Pri domácom spaľovaní odpadu zo záhrad v dôsledku nízkych teplôt a nedostatku kyslíka vznikajú viaceré zdraviu veľmi škodlivé látky, ako napríklad oxid uhoľnatý, dechtové látky, sadze a prachové častice. Ak k tomu niektorí občania pridajú ešte plasty alebo obaly z mlieka na lepšie horenie, dym bude obsahovať aj veľmi jedovaté a silno rakovinotvorné látky – dioxíny. Vdychovanie takéhoto dymu je škodlivejšie ako fajčenie.

„Po minulé roky sme boli často svedkami toho, ako príslušníci Hasičského a záchranného zboru nechtiac zavádzali občanov, že na spaľovanie odpadu stačí súhlas od hasičov. Veríme, že po niekoľkých rokoch našej snahy zmeniť túto prax sa tento rok takýchto verejných vyjadrení nedočkáme.“, konštatuje Martin Valentovič, predseda Priateľov Zeme – SPZ.

S odpadom zo záhrad sa pritom vôbec nemusí nakladať takto škodlivo. Kompostovanie je jednoduchou a užitočnou alternatívou, ktorú zvládne aj laik. Namiesto produkovania jedovatého plynu tak môžeme biologický odpad premeniť na veľmi užitočné hnojivo – kompost. Ten je ideálny pre pestovanie rastlín, preto nájde využitie v každej záhrade ale aj v domácnosti.

Zlepšenie nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom podporujú aj európska a slovenská legislatíva. Napríklad od 1. januára 2006 platí zákaz zneškodňovať odpad zo záhrad, parkov, cintorínov či verejnej zelene. Tento odpad sa teda nesmie ani spaľovať ani ukladať na skládky odpadov. Od 1.1.2013 platí pre obce povinnosť mať zavedený triedený zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (aj keď s viacerými výnimkami). Ku kompostovaniu nás nepriamo zaväzuje aj Európska smernica 1999/31/EC o skládkach odpadu, ktorá stanovila všetkým členským štátom Európskej únie povinnosť postupne znižovať množstvá biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládkach odpadov. Záväzné ciele pre SR sú nasledovné: do roku 2010 sme mali znížiť jeho množstvo oproti referenčnému roku 1995 o 25 %, do roku 2013 o 50 % a do roku 2020 až o 65 %.

Ale v praxi to stále na Slovensku akosi nefunguje. Martin Valentovič vysvetľuje: ,,Riešenie problému je hlavne na obciach, ktoré by pre ľudí mali vytvárať systémy zabezpečujúce zmysluplnú náhradu za spaľovanie biologicky rozložiteľného odpadu. Môže to byť napr. podpora domáceho kompostovania, zavedenie zberu biologického odpadu, vybudovanie obecného kompostoviska a pod. Dôležitým krokom je však aj dostatočná informovanosť obyvateľstva a účinná kontrola dodržiavania zákonov zo strany kompetentných.“, dodáva.

Táto tlačová správa bola vydaná v rámci projektu "Povedzme si všetko o kompostovaní!", ktorý je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny.