Ako uvádza v stanovisku Ladislav Hegyi zo združenia, „hlavným problémom je, že nová legislatíva naďalej umožňuje používať vo výrobe a spotrebných tovaroch chemikálie, ktoré môžu spôsobiť rakovinu, vrodené poruchy a reprodukčné choroby.“ Dodáva, že stačí, ak výrobcovia vyhlásia, že dokážu tieto produkty adekvátne kontrolovať. Niektoré vysoko nebezpečné chemikálie síce v prípade, ak k nim existuje bezpečnejšia alternatíva, budú musieť nahradiť, týka sa to však len časti materiálov, upozorňuje. Zvyšok bude podľa neho na dobrej vôli producenta alebo dovozcu. "Tento prístup je o to riskantnejší, že doteraz nie sú známe zdravotné dopady rôznych chemických látok, keď sa skombinujú, a to najmä na počiatočný vývin plodu a krehkú hormonálnu sústavu človeka," dodáva. Okrem toho spoločnosti, ktoré ročne vyrábajú alebo dovážajú menej ako 10 ton chemikálií, o nich nemusia poskytovať žiadne zmysluplné informácie týkajúce sa bezpečnosti. "Je to prípad až 60-tich percent chemikálií, ktorých sa REACH týka,“ konštatuje Hegyi.

Za pozitívny krok sa dá podľa združenia označiť nariadenie, podľa ktorého budú musieť firmy vyrábajúce a dovážajúce veľké množstvá chemikálií poskytnúť o svojich výrobkoch bezpečnostné údaje. Verejnosť bude mať aj právo požadovať informácie, či sa v produktoch nachádzajú určité nebezpečné chemikálie. "To je oproti minulosti, keď mohli firmy predávať takmer akýkoľvek produkt bez poskytnutia relevantných informácií, zásadná zmena," uvádza sa v stanovisku.

Existujúce medzery v schválenej podobe REACH-u, ako aj ustanovenia o sebakontrole v chemickom priemysle, poskytujú podľa združenia veľký priestor pre manipuláciu. "Neexistujú záruky, že všetky podnety ohľadom bezpečnejších alternatív k už existujúcim chemikáliám, budú zobrané do úvahy," upozorňuje. Pri postojoch Slovenska voči politike REACH podľa Hegyiho zohrali negatívnu úlohu aj predstavitelia slovenského chemického priemyslu, ktorí poskytli Ministerstvu hospodárstva (MH) SR nadhodnotené informácie o údajných nákladoch pre ich sektor v súvislosti s implementáciou tejto legislatívy.

Stanovisko združenia poskytol agentúre SITA jeho hovorca Milan Šebo.