Týka sa to predovšetkým Podtatranskej a Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktoré v rokoch 2004 - 2005 vytvorili oddelené prevádzkové spoločnosti a potom ich predali nadnárodnej korporácii Veolia, s ktorou sa dohodli na tridsaťročnom prevádzkovaní vodovodov a kanalizácií. Okrem nich bola prevádzka sprivatizovaná aj v Trenčíne, kde zmluva vyprší v roku 2020.

Práve túto tridsaťročnú lehotu považuje Európska komisia (EK) za vážnu prekážku pre čerpanie európskych fondov. Už v roku 2007 EK povedala, že príliš dlhá doba prenájmu a súkromnej prevádzky vodovodov a kanalizácií predstavuje neprimerané zvýhodnenie privatizéra a neférovo obmedzuje hospodársku súťaž. Ak nebude táto lehota skrátená, môžu vodárenské firmy prísť o dotácie z eurofondov. Po lobovaní súkromnými vodárňami a stretnutiach s predstaviteľmi vlády nakoniec EK nepristúpila ku krátení už schválených dotácií, o to razantnejší prístup však zvolila pri budúcich dotáciách.

"Stanovisko EK je jasné. Vodárenské spoločnosti, ktoré uzavreli zmluvy o prevádzke a nájme vodovodov a kanalizácií so súkromnými firmami na dobu, ktorá sa končí po roku 2022, nebudú môcť vôbec čerpať dotácie z európskych fondov." hovorí Roman Havlíček, koordinátor monitoringu fondov EÚ v organizácii Priatelia Zeme-CEPA. "Spoločnosti, ktoré uzavreli zmluvy končiace medzi rokmi 2015 a 2022, budú mať dotácie skrátené a iba tie vodárenské firmy, ktoré majú tieto zmluvy platné do roku 2015 alebo vôbec neprivatizovali budú môcť žiadať plnú sumu. Toto stanovisko zaznelo aj na nedávnom stretnutí komisárky Danuty Huebner so zástupcami Vlády SR a potvrdila ho aj predstaviteľka EK Sabine Bourdy na zasadnutí Monitorovacieho výboru pre Operačný program Životné prostredie začiatkom mája" dodáva R. Havlíček.

Materiál, ktorý na rokovanie vlády predkladá ministerstvo životného prostredia hovorí o dvoch alternatívach. Prvá je návrhom vodárenských spoločností a jej podstatou je, že dotácie pre privatizované vodárne s lehotou by nemali byť vylúčené, ale iba krátené podľa výšky príjmov plynúcich z privatizácie. Druhá alternatíva je podobná stanovisku EK, s tým rozdielom, že namiesto roku 2015 hovorí o roku 2017 ako o hranici pre priznanie najvyššej možnej sumy dotácie.

"Európska komisia nevylučuje privatizáciu a priori, ale v prípade, že poskytne dotácie na projekty, v ktorých figuruje súkromný prevádzkovateľ, potom požaduje také podmienky, ktoré nezvýhodňujú privatizérov na úkor verejných vlastníkov vodovodov a ktoré nedeformujú hospodársku súťaž. Za to, v akej nepríjemnej situácii sa ocitli dve vodárenské spoločnosti na Slovensku, môžu predovšetkým ich manažéri a akcionári, ktorým zrejme nedošlo, že privatizácia sa za istých okolností môže vylučovať s dotáciami z európskych fondov" uzatvára R. Havlíček.

Vláda stojí pred nepríjemným problémom. Ak ustúpi tlaku súkromných vodární, stretne sa s jednoznačným odmietnutím zo strany Európskej komisie. Ak akceptuje stanovisko EK, potom bude musieť hľadať dodatočné finančné zdroje na dofinancovanie investícií v oblasti čistenia odpadových vôd. V prípade, že by Slovensko nesplnilo svoje záväzky v tejto oblasti, čakali by ho o pár rokov finančné sankcie.