, v Bratislave a v Košiciach. Odpad v podobe TAP (tuhé alternatívne palivo), zdravotnícky, nebezpečný, priemyselný odpad či dokonca rádioaktívny sa spaľuje v ďalších zariadeniach. [48] Na mape sú zobrazené aj plánované a zastavené spaľovne.
Pozn.: kliknutím na bod sa zobrazia podrobnosti.

Legenda:

 - spaľovne na priemyselný, nebezpečný, nemocničný, jadrový odpad;   - spaľovne v súčasnosti mimo prevádzky; 
 - zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v podobe TAP;  - spaľovne na komunálny odpad;  - plánované nové spaľovne

Berme si príklad zo zahraničia?

Finančné skupiny, ktoré na spaľovaní zarábajú, majú financie na mediálne kampane a na exkluzívny dizajn týchto zariadení, napr. v Kodani je na spaľovni lyžiarsky svah či lezecká stena. Snažia sa prezentovať premenu odpadu na energiu ako ekologické riešenie, dokonca riešenie v časoch klimatickej krízy. Chcú nás presvedčiť, že majú riešenia na veľké úniky CO₂ zo spaľovní tým, že ho budú jednoducho zachytávať a skladovať. Takéto investície sú však veľmi nákladné a vo väčšine prípadov nerealizovateľné. [49] Toto všetko sú len snahy zakryť základné fakty: spaľovanie fosílnych palív je hlavným zdrojom klimatickej zmeny, spaľovanie odpadov potláča ich recykláciu a je zdrojom znečistenia.

Jedna z najmodernejších spaľovní v KodaniFoto: Ian Taylor, unsplash.com

Čo teda robiť s odpadom namiesto spaľovania?

„Zachrániť" odpady pred skládkovaním a spaľovaním je možné len zlepšením v prvých troch bodoch hierarchie, teda v predchádzaní vzniku odpadov, opätovnom používaní a recyklácii, kde je ešte veľký nevyužitý potenciál. Okrem zlepšenia triedenia zo strany občanov bude potrebné zlepšiť aj následnú úpravu nevytriedených zvyškov, napr. mechanicko-biologickou úpravou. Vo všetkých oblastiach hospodárskej činnosti by sa mali čo najskôr presadiť čistejšie environmentálne technológie zamerané na zníženie materiálových vstupov, spotreby energie a emisií, na minimalizáciu tvorby odpadu a na spĺňanie požiadaviek ekodizajnu výrobku. [50]

Ekonomika založená na obehovom hospodárstve, v ktorej je každý výrobok navrhnutý a vyrobený tak, aby z neho nevznikol žiadny odpad, je výzvou súčasnosti. Nemôžeme si dovoliť riešenia, ktoré by ešte prehlbovali znečisťovanie životného prostredia a zhoršovanie klímy.

Každý z nás môže k riešeniu prispieť na svojej úrovni, v osobnom živote, pri riadení firmy, či v štátnej správe. Ponúkame Vám preto tipy, čo robiť, aby sme menej spaľovali.

Online aktivity

Kvíz „Čo viete o spaľovniach?" (12 otázok)

Tajnička / krížovka (18 krátkych slov)

Čítajte viac

Rozhovor s Branislavom Moňokom o tom, ako nakladáme s odpadmi a prečo nepotrebujeme ďalšie spaľovne

Naozaj potrebujeme nové spaľovne odpadov? A sú vôbec riešením v čase klimatickej krízy? V rozhovore pre EWOBOX/Zelenú školu hovoril náš expert na odpady Branislav Moňok o tom,

  •  prečo nie je budovanie nových spaľovní správnou cestou,
  •  ako môžeme predchádzať vzniku odpadu,
  •  prečo je triedenie a recyklácia dôležitá,
  •  a že skutočná zmena začína naším každodenným rozhodnutím. 

Slovensko si znečisťujeme spaľovaním pol milióna ton zahraničných odpadov ročne, ministerstvo chce spaľovať ešte viac

16.12.2025

V roku 2024 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) povolilo dovoz 654 650 ton odpadu, z čoho až 476 160 ton bolo určených na energetické zhodnotenie, najmä spaľovanie v cementárňach. Celkovo bolo vydaných 101 povolení na dovoz odpadu z deviatich krajín - Rakúsko, Česko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko. Dovoz odpadu určeného na spálenie je povolený zo siedmych krajín – Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko. Najviac odpadu na spálenie sa dováža z Talianska (227 380 ton) a Rakúska (184 500 ton). 

Konečne aj spaľovne na komunálny odpad budú musieť platiť za vypustené emisie CO2

08.08.2022

Od roku 2005 musia prevádzkovatelia, ktorí vypúšťajú do ovzdušia značné množstvá CO2, za tieto emisie platiť. Sú to prevádzkovatelia v energetickom a priemyselnom sektore, ktorí sú  zaradení do  tzv. systému obchodovania s emisiami. Tento systém je jedným zo zásadných opatrení stratégie Európskej únie v boji proti klimatickej kríze.

Rozhovor: Spaľovne? Po skládkovaní druhé najhoršie riešenie!

16.09.2025

Na Záhorí, najmä v Skalici a Senici, v týchto dňoch silno rezonuje téma výstavby spaľovní odpadu. Práve na túto tému hovoríme s MONIKOU MEDOVIČOVOU, ktorá sa v štátnej správe venovala odpadovému hospodárstvu a šesť rokov pracovala ako inšpektorka na Slovenskej inšpekcii životného prostredia. V súčasnosti pôsobí v mimovládnej organizácii Priatelia Zeme – SPZ.

Spaľovať, či nespaľovať? Skrytá pravda za švédskou infraštruktúrou na likvidáciu odpadu

"Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov nie sú jednoduchým riešením nášho problému s odpadom. Ak netriedite odpad, tak jednoducho budete spaľovať veľa plastu, čo je vlastne ropa nízkej kvality. V tom lepšom prípade, dobre vytvorené zariadenia na energetické zhodnocovanie môžu byť krokom od skládkovania, ale stále sú na úplnom spodku hierarchie a v prvom rade by sme mali veľa investovať do recyklovania a predchádzania vzniku odpadu."

Táto myšlienka zaznie na záver skvelého dokumentu, ktorý odhaľuje slepú uličku švédskeho modelu odpadového hospodárstva s orientáciou na energetické zhodnocovanie. Zastávame rovnaký názor. Spaľovne nevyriešia problém s odpadmi. Ten je potrebné riešiť už pri návrhu výrobkov a ich životného cyklu, pri ovplyvňovaní spotrebiteľských návykov. Presne podľa hierarchie odpadového hospodárstva: predchádzanie vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, recyklácia, a až nakoniec ostávajú iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie a zneškodňovanie.

Upozornenie: Pre zobrazenie slovenských titulkov je potrebné film sledovať na tejto stránke. Originálne video sledujte priamo na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=caw-969W-D4

Biomonitoring v okolí cementárne v Turni nad Bodvou zistil prítomnosť vysoko toxických látok

04.02.2025

Priatelia Zeme – SPZ upozorňujú na odhalenie závažného znečistenia životného prostredia v okolí cementárne v Turni nad Bodvou, ktorý dokazuje viacročný biomonitorovací výskum. Namerané hodnoty POPs látok a ťažkých kovov v machoch, ihličí a slepačích vajciach naznačujú ohrozenie zdravia obyvateľov. Výsledky tiež ukazujú, že v súčasnosti používané metódy merania emisií znečisťujúcich látok v zariadeniach na spaľovanie a spoluspaľovanie odpadov nepostačujú na odhalenie ich skutočného vplyvu na životné prostredie.

Výskum potvrdil obavy: Okolie spaľovní odpadov je kontaminované vysoko toxickými látkami

15.02.2022

V Európe sú spaľovne odpadov s využívaním energie často propagované ako bezpečný spôsob zhodnocovania komunálneho a priemyselného odpadu, a to tak pre ľudské zdravie, ako aj pre životné prostredie. Ale je to naozaj tak?

Čo je „obehové hospodárstvo“

13.09.2021

Máme len jednu planétu a pritom využívame jej zdroje v takom rozsahu, ako by sme ich mali viac ako dve. Súčasná nadspotreba ľudstva je neudržateľná a je na úkor budúcich generácií. Kvôli budúcnosti našich detí musíme konať rozumne a nenechať sa zlákať vidinou jednoduchších riešení, aj keď technologicky prepracovaných, ale v konečnom dôsledku škodiacich ako životnému prostrediu, tak nakoniec aj nám samým.

Dr. Paul Connett, Jeremy Irons, profesor Vyvyan Howard: Od spaľovania odpadov musíme upustiť

Vo svete je stále aktuálny problém s presadzovaním spaľovania odpadov na úkor predchádzania vzniku odpadov a recyklácie. Ako príklad uvádzame video, v ktorom odborníci Paul connett, Vyvyan Howard a herec Jeremy Irons apelujú na odklon od spaľovania odpadov: "Obrovské finančné sily vyvíjajú tlak na vládu, na ľudí vo vláde. Vláda vie, že musí riešiť odpady. My sme však tí, ktorým priemysel predáva a preto pokiaľ  by sme vedeli zmeniť svoje návyky a povieme, že to nechceme, tak sa priemysel zmení."

Preklad a titulky: Priatelia Zeme - SPZ.

Havárie spaľovní v Európe

03.02.2023

Veľkým nebezpečenstvom vyplývajúcim z prevádzky spaľovní sú možné havárie. Vzhľadom na povahu a množstvo odpadov, ktoré má byť spaľované a s ktorým je v areáli spaľovní manipulované, môžu mať havárie obrovský dopad na okolie prevádzok, a to tak na zdravie obyvateľov, ako aj na ekologickú stabilitu životného prostredia.

Mýty a fakty versus mýty a fakty o spaľovaní odpadov

11.03.2021

Spoločnosť ewia a.s., ktorá má zámery na vybudovanie niekoľkých spaľovní komunálneho odpadu na Slovensku,  prináša na svojej stránke  https://www.ewia.sk/energeticke-vyuzitie-odpadu/myty-a-fakty/ „svoje tendenčné vysvetlenie“ k „mýtom a faktom o energetickom využití odpadu pod rovnomenným názvom „Mýty a fakty o energetickom využití odpadu“. Pri podrobnom preskúmaní jej argumentov zistíme, že mnohé z nich sa nezakladajú na žiadnom existujúcom reálnom zdroji, sú vymyslené,  v ostatných prípadoch sa zase selektívne vybrali ojedinelé zdroje a následne boli aj  mnohé z nich nesprávne interpretované. Existujúce štúdie, informácie, ktoré spoločnosti „nehrali do karát“ sa jednoducho zamlčali. Z uvedeného dôvodu Vám prinášame analýzu vierohodnosti argumentov tejto spoločnosti.

Klamstvo o dioxínoch v Bielej knihe

22.02.2021

Na Slovensku sa v súčasnosti snaží spoločnosť ewia, a.s. o výstavbu niekoľkých spaľovní hlavne na komunálny odpad. Odbornej verejnosti predstavili tzv. „Bielu knihu energetického zhodnocovania odpadov v SR“, ktorou sa snažia presvedčiť slovenských odborníkov v odpadovom hospodárstve o nevyhnutnosti výstavby týchto spaľovní. Odklon odpadového hospodárstva od spaľovania odpadov je už pritom v súčasnosti strategickým rozhodnutím EÚ odborníkov, ktorí poukazujú na nevyhnutnosť zvyšovania materiálového, nie energetického zhodnocovania. Obsah tohto dokumentu je silne tendenčný a mnohé argumenty, ktoré sa v  ňom používajú nevychádzajú z pravdivých podkladov, prípadne neexistujú odkazy na pôvodné zdroje. 

Ako sa prekrúcajú fakty na podporu budovania spaľovní?

13.11.2020

Investori, ktorí chcú na Slovensku budovať spaľovne na odpad využívajú nerozhodnosť kompetentných orgánov pri stanovení jasnej vízie ako nakladať s odpadom a verejnosti prezentujú vlastné analýzy. Avšak nie vždy s korektnými údajmi. Príkladom je článok: „Alarmujúca správa pre Slovensko! Kým celoeurópske emisie klesli, naše vzrástli: Ľuďom hrozia choroby“, v ktorom sa investor nenápadne snaží prezentovať spaľovanie ako to najlepšie východisko pre zníženie skládkovania odpadov. Dovolili sme si upozorniť na nepresnosti v tomto článku.