Energia z odpadu je príležitosťou pre Slovensko, avšak nie je to energia zo spaľovní komunálnych odpadov
(reakcia na tlačovú správu „Energia z odpadu – príležitosť pre Slovensko“)
Dňa 28. 5. 2024 bola na stránke euractiv.sk uverejnená tlačová správa z tzv. pracovných raňajok Americkej obchodnej komory, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia podnikateľského sektora a ZMOS a ktorých výsledkom bolo stanovisko o potrebe vybudovania nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov (ďalej len „ZEVO“) na Slovensku.
Keďže uvádzané dôvody nie sú podľa nášho názoru v súlade so stratégiou EÚ v odpadovom hospodárstve a úsilím o jeho dekarbonizáciu, reagujeme na niektoré výroky z tejto správy:
1/ V tlačovej správe sa píše: „Výroba energie z odpadu je dnes už celosvetovo osvedčeným konceptom, ktorý prispieva k znižovaniu závislosti od fosílnych palív, k odklonu množstva odpadu zo skládok, ako aj k redukcii skleníkových plynov vďaka využívaniu odpadov ako udržateľného zdroja energie“
Tento výrok je pravdivý, ale nevzťahuje sa na spaľovanie odpadov fosílneho pôvodu, ale na energetické využitie biologicky rozložiteľných odpadov v bioplynkách, drevnej štiepky v kotolniach a čistiarenských kalov v čistiarňach odpadových vôd. ZEVO prispieva k znižovaniu závislosti na fosílnych palivách len veľmi málo. Vyrábaná energia zo ZEVO má príliš veľkú tzv. intenzitu uhlíka, ktorá predstavuje množstvo vypusteného oxidu uhličitého na jednotku vyrobenej energie. Intenzita uhlíka súčasných ZEVO je približne 2x vyššia ako priemerná intenzita uhlíka vo vyrobenej elektrine EÚ a rozdiel ďalej rastie – v dôsledku zvyšujúceho sa zastúpenia obnoviteľných zdrojov energie. Intenzita uhlíka súčasných ZEVO je dokonca približne 1,5x vyššia ako energia vyrobená zo zemného plynu [1], ktorý je fosílnym palivom.
To, že ZEVO sú veľkými zdrojmi emisií skleníkových plynov potvrdzuje aj fakt, že Európsky parlament schválil zahrnutie ZEVO do tzv. systému obchodovania s emisiami. Najneskôr do roku 2030 budú musieť prevádzkovatelia ZEVO platiť za vypustené emisie oxidu uhličitého, čo bude znamenať aj zvýšené poplatky za spálenie odpadov.
2/ V tlačovej správe sa ďalej píše, že dve existujúce zariadenia ZEVO nie sú postačujúce: „Cieľom Slovenska, zakotveným aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, je preto vybudovať niekoľko ďalších zariadení tohto typu, ktoré budú napĺňať potreby samospráv, ale aj environmentálnych cieľov Európskej únie, k plneniu ktorých sa Slovensko zaviazalo.“
Na základe environmentálnych cieľov Európskej únie majú členské štáty zabezpečiť, že do roku 2035 sa množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládky zníži na 10 %, ale zároveň sa má zvýšiť miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu najmenej na 65 %. Slovenská republika v roku 2022 dosiahla 39 % mieru skládkovania a 49 % mieru recyklácie komunálneho odpadu. Spálených bolo len 8 % komunálneho odpadu [2] pričom kapacita spaľovní je 12 % a s cementárňami by bola až 27 %. Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku potrebujeme zvýšiť recykláciu na úkor skládkovania, využiť existujúce kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov vrátane presmerovania nezrecyklovateľných odpadov do cementární a nie vybudovať nové kapacity spaľovní odpadov. Na to poukázal už v roku 2019 aj slovenský informačný portál EURACTIV.sk:
„EURACTIV.sk zisťoval, ako je na tom Slovensku s kapacitami pre energetické zhodnocovanie odpadov. Aktuálne sú na úrovni 285 tisíc ton odpadu ročne. Po pripočítaní kapacity slovenských cementární je to až 605 tisíc ton ročne. Keby sa teoreticky využili všetky pre slovenský komunálny odpad, mohli by ho dnes spaľovať 12 percent, s cementárňami až 27 percent. V roku 2035 by pritom podľa európskej legislatívy mala maximálna úroveň spaľovania odpadu dosahovať 25 percent [3]“
Každopádne by realizácia v súčasnosti navrhovaných zámerov nových spaľovní, zámerov na rozšírenia kapacity existujúcich spaľovní odpadov, zámerov navýšenia kapacity spaľovania tuhých alternatívnych palív v jednej z cementární a zámeru energetického využitia tuhého alternatívneho paliva na vykurovanie znamenala výrazné prekročenie potrieb Slovenska a ohrozenie environmentálnych cieľov.
V súčasnosti sú už politiky Európskej únie v oblasti odpadového hospodárstva zamerané na predchádzanie vzniku odpadu a na podporu hodnotnejších spôsobov nakladania s odpadmi, akým je opätovné využitie odpadov a recyklácia. Energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré sa v hierarchii odpadového hospodárstva nachádza na predposlednom mieste, bolo z taxonómie zelených investícií vylúčené. [4]
3/ V tlačovej správe sa tiež uvádza, že „Podmienkou by pritom malo byť, aby išlo o zariadenia, ktoré vyrábajú nielen elektrinu, ale aj teplo, keďže zo skúseností vieme, že sú efektívnejšie.“ Podmienka výroby elektriny a tepla v spaľovniach komunálnych odpadov nie je len odporúčaním, ale predovšetkým legislatívnou požiadavkou pre možnosť ich označenia ako zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov. Žiaľ externé využitie tepla v ZEVO v Košiciach i v Bratislave nie je dostatočné. Je niekoľkonásobne menšie, aké by kapacita spaľovaných odpadov vyžadovala. Ani žiadny z piatich existujúcich zámerov na vybudovanie nových ZEVO na Slovensku nemá riešenú infraštruktúru na odovzdávanie elektriny a tepla. Keďže externé využitie tepla z týchto navrhovaných ZEVO by znamenalo vybudovanie novej veľmi drahej infraštruktúry na jeho distribúciu, jej realizácia by bola veľmi otázna.
Na záver chcem upozorniť na najnovšiu správu WMO (Svetová meteorologická organizácia), ktorá oznámila, že globálna teplota pravdepodobne občasne prekročí 1,5 °C, teda teplotnú hranicu stanovenú Parížskou dohodou. Ide o silné varovanie, aby sme nielen zrýchlili dekarbonizačné úsilie v existujúcich činnostiach, ale aby sme aj všetky nové činnosti veľmi dôsledne posúdili z hľadiska ich dopadu na klímu a stopli činnosti ohrozujúce klímu. [5] Spaľovne odpadov aj v prípade ich energetického zhodnotenia sú zariadeniami, ktoré každopádne klímu poškodzujú a je potrebné úsilie o ich rozširovanie zastaviť.
Zdroje:
[1] https://www.climate2020.org.uk/wp-content/uploads/2020/04/078-079-C2020-Vahk.pdf
[2] https://www.odpady-portal.sk/Dokument/107721/produkcia-odpadu-zop.aspx
[3] https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/potrebuje-slovensko-nove-spalovne-komunalneho-odpadu-zavisi-to-od-priemyslu-aj-dovozu/
[4] Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2020/852 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088
[5] https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1486