Rok 2025 bol náročný pre všetkých, aj pre občianske združenia. Pracovali sme v prostredí rastúceho tlaku ekonomických záujmov, oslabovania ochrany životného prostredia aj obmedzených finančných zdrojov. Napriek tomu sa nám podarilo zrealizovať množstvo dôležitých aktivít a dosiahnuť konkrétne výsledky.

Kvalita ovzdušia, najmä v mestskej časti  Podunajské Biskupice a v obci Rovinka, je už v súčasnosti nepriaznivá, a to najmä v dôsledku blízkosti rafinérie Slovnaft a spaľovne komunálneho odpadu OLO. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výstavba ďalšej spaľovne odpadov ako ďalšieho „veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia“  by znamenala vystavenie obyvateľov  týchto lokalít ešte vyšším koncentráciám znečisťujúcich látok.

V roku 2024 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) povolilo dovoz 654 650 ton odpadu, z čoho až 476 160 ton bolo určených na energetické zhodnotenie, najmä spaľovanie v cementárňach. Celkovo bolo vydaných 101 povolení na dovoz odpadu z deviatich krajín - Rakúsko, Česko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko. Dovoz odpadu určeného na spálenie je povolený zo siedmych krajín – Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko. Najviac odpadu na spálenie sa dováža z Talianska (227 380 ton) a Rakúska (184 500 ton). 

Slovensko dnes čelí tlaku investícií, ktoré často uprednostňujú rýchly zisk pred ochranou zdravia ľudí a životného prostredia. Či už ide o spaľovne, pyrolýzy, nové chemické prevádzky, alebo nevhodne umiestnené zariadenia pri obytných zónach – mnohé z nich sú predstavované ako „moderné riešenia“, no v skutočnosti prinášajú riziká, ktoré je potrebné dôsledne posúdiť.

Zero Waste Europe spolu s množstvom organizácií z celej Európy vrátane Priateľov Zeme - SPZ vyzýva na okamžité zastavenie budovania nových spaľovní odpadu a rozširovania existujúcich kapacít. Spaľovanie odpadu je slepá ulička – prispieva k emisiám skleníkových plynov, brzdí rozvoj recyklácie a zadržiava nás v neudržateľnom modeli nadmernej výroby a spotreby.

Recyklačné ciele sú jedným z ukazovateľov smerovania k obehovému hospodárstvu. Stanovujú sa aj pre oblasť stavebníctva - stavebné firmy budú musieť preukázať, že pri výstavbe používajú určitý podiel recyklovaných materiálov. Tieto materiály však musia spĺňať všetky technické a technologické požiadavky na konkrétne stavebné použitie. Zároveň musia byť aj zdravotne nezávadné a environmentálne vhodné, a to počas celej fázy ich používania aj pri ďalšej manipulácii a nakladaní s nimi ako odpadom.

Komunita Vrginmost v Chorvátsku a environmentálna organizácia Zelena akcija (Priatelia Zeme Chorvátsko) vyjadrujú svoju silnú solidaritu s obyvateľmi Prakoviec na Slovensku, ktorí čelia príchodu preukázateľne škodlivej prevádzky na recykláciu plastov, ktorá predtým fungovala vo Vrginmoste.

Jedným zo znakov greenwashingu je napríklad nepodložené tvrdenie o environmentálnom prínose projektu, ktoré nie je doložené relevantnými dokumentmi, reálnymi možnosťami realizácie alebo obsahuje zavádzajúce informácie. Všetky tieto znaky môžeme nájsť na stránke enviroportálu.sk, na ktorom sa prezentuje vyjadrenie spoločnosti Granya, a. s., investora spaľovne odpadov v Hontianskych Tesároch. Investíciu nazval „Energetické ReUse centrum“ a ročne má spáliť 100 000 ton prevažne komunálnych odpadov. Už samotný názov ReUse centrum je „greenwashing“. Podľa názvu by malo ísť o centrum zhromažďovania vecí, ktoré sa opravujú a opätovne ponúkajú, aby neskončili ako odpad a nie o spaľovňu odpadov!

Opakovaný biomonitoring v okolí cementárne v Turni nad Bodvou potvrdil vážne environmentálne hrozby. Výsledky odhalili výrazné znečistenie pôdy, vody a potravín toxickými látkami, ako sú dioxíny, ťažké kovy a PFAS. Cementáreň, ktorá využíva alternatívne palivá obsahujúce odpady, predstavuje významný zdroj znečistenia. Odborníci varujú pred nedostatočnou legislatívou a vyzývajú na zlepšenie monitoringu a ochrany životného prostredia.

Mikroplasty, drobné plastové častice menšie ako 5 milimetrov, sa stávajú čoraz väčšou hrozbou pre ľudské zdravie. Ich prítomnosť v životnom prostredí a potravinovom reťazci vedie k ich neúmyselnej konzumácii a vdýchnutiu. Tieto častice sa hromadia v orgánoch a vedú k biologickým zmenám, oxidačnému stresu a zápalom. Vystavenie mikroplastom je spojené so zlými kardiovaskulárnymi a respiračnými výsledkami, gastrointestinálnymi účinkami, reprodukčnými účinkami, metabolickými poruchami a rakovinou. [1]