Zlepšiť túto situáciu môže návrh zákona o pomoci a podpore z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý bude na programe rokovania výborov Národnej rady SR tento týždeň. "Zákon ide dobrým smerom, ale má tri zásadné nedostatky: zverejňovanie informácií o schválených projektoch, konflikt záujmov a právomoc ministra meniť výsledky výberového procesu," hovorí Roman Havlíček, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA pre fondy EÚ. Návrhy mimovládnej organizácie vychádzajú z prieskumu dodržiavania opatrení proti netransparentnosti, zneužívaniu a konfliktu záujmov, schválených vládou ešte v roku 2004. Výsledky prieskumu Priatelia Zeme-CEPA zverejnili minulý týždeň v Správe o dodržiavaní opatrení proti netransparentnosti, zneužívaniu a konfliktu záujmov v programovom období 2007-2013. Návrh zákona o pomoci a podpore z fondov Európskych spoločenstiev, ktorý vláda predložila do NR SR počíta s tým, že sa - tak ako doteraz - budú zverejňovať informácie ako názov organizácie, názov projektu a pridelená suma financií. Verejnosť však nemá možnosť dozvedieť sa o obsahu projektu (na čo má projekt slúžiť, čo má byť jeho výsledkom). Pre kontrolu kvality hodnotenia by sa mali zverejňovať aj výsledky hodnotenia projektu. Priatelia Zeme-CEPA oceňujú, že návrh zákona rieši aj konflikt záujmov, ale navrhovaný spôsob považujú za nedostatočný. Jeho výklad je nejednoznačný, čím vzniká možnosť rôznych interpretácií zo strany jednotlivých ministerstiev. "Je absolútne kľúčové, aby zákon zaviedol povinnosť ministerstva rozhodnúť o zaujatosti v istej lehote. Ak úradník neoznámi svoju zaujatosť, a tá sa v konaní preukáže, malo by to byť posudzované ako porušenie služobnej disciplíny podľa zákona o štátnej službe. Dôsledkom dodatočného zistenia zaujatosti by malo byť aj zrušenie rozhodnutia o schválení projektu a jeho nové posúdenie," zdôrazňuje Havlíček. Z ďalších pripomienok je dôležité aj zrušenie možnosti ministra svojvoľne meniť rozhodnutie výberovej komisie o schválení projektov. "Návrh zákona je príležitosťou na to, aby sa do legislatívy zaviedli pravidlá, ktoré budú účinné a vynútiteľné, a pomôžu tak zabrániť netransparentnosti a zneužívaniu EÚ fondov. Za dôležité považujeme aj kontrolu dodržiavania týchto opatrení, ktorú by podľa nás mal mať v kompetencii štátny orgán stojaci mimo ministerstvá, napríklad Úrad vlády SR, podobne, ako tomu bolo v programovom období 2004-2006. Ten by mal pravidelne kontrolovať dodržiavanie protikorupčných opatrení,“ uzatvára Roman Havlíček.