Zdroje mikroplastov

Mikroplasty sa podľa pôvodu delia na primárne a sekundárne. Mikroplasty, ktoré sa dostávajú do prostredia rozpadom väčších plastových predmetov a odpadov a opotrebovaním plastových materiálov sa nazývajú sekundárne mikroplasty. Ich rozpad v prostredí je spôsobený vplyvom slnečného žiarenia, vlhkosti a mechanického pôsobenia. Týmto spôsobom sa plasty rozpadajú na čoraz menšie častice. Významným zdrojom mikroplastov je aj oblečenie vyrobené zo syntetických materiálov, ktoré pri praní uvoľňuje tisíce mikrovlákien. Bežné čistiarne odpadových vôd ich nedokážu úplne zachytiť a tak sa dostávajú do riek a morí [2]. Aplikáciou kalov z čistiarní odpadových vôd sa dostávajú aj do pôdy.  

 
Obrázok: Zdroje mikroplastov

Primárne mikroplasty sú priamo produkované a využívané ako súčasť spotrebných výrobkov, napríklad kozmetiky alebo čistiacich prostriedkov. Môžeme ich nájsť v práškoch na pranie, zubných pastách, peelingových kozmetických prípravkoch a v ďalších produktoch, ktoré bežne používame. V niektorých krajinách je už dlhšie obmedzené používanie mikroplastov v kozmetike. Prvou krajinou, ktorá v roku 2014 zaviedla zákaz mikroguľôčok v kozmetických výrobkoch bolo Holandsko. Tento príklad nasledovalo niekoľko ďalších krajín napr. Austrália, Kanada, Taliansko, Švédsko, Spojené Kráľovstvo [3]. Zákaz používania peelingových guličiek v kozmetike platí v celej EÚ, okrem produktov, ktorú sú už na trhu [16]. V kozmetike sa však mikroplasty používajú aj na iné účely, napr. na získanie špecifickej textúry, vône alebo farby, ktorých používanie zatiaľ nie je zakázané [17]. 
Viac o zdrojoch mikroplastov si môžete prečítať na  http://www.nulaodpadu.sk/zdroje-mikroplastov

Vplyv mikroplastov na živočíchy

Mikroplasty ohrozujú živočíchy aj preto, že si ich mýlia s potravou. Výskum preukázal, že ich požierajú napríklad malé morské živočíchy nazývané zooplanktón. Zooplanktón, ktorý prijíma mikroplasty potom skonzumuje menej prirodzenej potravy, čo znamená, že získa menej energie zo stravy a má menej energie pre rast a reprodukciu. Tento druh živočíchov je dôležitým zdrojom potravy pre mnoho väčších zvierat, napr. pre ryby a takýmto spôsobom môžu vstúpiť mikroplasty aj do nášho potravinového reťazca [5]. Okrem toho, že konzumácia plastových častíc môže blokovať tráviaci trakt niektorých druhov živočíchov, čo vedie k ich hladovaniu, z mikroplastov sa môžu uvoľňovať do krvného obehu rôzne škodlivé látky, ktoré sú súčasťou plastov alebo tieto látky môžu pochádzať aj z prostredia. Mikroplasty majú schopnosť absorbovať z vodného prostredia nebezpečné látky narúšajúce endokrinný systém (napr. BPA, ftaláty) a ťažké kovy [6].

Pijeme mikroplasty?

Výskum, ktorý realizovali univerzity z USA potvrdil, že plastové mikročastice sa nachádzajú aj v pitnej vode z vodovodu. Štúdia skúmala prítomnosť antropogénnych častíc v 159 vzorkách vody z vodovodu v 14 krajinách, medzi ktorými bolo aj Slovensko. Z analyzovaných vzoriek až 81 % obsahovalo antropogénne častice. Väčšina týchto častíc (98,3 %) boli vlákna s dĺžkou 0,1 – 5 mm. Na Slovensku odobrali 8 vzoriek pitnej vody, množstvo mikroplastov vo vode v porovnaní s väčšinou krajín, v ktorých sa vzorky odobrali bolo nižšie [7].  U nás sa podobný výskum nerealizoval a aj keď boli mikroplasty objavené vo vode z vodovodu, niektoré organizácie výsledky výskumu spochybňujú. Výskumy potvrdili prítomnosť mikroplastov aj v balenej vode vo viacerých krajinách, v ktorých boli realizované. Štúdia z roku 2018 skúmala 259 balených vôd predávaných v 9 krajinách sveta a zistila, že 93 % z nich obsahuje mikroplasty. Množstvo plastových častíc bolo približne dvojnásobne väčšie v porovnaní s vodou z vodovodu [8]. Iná štúdia realizovaná vo Francúzsku potvrdila prítomnosť mikroplastov v 7 z 9 najpredávanejších balených vôd. Najviac mikroplastov na liter vody obsahovala voda určená pre deti [9]. Svetový fond na ochranu prírody uvádza, že priemerne človek každý týždeň zje približne 5 gramov plastu, čo je ekvivalentná hmotnosť kreditnej karty [4]. 

Sú pre nás nebezpečné?

Vplyv mikroplastov na zdravie ľudí nie je ešte dostatočne preskúmaný. Obavy vzbudzuje ich nadmerné množstvo v prostredí a vstup do potravinového reťazca. Podľa údajov OSN z roku 2017 moria znečisťuje až 51 biliónov mikroplastových častíc, čo je 500 krát viac ako je v našej galaxii hviezd. Nachádzajú sa aj v pôde, vo vzduchu, v pitnej vode a v niektorých potravinách (napr. soľ a med). Aj keď všetky dopady mikroplastov na ľudské zdravie nie sú ešte presne známe, možno usudzovať, že sú škodlivé, aj kvôli tomu, že obsahujú rozličné stabilizátory, spomaľovače horenia a iné nebezpečné chemické látky [2].

V súčasnosti pribúdajú štúdie, ktoré potvrdzujú prítomnosť mikroplastov v ľudskom tele a ich riziká na zdravie. Nová štúdia [11] spojila mikroplasty s vyšším rizikom infarktu a mozgovej príhody. Pacienti, ktorých plak v krčnej tepne obsahoval mikroplasty a nanoplasty mali vyššie riziko infarktu myokardu a mozgovej príhody ako pacienti, u ktorých mikroplasty a nanoplasty neboli zistené.
Iná štúdia [12] poskytuje dôkaz, že plastové častice sú prítomné aj v ľudskej krvi a je pravdepodobné, že častice plastov môžu byť cez krvný obeh transportované do orgánov. Dostávajú sa do nej pravdepodobne použitím alebo vdýchnutím. Ľudia po celom svete sú neustále vystavení atmosférickým mikroplastom. Ich koncentrácia v ovzduší narastá v oblastiach s vysokou ľudskou populáciou a intenzívnou aktivitou, najmä v interiéroch. Odhaduje sa, že denne vdýchneme 6 až 272 mikroplastov [13]. Ultrajemné (<0,1 µm) inhalované častice sa môžu absorbovať a hromadiť v pľúcach. Prítomnosť mikroplastov vo vzorkách ľudského pľúcneho tkaniva bola potvrdená aj štúdiou, ktorá zistila ich prítomosť v 11 z 13 vzoriek pľúcneho tkaniva. Očakáva, že väčšina väčších častíc je vykašľaná a nakoniec prehltnutá a môže sa absorbovať cez črevný epitel [13,14].   

Mikroplasty prítomné v plodovej vode, v placente a v materskom mlieku

Štúdia "Mikroplasty a aditíva u pacientok s predčasným pôrodom: Prvý dôkaz ich prítomnosti v ľudskej plodovej vode a placente" [10], ktorú realizovali českí vedci potvrdila prítomnosť mikroplastov v ľudskej plodovej vode a v placente. U 9 z 10 pacientiek sa mikroplasty alebo aditíva našli v plodovej vode, placente alebo v oboch. Najčastejšie identifikovanými materiálmi boli chlórovaný polyetylén a kalcium-zinkový PVC stabilizátor. Vystavenie tehotných žien mikroplastom môže predstavovať riziko pre nenarodené deti, preto sú v tejto oblasti potrebné ďalšie výskumy. 
Mikroplasty boli tiež zistené v materskom mlieku čo vyvoláva vážne obavy, najmä kvôli ich potenciálnemu vplyvu na extrémne zraniteľnú populáciu dojčiat [15].
Vyššie uvedené zistenia poukazujú na význam monitorovania a regulácie mikroplastov v životnom prostredí, aby sa minimalizovali ich potenciálne škodlivé účinky.

Ako môžeme pomôcť?  

• Nepoužívajme kozmetiku, ktorá obsahuje mikroplasty.
• Vyhýbajme sa používaniu umelých trávnikov a plastovej mulčovacej kôry, namiesto nich preferujme prírodné alternatívy. 
• Vyhýbajme sa používaniu geotextílií v záhradách, sú vyrobené z plastov, preferujme mulčovacie rohože z prírodných materiálov alebo organický mulč.
• Jedným zo zdrojov mikroplastov sú pneumatiky, preto uprednostňujme hromadnú verejnú dopravu pred individuálnou automobilovou dopravou. Trením, pôsobením tlaku a teploty pri jazdení sa pneumatiky postupne opotrebúvajú a produkujú obrovské množstvo plastového prachu. Z hromadnej dopravy je najbezpečnejšia a k prírode najšetrnejšia vlaková doprava.
• Nenosme oblečenie na ktorom sú rôzne plastové ozdôbky, ako napr. flitre. Pri ich nosení sa môžu ľahko odtrhnúť a dostať do prostredia.  
• Nekupujme oblečenie zo syntetických materiálov, pri ich praní sa uvoľňujú mikrovlákna.
• Ak natrafíme v prírode alebo na ulici na pohodený plastový alebo iný odpad, zodvihnime ho a vhoďme do príslušnej nádoby na triedený zber alebo zmesový komunálny odpad.
• Obmedzme používanie plastov. Viac konkrétnych tipov nájdete na www.nulaodpadu.sk/bez-plastu

Účinky mikroplastov na životné prostredie a  ľudské zdravie sa začali skúmať len v posledných rokoch. Na pochopenie nebezpečenstiev týchto syntetických častíc je potrebné vykonať množstvo ďalších výskumov. Každý z nás však môže urobiť niečo, ale aj veľa vo svojom spôsobe života, aby sa znížila výroba a spotreba plastov a znížilo sa množstvo mikroplastov uvoľňujúcich sa do životného prostredia.