Legislatívnych zákonov ktoré zakazujú alebo obmedzujú spaľovanie bioodpadov je hneď niekoľko. Dôvod je jasný: pri zlom nakladaní s bioodpadom dochádza k úniku toxických látok, ktoré ľudia dýchajú. Ide pritom o nebezpečné látky ako dechty či jedovatý plyn, oxid uhoľnatý.

Proces spaľovania pritom nie je dedičstvom našich predkov. Súčasné domácnosti si mnohokrát neuvedomujú že spaľujú bioodpad, ktorého nedokonalé horenie pod vplyvom nevhodnej vlhkosti, nízkych teplôt a nedostatku kyslíka spôsobuje namiesto horenia dymenie, ktoré domácnosti ešte viac podporujú prikladaním ďalších materiálov ako sú PET fľaše, pneumatiky či kombinované obaly tetrapak.
Dym pritom nezasahuje len miesto spaľovania, ale aj pozemky susedov, či celú obec.

Obyvatelia ktorí biologický či iný odpad nespaľujú sa teda majú dôvod brániť. Podporuje ich v tom aj Občiansky zákonník. Ak ich nepríjemný dym obťažuje, anonymne sa môžu obrátiť na Obecný úrad alebo štátnu políciu.

O správnom nakladaní s odpadmi a ochrane ľudského zdravia totiž hovorí aj zákon o odpadoch v znení neskorších predpisov z roku 2001, kedy je ,,pri nakladaní s odpadmi alebo inom zaobchádzaní s nimi každý povinný chrániť zdravie ľudí a životné prostredie“ (č. 223/2001 Z. z.). Od roku 2006 zase platí zákaz zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad, a to nielen zo súkromných záhrad, ale aj z verejných priestranstiev, akým je napr. opadané lístie a pod. (tamtiež, č. 223/2001 Z. z.). Zákony sa však netýkajú len zneškodňovania odpadov, či obťažovania susedov. Spaľovanie odpadov je trestné aj z pohľadu zakladania ohňa, a to všade tam kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu. Táto skutočnosť je ošetrená zákonom o ochrane pred požiarmi (č.314/2001).

Ako vidia problém Priatelia Zeme-SPZ? Branislav Moňok: ,,Riešenie problému stojí hlavne na obciach, ktoré by pre ľudí mali vytvárať systémy zabezpečujúce zmysluplnú náhradu za spaľovanie bioodpadu. Je to ich povinnosť. Môže to byť napr. podpora domáceho kompostovania, zavedenie zberu biologického odpadu, vybudovanie obecného kompostoviska a pod. Dôležitým krokom je však aj dostatočná informovanosť obyvateľstva a účinná kontrola dodržiavania zákonov zo strany kompetentných.“, dodáva.
Nemenej dôležitý je však aj prístup jednotlivcov, ktorí nebudú zatvárať oči pred nebezpečenstvom z pohodlnosti: ,,Jedným z riešení je ísť osobným príkladom, a to snahou neprodukovať zbytočný odpad, separovať ho, kompostovať biologické odpady, ale aj dodržiavať zákony.“, tvrdí projektový manažér, Branislav Moňok. Následne dodáva, že občania by sa mali zapojiť do systému nakladania s odpadmi, ktorý pre nich pripravila samospráva. Zber veľkoobjemového odpadu či jeho separovanie sú niektoré z tých, ktoré obce môžu ponúkať, je preto dôležité informovať sa či naozaj ide o samosprávu, ktorá obyvateľom pomáha, alebo ich v protizákonnom správaní podporuje. V prípade, že občan získa pocit, že jeho samospráva vo veci odpadov naozaj veľmi nepokročila, mal by o situácii upovedomiť Obecný úrad alebo poslancov obecného zastupiteľstva.

Hodnotné nakladanie s bioodpadmi totiž nie je nedosiahnuteľným ideálom. Práve naši predkovia chápali kolobeh prírody vo svojej dokonalosti: ,,Samotné kompostovanie bioodpadov je proces, ktorý prinavracia cenné organické látky a živiny späť do pôdy. Tie isté, ktoré sa pri spaľovaní strácajú.“, ukončuje Branislav Moňok.

Táto tlačová správa bola vydaná v rámci projektu "Od triedenia k minimalizácii odpadu", ktorý je spolufinancovaný  z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.