Viac ako päťdesiati účastníci z celého Slovenska si mali možnosť vypočuť prezentácie expertov z Čiech a Poľska. "Zdravotnícke zariadenia na Slovensku využívajú drahé spaľovanie odpadov pre infekčný odpad, hoci existujú lacnejšie alternatívy. Pretrváva absencia znižovania množstva odpadu a používanie polyvinylchloridu (PVC), ktorý obsahuje škodlivé chemikálie – ftaláty," zhodnotil situáciu Ladislav Hegyi z Priateľov Zeme-SPZ. Práve spaľovne nemocničných odpadov boli v roku 2002 podľa Správy o stave životného prostredia Ministerstva životného prostredia SR šiestym najväčším producentom jedovatých dioxínov (1) . Ide o najtoxickejšie karcinogénne chemikálie.

Od 28. decembra 2005 budú musieť spaľovne odpadov zo zdravotníckych zariadení spĺňať emisné limity EÚ pre ovzdušie, vrátane limitu pre obávané dioxíny. V súčasnosti je podľa ministerstva životného prostredia v prevádzke 22 spaľovní pre odpady zo zdravotníckych zariadení, z ktorých 7 činosť ukončí po 28. decembri 2005. Väčšina z tých, ktoré ostanú v prevádzke, naďalej nebude spĺňať emisné limity EÚ. Vymohli si však, že môžu fungovať o rok dlhšie. Nemocnice dnes stoja pred rozhodnutím, či zrekonštruovať zastaralé spaľovne – a doplniť filtre na dioxíny – alebo hľadať alternatívy. Modernizácia všetky negatíva spaľovní neeliminuje. Toxické látky, dioxíny a PCB budú produkovať do popolovín, z ktorých sa tieto škodliviny môžu dostať do prostredia. Táto možnosť je navyše veľmi drahá.

"Zneškodňovanie infekčných odpadov nespaľovacími alternatívymi ako autoklávy či mikrovlné technológie ušetrí 25% až trojnásobok nákladov oproti ich spaľovaniu," uviedol Dr. Čestmír Hrdinka z ČR, riaditeľ organizácie Health Care Without Harm Europe (2) . Na Slovensku zatiaľ absentujú ekonomické porovnávacie analýzy nákladov rôznych alternatív. Všetky nebezpečné odpady zo zdravotníctva sa napriek medzinárodným trendom iba spaľujú.

Ďalšou dôležitou oblasťou je znižovanie objemu odpadov v nemocniciach, založené najmä na intenzívnom triedenom zbere. V zdravotníckych zariadeniach v SR sa nerealizuje vôbec, alebo sa týka len málo druhov a účinnosť je minimálna. Podieľ nebezpečného odpadu na celkovom nemocničnom odpade sa po zavedení triedenia podarilo v niektorých nemocniciach v Nemecku, Španielsku znížiť zo 17% až 20% na 3%.  "V Poľsku nemocnica Sv. Anny v Miechove intenzívnym triedeným zberom odpadov ušetrí ročne 27 000 euro. Produkciu nebezpečných odpadov znížila z 32,5 na 26,5 tony ročne. Krajská nemocnica v Opole ušetrí ročne 18 465 euro a znížila produkciu nebezpečných  odpadov zo 77 na 50 ton," uviedol Pawel Gluszynski, konzultant pre odpadové hospodárstvo v zdravotníckych zariadeniach v Poľsku.

Zo zdravotného hľadiska je najkontroverznejšie pretrvávajúce používanie zdravotníckych pomôcok z  PVC, ktoré obsahujú škodlivé chemikálie - ftaláty (DEHP). Tie sa uvoľňujú z hadičiek a ďalších zdravotníckych pomôcok z PVC do tela pacientov. Ftalát DEHP pôsobí na reprodukčný systém u nedospelých mužov. Je dokázané, že táto látka znižuje počty spermií, poškodzuje obličky, pečeň a plod ešte nenarodených detí.

Priatelia Zeme-SPZ na seminári ponúkli zdravotníckym zariadeniam pomoc v aktivitách pre znižovanie odpadov, náhradu PVC a spaľovania odpadov čistejšími a lacnejšími alternatívami. Cieľom je budúci rok zrealizovať pilotné pozitívne projekty v tejto oblasti.