Stránku
prevádzkujú
Nebezpečný odpad, ktorého zneškodnenie spaľovaním si vyžaduje výrazne vyššie finančné výdaje ako zneškodnenie ostatného odpadu je veľkým každodenným problémom zdravotníckych zariadení.
Článok publikovaný v časopise Vitalita venovaný problematike používania PVC v domácnosti
Stretli ste sa v nemocnici s nádobami na separovaný zber? Ak aj áno, boli naozaj využívané alebo spĺňali len akúsi “environmentálne estetickú“ funkciu? Väčšina nemocníc a ďalších zdravotníckych zariadení produkuje množstvo zbytočného odpadu a hádže tak do koša obrovské finančné prostriedky.
Prehľad zákonných postupov na obmedzenie používania ftalátov, najmä v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrie každý rok na Filipínach kvôli zlej výžive 16 tisíc detí. Matky ich nekoja, ale kŕmia rôznymi náhražkami materského mlieka, ktoré zmiešavajú s vodou. K čistej vode nemá prístup asi 70% z nich, takže ich deti pijú v konečnom dôsledku kontaminované umelé mlieko.
To im spôsobuje vážne zdravotné problémy. Vláda aj OSN vinia z poklesu dojčenia obrovské reklamné kampane výrobcov, ktorí na ne vynakladajú každý rok 100 miliónov dolárov. Je to viac ako polovica rozpočtu zdravotníckeho rezortu krajiny.
Hoci je dojčenie oveľa zdravšie (u detí znižuje výskyt astmy, alergií, rakoviny, cukrovky...), mlieko v prášku na Filipínach zatiaľ víťazí. Všadeprítomná reklama s nulovou informačnou hodnotou apeluje najmä na emócie a je najúčinnejšia medzi nevzdelanými a chudobnými. Tieto domácnosti dávajú na náhrady materského mlieka až tretinu svojich príjmov. Pravdepodobnosť, že ju zmiešajú so závadnou vodou je pritom najvyššia práve u nich.
K reklame nadnárodných koncernov sa vyjadril aj špeciálny spravodajca OSN Jean Ziegler. Označil ju za „ klamlivú a zlomyseľnú...manipulujúcu s údajmi Svetovej zdravotníckej organizácie a UNICEF-u...s jediným účelom: aby chránila obrovské zisky výrobcov bez ohľadu na záujmy Filipínskych matiek a ich detí.“
Ministerstvo zdravotníctva sa minulý rok uchýlilo k zúfalému činu a reklamu proste zakázalo. Lobingová agentúra nadnárodných korporácií s názvom PHAP sa odvolala na Najvyšší súd a keď neuspela, museli nastúpiť zbrane ťažšieho kalibru.
Americké veľvyslanectvo a americkí obchodní zástupcovia začali u filipínskej vlády lobovať. Keď to nestačilo, šéf Americkej obchodnej komory vo Washingtone napísal filipínskej prezidentke Glorii Arroyo list, kde tvrdil, že „ zákaz reklamy bude mať veľmi negatívne následky na dôveru investorov. Reputácia krajiny ako stabilnej destinácie pre zahraničné investície je ohrozená.“ O štyri dni nato Najvyšší súd rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva zmenil a reklama je opäť povolená.
Tento prípad ukazuje, že záujem exportéra (výrobca práškového mlieka) je dôležitejší ako zdravie obyvateľstva v krajine, ktorá môj produkt odoberá. Elegantne je ignorovaný spravodajca OSN aj WHO. Záhadou ostáva, prečo Filipínska prezidentka cúvla. Možno má krajina nejaké výhodné pôžičky zo Svetovej banky, alebo Medzinárodného menového fondu, ktoré by mohli byť zrušené. Ak by neposlúchla, do krajiny by pravdepodobne prestali prúdiť ostatné americké investície, ktoré jej štátu prospievajú. Americká obchodná komora totiž zastupuje takmer 3000 podnikov. Na medzinárodnom fóre ( napr. pri hlasovaniach v OSN) by nemohla počítať s americkou podporou a asi by ochladli aj jej vzťahy s blízkou Austráliou, ktorá je verným spojencom USA.
Politicky konala správne (ona nemôže do svojich rozhodnutí aplikovať toľko morálky ako napríklad kritickí novinári), aktivisti v krajine však na ňu budú vyvíjať stále väčší tlak, aby s umierajúcimi deťmi niečo robila. Môže spustiť nejakú mediálnu proti-kampaň, finančne podporovať dojčenie, alebo zadovážiť čistú vodu pre ženy, ktoré si umelé mlieko vyrábajú. Do týchto aktivít by jej už Americká obchodná komora zasahovať nemusela.
Exkurzie na kompostárni spoločnosti CMC Náměšť a.s. som sa zúčastnil v rámci kurzu Biologické spracovanie odpadu, ktoré organizovala Zemědělská ekologická regionální agentúra (ZERA) v Náměšti nad Oslavou v Čechách. Po kompostárni nás sprevádzala Ing. Lucie Valentová a Ing. Květuše Hejátková.
Leták formátu A4, preložený na polovicu, dvojfarebný na recyklovanom papieri. Rok vydania oôvodnej verzie 2004, dotlač 2007.
Obsahuje základné informácie o tom, čo sa dá kompostovať, ako a kde si založiť kompostovisko, pravidlá správneho kompostovania, kedy je kompost zrelý a aj ako využiť hotový kompost. S týmto letáčikom sa môžete smelo pustiť do kompostovania.
PVC znečisťuje prostredie a ohrozuje zdravie ľudí nielen z hľadiska ftalátov, ale z hľadiska celého životného cyklu – od výroby, cez použitie až po jeho zneškodnenie. Pri výrobe a následnom zneškodnení PVC vzniká mnoho škodlivých látok, ako sú dioxíny, ale aj plynný chlór, HCl, ťažké kovy a pod.
Zarážajúce však je, že do pracovnej skupiny, ktorá tento citlivý zákon pripravovala, odbor odpadov neprizval ani nezávislých odborníkov z akademickej obce a zabudol aj na ZMOS. Najmä predstavitelia obcí, na ktorých leží bremeno triedenia a recyklovania odpadov z obalov, mali k zákonu určite čo povedať. Naopak, navrhovatelia novely si pozorne vypočuli predstavy vybraných výrobcov a obchodníkov, ktorým by prísnejší zákon mohol zhoršovať hospodárske výsledky. Takéto selektívne konzultácie nastoľujú oprávnenú otázku o objektivite celého procesu. Tým, že ministerstvo pri zmene legislatívy berie do úvahy názory iba jednej zainteresovanej strany, logicky na seba vrhá tieň podozrenia z korupcie. Samotný návrh zákona tomu bohužiaľ iba nasvedčuje. Výrazne sa má znížiť počet obchodov, ktoré budú zákazníkom ponúkať nápoje vo vratných obaloch. Doteraz to boli povinní robiť všetci obchodníci, ktorých predajná plocha bola väčšia ako
Ministerstvo sa ďalej vzdáva právomoci zaviesť zálohovanie jednorazových obalov. Je celoeurópskym unikátom, že nejaký rezort dobrovoľne a bez vonkajšieho tlaku obmedzuje svoj vplyv a rozhodovanie. U nás to znamená, že prichádzame o najúčinnejší spôsob zberu a recyklácie odpadov z nápojových obalov. Ich zálohovaním sa totiž darí znovu používať takmer 95 % odpadov, čo je v porovnaní s tridsiatimi percentami, ktoré tvorí triedený zber, obrovský rozdiel. V prípade, že sa táto ťažko pochopiteľná Izákova iniciatíva naplní, v našich parkoch a uliciach množstvo odpadov dokázateľne stúpne. Nápojové obaly z nich dnes totiž tvoria takmer 40 percent.
Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nepredstavilo dôvod, pre ktorý chce súčasný Zákon o obaloch meniť. Na úrovni Európskej únie nedošlo k žiadnej legislatívnej zmene a k zmene zákona neexistuje tlak ani na domácej politickej scéne. Význam by mala jedine novela, ktorá by odstraňovala súčasný neutešený stav v oblasti recyklácie odpadov z obalov. Nedarí sa nám totiž plniť záväzné limity, ktoré vyplývajú so smerníc Európskej únie. Dostatočne recyklujeme iba papier, naopak plasty, kovy a sklo sú hlboko pod priemerom. Svoj význam by mal teda iba efektívny zákon zavádzajúci zálohovanie, ktorý by dal zároveň občanovi možnosť svojim nákupom prispieť k zlepšovaniu životného prostredia.
Materiál, ktorý vypracovalo Ministerstvo životného prostredia, však práve naopak ašpiruje na jeden z najhorších zákonov o obaloch v celej Európskej únii. Obmedzuje práva spotrebiteľa, zvyšuje množstvo odpadov a ak bude prijatý v navrhovanej podobe, garantuje Slovenskej republike pokuty zo strany Európskej komisie za neplnenie recyklačných limitov.
Priatelia Zeme – SPZ
poštová adresa: Haluzice 761, 91307 Haluzice
tel: 0903 77 23 23
e-mail: spz@priateliazeme.sk
Obsah týchto stránok (dielo), pokiaľ nie je uvedené inak, podlieha licencii Creative Commons: Uveďte autora - Nevyužívajte dielo komerčne - Zachovajte licenciu
1996 - 2025
Táto webová stránka bola vytvorená v rámci projektu "Škola udržateľnosti".
Občianske združenie Priatelia Zeme – SPZ ďakujú za finančnú podporu od Európskej únie. Za obsah tejto stránky zodpovedajú Priatelia Zeme – SPZ.V žiadnom prípade nereprezentujú oficiálne stanovisko Európskej únie, ktorá nezodpovedá za žiadne použitie informácií z tejto stránky alebo s nimi súvisiacimi materiálmi.
