Premýšľali ste niekedy, koľko musíme všetci platiť za veci, ktoré nás obklopujú a vlastne za úroveň nášho života? Samozrejme, nejde o DPH alebo zľavy v obchodoch. Ani o peniaze daňových poplatníkov. Ide o „daň“ negatív, ktorú často neplatíme ani my, ale ľudia v tretích krajinách. Inými slovami, zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú veci napríklad z Číny také lacné? Časť odpovede je sociálneho charakteru – napríklad mzda pracovníkov pod hranicou prežitia. Veľkou časťou odpovede je ale aj nedodržiavanie bezpečnostných a environmentálnych štandardov.

Vegetariánstvo sa u nás ešte pred 20 rokmi považovalo za zvláštne, vegetariáni boli považovaní minimálne za bláznov. Medzitým sa situácia zmenila, o vegetariánstve existujú hrubé knihy a v každej trochu lepšej reštaurácii dostanete už viac vegetariánskych jedál. Dal by sa napísať samostatný článok o tom, ako ľudia za vegetariánske jedlá považujú zemiakovú placku s mäsom. Tento článok si však kladie za úlohu skôr zrekapitulovať dôvody, pre ktoré sa ľudia stávajú vegetariánmi. Inými slovami, prečo považuje veľa ľudí vegetariánstvo za ekologicky, sociálne, zdravotne a eticky lepšiu alternatívu k prevažujúcemu životnému štýlu.

Zlyhanie moderných technologii a zápas indiánských národov o prežitie.
(Preklad: Tamara Vaňová)

Kniha „V neprítomnosti posvätného“ patrí medzi jeden z najlepších titulov v spoločensko – ekologickej oblasti. Autor, Jerry Mander je jedným z najznámejších kritikov našej “technologicky vyspelej“ západnej civilizácie. Vyštudoval medzinárodnú ekonomiku na Kolumbijskej univerzite. Následne sa stal riaditeľom úspešnej reklamnej agentúry v San Franciscu. Užíval si teda výdobytky moderných technológií plnými dúškami. Zlom v jeho živote nastal, keď si uvedomil, že aj napriek dostatku všetkého mu niečo v živote chýba. Keď raz išiel do lesa, prišlo mu na um aká je v prírode nuda – taký bol zvyknutý na „civilizovaný“ svet.

Toho času žije v Ponickej Hute a pracuje v regióne Podpoľania. Čo presne robí a prečo sa dozviete z rozhovoru.

V lone zlatých lesov v jeden pokojný večer polovice októbra 2004 otvoril oheň neobyčajné zhromaždenie, ktoré sa zapísalo do dejín. Bolo ním stretnutie 13 babičiek z celého sveta, žien, ktoré strážia pradávne učenia svojich predkov. Tieto ženy prišli naplniť ďalšie zo starodávnych predpovedí, ktoré pozná veľa domorodých národov: „Keď hovoria starenky zo štyroch svetových strán, nadišla nová doba.“ Každej z prítomných babičiek bola účasť v rade predpovedaná iným spôsobom, väčšinou už v útlom detstve. Číslo trinásť je pre každú z tradícií, z ktorých babičky pochádzajú, posvätným číslom. V dávnych dobách bol rok rozdelený na trinásť mesiacov, lebo je 13 splnov a s fázami mesiaca je tiež prepojený ženský cyklus. V tých časoch boli ženy uctievané, pretože ich telá boli naladené na nebesia, aby rovnako ako Matka Zem mohli rozdávať život.