Podľa Technickej správy spol. Tournigan Gold leží ložisko uránovej rudy 250 - 650 metrov pod zemou, mocnosť vrstvy je cca 2,5 metra - ide o asi 1 256 000 ton rudy s koncentráciou uránu 0,56 %.
Projekt ťažby uránu v rekreačnej, zalesnenej lokalite Jahodná pri Košiciach obsahuje rad závažných negatív:

1. Negatívny svetový unikát

Zamýšľaná uránová baňa na Jahodnej by znamenala negatívny svetový primát - bola by najbližšie situovanou k tak veľkej obývanej aglomerácii.  Lokalita leží iba cca 8 km od mesta Košice s takmer štvrť miliónom obyvateľov.  Uránové bane sú kvôli negatívnym vplyvom na prostredie, ľudí a nie zriedkavé prípady havárií vo svete odmietané verejnosťou, a ak sa už aj niekde vytvoria, zvyčajne je to v odľahlých oblastiach, ďaleko od obývaných území.

2. Ohrozenie zdojov pitnej vody

Baňa by bola v ochrannom pásme vodného zdroja Čermeľský potok a zároveň cca 0,5 / 1 km  od jedného z najvýznamnejších zdrojov pitnej vody pre Košice – VN Bukovec.

3. Rádioaktívne, toxické odpady a riziko havárie odkaliska v nebývalej blízkosti veľkého mesta

Zo samotnej štúdie Tourniganu (str. 24) vyplýva z hľadiska životného prostredia a zdravia občanov najrizikovejšia činnosť - spracovanie uránovej rudy, by bolo situované tiež v tejto lokalite. Spracovanie uránovej rudy produkuje milióny litrov toxických a rádioaktívnych kalov, ktoré sa ukladajú do odkalísk. Tie sa môžu pretrhnúť, môžu zlyhať v prípade extrémnych zrážok a nebezpečné látky môžu kontaminovať okolité životné prostredie, ohrozovať obyvateľov...
K takýmto haváriám dochádza stále, aj v tzv. „moderných“ baniach a priemyselných krajinách. Napriek tomu že ležali v odľahlých oblastiach mali nesmierne negatívne dopady. Môžme si predstaviť, aké následky by mala havária veľkého odkaliska rádioaktívnych a toxických odpadov v tesnej blízkosti štvrť miliónového mesta ... Z viacerých informácií samotného investora je zjavné, že ako najpravdepodobnejšie miesto budúceho odkaliska je plánovaná oblasť Nižného a Vyšného Klátova.

Počas desiatich rokov prevádzky zamýšľanej uránovej bane pri Košiciach sa počíta s ročnou ťažbou a spracovaním 100 tisíc ton uránovej rudy.  Ročná produkcia finálneho produktu („žltého koláča“) má byť len 383 ton. To znamená ročnú produkciu 99 617 ton, za 10 rokov ťažby 996 170 ton radioaktívnych a toxických odpadov.  Okrem toho sa každý rok ďalej vyťaží ďalších 98 až 135 tisíc ton nepotrebnej horniny.

Rádioaktivita je neviditeľná. Z uránovej rudy, háld a odkalísk sa uvoľňuje viacero izotopov polónia, rádia, radónu, bismutu, thória a olova. Sú dlhodobým zdrojom alfa a beta žiarenia, ktoré môže spôsobiť poškodenie živých buniek a vyvolať rôzne choroby, vrátane rakoviny.

Príklady havárií odkalísk zo sveta:

Church Rock, USA	1979	urán	370 000 m3 kvapaliny, 1 000 ton sedimentov kontaminácia 110 km toku rieky Rio Puerco
Olympic Dam, Austrália	1994	urán	priesaky 5 miliónov m3 kontaminovanej vody do podzemia
Homestake, NM, USA	1977	urán	únik 30 000 m3 kalov a 15 000 m3 kvapaliny do životného prostredia
Comurhex Malvési, Francie	2004	urán	únik 30 000 m3 toxických kalov pri pretrhnutí odkaliska v dôsledku intenzívnych dažďov
Mayluu-Suu, Kyrgyzsko	1959	urán	600 000 m3 kalov, zničenie časti mesta, znečistenie rieky v dĺžke 40 km
Bangs Lake, MS, USA	2005	fosfáty	65 000 m3 kyslého roztoku
Pinchi Lake, Kanada	2004	ortuť	8 000 m3 kalov, kontaminácia 5500 hektárov
Baia Mare, Rumunsko	2000	zlato	100 000 m3 roztoku kyanidu (povodne)
Placer, Filipíny	1999	zlato	700 000 ton kyanidových kalov, 55 hektárov
Omai, Guayana	1995	zlato	4 200 000 m3 kyanidových kalov, na 80 km rieky Essequibo vyhlásená zamorená zóna
Stava/Trento, Taliansko	1985	fluorit	200 000 m3 kalov zaplavilo údolie v dĺžke 4,5 km, 268 mrtvých

Zdroje údajov: Greenpeace

4. Riziko zvýšenia nádorových ochorení

Urán sa rozpadáva na ďalšie látky obsahujúc aj rádioaktívny plyn radón. Ten sa viaže na prach a v prípade vdýchnutia sa môže v pľúcach rozpadnúť na ďalšie prvky. Tie rýchlo po sebe uvoľnia tri častice radioaktívneho žiarenia, ktoré zasiahnu pľúcne tkanivo. Pokiaľ sa uránová ruda nachádza pod zemou, väčšina radónu sa rozpadne skôr, ako stihne preniknúť na povrch. Pri jej vyťažení a rozomletí však uvoľnený radón voľne uniká do ovzdušia a vietor ho roznáša desiatky kilometrov ďaleko. Radón ktorý sa uvoľňuje z uránovej rudy ohrozuje najmä baníkov, preto je mohutnými ventilátormi vyháňaný na povrch. To ale následne zvyšuje zaťaženie obyvateľov v okolí. Radiácia v blízkosti háld hlušiny z uránových baní niekoľkonásobne prevyšuje prirodzenú hodnotu a pre obyvateľov v širokom okolí predstavuje zvýšené riziko rakoviny pľúc.

5. Plánovaná uránová baňa by sa nachádzala a mohla poškodiť „Chránené vtáčie územie európskeho významu Volovské vrchy“ a „Chránené územie európskeho významu Natura 2000“ – Stredné Pohornádie, ktoré leží v jej tesnej bízkosti.

6.  Pre rozpúšťanie uránovje rudy navrhuje štúdia spol. Tournigan Gold uprednostniť tzv. karbonátovú metódu. Na spracovanie jednej tony uránovej rudy z Jahodnej odhaduje spotrebu 20 kg alkalickej žieraviny, 50 kg sódy, 5 kg peroxidu a 80 kWh elektrickej energie. Celkom by sa takto spracovávalo viac než milión ton rudy.