V západnej Európe sa už ukázalo, že PPP sú pre veľké projekty infraštruktúry pochybným investičným nástrojom. V poslednom čase sa však politici začínajú opäť o PPP zaujímať. Európska komisia napríklad navrhuje využívanie PPP v rámci svojich opatrení na ozdravenie ekonomiky Európskej únie. Verejné finančné inštitúcie, ako sú Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), tiež zamýšľajú zvýšiť svoju podporu pre PPP projekty v krajinách strednej a východnej Európy. To všetko aj napriek tomu, že tieto krajiny nespĺňajú podmienky pre financovanie PPP projektov stanovené samotnými bankami. PPP projekty, samozrejme, nie sú žiadnym zázrakom, ktorý by priniesol dodatočné peniaze, ale iba zámerne maskujú dlh verejného sektora a odkladajú jeho splácanie na neskôr, čo vedie k niekoľkonásobnému predražovaniu investičných zámerov. Aj slovenská vláda chce svoj ambiciózny diaľničný plán financovať z úverov EIB a EBRD. Priatelia Zeme-CEPA však vyzvali obidve banky, aby úvery na výstavbu diaľnic neposkytli, dokiaľ bude v platnosti zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic, ktorý je aj podľa názoru ústavných právnikov v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach a s Ústavou SR, pretože umožňuje stavať a prevádzkovať diaľnice aj na nevyvlastnených cudzích pozemkoch bez kompenzácie vlastníkov. Priatelia Zeme-CEPA v liste poukázali aj na ďalšie problémy súvisiace s posudzovaním vplyvov na životné prostredie a s ekonomikou diaľničných PPP projektov. Obe banky v súčasnosti tieto žiadosti o úvery posudzujú. „Keď sa pozrieme napríklad na doterajší priebeh prípravy diaľničných PPP projektov na Slovensku, už teraz je zrejmé, že tieto diaľnice budú až trikrát predražené oproti pôvodným predpokladom, z ktorých vychádzala vláda pri ich schvaľovaní, a to sa ešte ani nezačalo stavať,“ hovorí Roman Havlíček, ktorý sa v organizácii Priatelia Zeme-CEPA venuje dopravným projektom. Hlavným dôvodom, prečo v krajinách strednej a východnej Európy stúpa popularita PPP je účtovný trik, vďaka ktorému sa budúce splátky za PPP projekty nezarátavajú do deficitu verejných financií. To však, samozrejme, neznamená, že nemôžu spôsobiť žiadne problémy. Napríklad ak sa vláde nepodarí včas spustiť systém výberu mýta na diaľniciach a rýchlostných cestách alebo ak budú príjmy z mýta nižšie, potom budú mať nasledujúce vlády veľký problém so splácaním. „Vlády krajín strednej a východnej Európy vidia PPP nesprávne ako spôsob, ktorým sa dá vyhnúť dlhovému zaťaženiu verejného sektora,“ hovorí Ivan Lesay, kordinátor Priateľov Zeme-CEPA pre finančné inštitúcie. „Konečnú cenu však v každom prípade zaplatí verejnosť, napríklad prostredníctvom poplatkov za používanie diaľnic alebo cez svoje dane. Pritom verejnosti nie sú dostupné informácie o celkovom očakávanom zaťažení verejných rozpočtov v súvislosti s PPP projektmi počas nasledujúcich tridsiatich rokov a ani len netušíme, k čomu nás slovenská vláda a vlády ďalších krajín v regióne zaväzujú. Naša publikácia má preto za cieľ prispieť k potrebnej diskusii o PPP v regióne strednej a východnej Európy.“ Publikácia Nebezpečný náklad PPP je dostupná na: http://www.priateliazeme.sk/cepa/pdf/nebezpecny_naklad_PPP.pdf