Z troch etáp uviedli len náklady na prvú, ktorá predstavuje 400 miliónov Sk. Košická spaľovňa však spálila v r. 2006 len 58 524 ton odpadov - nedokáže naplniť ani jediný dnes fungujúci kotol s kapacitou 75 000 ton ročne.

Plán Kositu by zhoršil dopady na životné prostredie zvýšením celkových ročných emisií, dopravy a nebezpečných odpadov produkovaných spaľovňou, ktoré by bolo nutné skládkovať. Ide proti ekologicky a ekonomicky lepším a legislatívne nadradeným spôsobom nakladania s odpadmi a kalmi – napríklad prevencii, recyklácii, kompostovaniu. Moderné európske mestá materiálovo zhodnocujú (recyklujú, kompostujú...) 50 až 60% týchto komodít. Miera recyklácie komunálneho odpadu v Košiciach je pritom iba okolo 10 %.
V oblasti ekonomiky obsahuje plán nereálne optimistické očakávania. Predpokladá napríklad úsmevne prehnaný nárast množstva komunálnych odpadov za 6 a pol roku z dnešných 215 kg na 560 kg na osobu. V skutočnosti odborníci rátajú s nárastom množstva komunálnych odpadov cca 0,5% k rastu 1% HDP. V Írsku, ktoré zaznamenalo jeden z najväčších nárastov HDP v EÚ, narástli za 8 rokov iba o cca 30%. Kalkuluje s kupovaním veľkého množstva biomasy do spaľovne bez toho, aby počítal s rapídnym nárastom jej cien a konkurenciou lacnejších na biomasu optimalizovaných technológií.

Spaľovňu odpadov pritom v súčasnosti nie je potrebné rekonštruovať ani rozširovať. Rozsiahla rekonštrukcia sa dokončila len pred rokom a pol, spĺňa emisné limity EÚ a ani jediný 75 000-ový kotol nie je naplnený. Kosit tvrdí že z ekonomických dôvodov je potrebné rozširovať spaľovňu, dobudovať turbínu na výrobu elektrickej energie. Dlhodobú ekonomickú efektívnosť však nezabezpečí montovanie jednej turbíny v spaľovni, ale zavedenie zdravého trhového prostredia, súťaživosti do odpadového hospodárstva Košíc.
„Je neefektívne, ak sa mesto zaviaže k takmer miliardovej investícii s jediným podnikateľským subjektom. Košice nebudú môcť vystúpiť z tohto spoločného, ekonomicky riskantného podniku veľmi dlho. Partnerov pre odpadové hospodárstvo si treba vyberať na základe ekonomicky a environmentálne najlepších projektov, ktoré budú v prípade neplnenia ekologických kritérií (napr. rozvoj triedenia) ľahko vypovedateľné. Plán spoločnosti Kosit je toho opakom.
Spaľovňa odpadov nie je žiadnou nutnosťou pre Košice, v oblasti odpadov úspešne funguje viacero lepších technológií. Čísla z praxe i ekonomické štúdie ukazujú, že spaľovne odpadov patria k najdrahším technológiám, rôzne ekologicky šetrnejšie recyklačné varianty a mechanicko-biologické úpravy bývajú spravidla lacnejšími.

„Spoločnosť Kosit nepočíta s tým, že by množstvo spaľovaných odpadov v Košiciach malo vďaka triedeniu a recyklovaniu výraznejšie klesať. Naopak, predpovedá nerealisticky vysoký nárast množstva odpadov, ktorý bude treba spáliť. Paradoxne tým ide proti slovenskej aj európskej legislatíve, ktorá zdôrazňuje potrebu zvyšovať mieru recyklácie.“ uvádza Štefan Szabó z občianskeho združenia Sosna.

Spoločnosť Kosit chce splatiť finančné prostriedky z energetického zhodnocovania odpadov, kalov a biomasy. Tento plán však obsahuje vážne ekonomické riziká, pretože spaľovňa nebude mať k dispozícii toľko odpadov, aby bola návratnosť zaručená. Kosit preto postupne začne usilovať o povolenie dovážať odpady do spaľovne zo zahraničia, čo jej predstavitelia vo svojich materiáloch v minulosti viackrát deklarovali. V súčasnosti však takúto činnosť naše zákony neumožňujú a komplikuje ju aj legislatíva Európskej únie. Jej novela však môže túto situáciu onedlho zmeniť. Ak sa Kositu nepodarí zabezpečiť dovoz odpadov zo zahraničia na Slovensko, ostáva už iba jediná možnosť ako úver splatiť: zvýšiť poplatky pre miestnych občanov a podnikateľov.

„ Znamená to, že aby firma svoje pôžičky splatila, budeme u nás musieť spaľovať odpady zo zahraničia a skládkovať toxický popolček. Alebo budeme platiť za odpady viac ako doteraz.“ uzatvára Paulína Urdovská zo združenia Abovská osa.

Z týchto dôvodov sa začala petičná akcia proti priemyselnému plánu spoločnosti Kosit, pričom obyvatelia Košícmôžu petičné hárky podpisovať v kanceláriách občianskych združení Priatelia Zeme (Alžbetina 53), Sosna (Zvonárska 12), alebo si ich stiahnuť z ich web stránok (www.spz.sk, www.sosna.sk). Už v prvých dňoch vyzbierali vyše 1000 podpisov.