Pani Medovičová dnes pôsobí v organizácii Priatelia Zeme – SPZ. Predtým pracovala ako inšpektorka životného prostredia a priznáva, že po kontrolách viacerých slovenských skládok tiež svojho času vnímala spaľovne odpadov ako niečo, čo by mohlo pomôcť. Lenže najnovšie výskumy a biomonitoringy odhaľujú a neustále potvrdzujú prítomnosť toxických látok, ktoré povinné merania v okolí spaľovní nemusia vôbec zachytiť. Skládkovanie je najhoršie možné riešenie odpadov. A ako to uznáva slovenská a európska legislatíva, spaľovanie je hneď druhé najhoršie riešenie. Nemala by sa preto spoločnosť zamerať na lepšie možnosti?

Nedávno sa robil veľký celoeurópsky výskumný projekt týkajúci sa spaľovní. Čo výskumníci zistili?

Biomonitoring sa uskutočnil v blízkosti spaľovní v Madride, Paríži, Plzni, Beringene v Belgicku, v Kaunase v Litve, v Harlingene v Holandsku a ešte v Zubiete v Španielsku. Boli zistené zvýšené hodnoty nebezpečných látok, ako sú dioxíny, dioxínom podobné PCB (polychlórované bifenyly), PAU (polyaromatické uhľovodíky) a PFAS (perfluóralkylové látky).

Prečo tieto látky predstavujú nebezpečenstvo?

Všetky predstavujú perzistentné organické látky (POPs), ktoré sú veľmi stabilné, dlhodobo pretrvávajú v životnom prostredí, sú schopné hromadiť sa v organizmoch a môžu tak spôsobovať poškodenie zdravia. Napríklad poruchy imunity, poruchy činnosti žliaz, niektoré sú rakovinotvorné, mutagénne alebo teratogénne, môžu teda vyvolať vývojové poruchy.

Nachádzajú sa toxické látky len pri starších zariadeniach alebo sa tento problém týka aj moderných prevádzok?

Vysoké hodnoty znečistenia boli zistené hlavne v okolí starších spaľovní, ako napríklad spaľovne v Paríži, Ivry, ktorá je v prevádzke od roku 1969, a spaľovne vo Valdemingómeze v Madride, prevádzkovanej od roku 1995. Znečistenie, ktoré vyvoláva obavy z negatívnych dosahov na zdravie obyvateľstva žijúceho v okolí, však bolo zistené aj v prípade novších zariadení. Napríklad v prípade spaľovne odpadov v Beringene boli porovnané výsledky meraní z obdobia pred spustením prevádzky v roku 2019 s výsledkami po jej uvedení do prevádzky v rokoch 2020 a 2021. Výsledky ukázali nárast kontaminácie, najmä dioxínov vo vajíčkach, ktoré boli použité ako biomarkery.

Spaľovne boli postavené priamo vo veľkých mestách v západných krajinách. V centre Viedne, Kodane a ďalších. To odborníci nevedeli o týchto rizikách, keď sa stavali?

Spaľovne odpadov, ktorých počet v západných krajinách je oveľa vyšší ako v krajinách východného bloku, sa stali ešte v minulom storočí riešením pre obrovský nárast odpadov. Zvyšovanie blahobytu, ako aj konzumného spôsobu života znamenal aj zvyšovanie tvorby odpadov. Spaľovne odpadov sa stavali vo veľkých mestách, kde bol priamo aj zdroj vysokej produkcie odpadov. Spálenie odpadov bolo jednoduchým riešením, ako sa zbaviť veľkej hory odpadov, ktorej hmotnosť sa znížila na 30 %. Časť energie zo spaľovne sa pretransformovala na elektrickú energiu a hlavne v severských krajinách sa začalo aj s rozsiahlejším využitím tepla na vykurovanie domácností. Lenže prvé vedecké štúdie o kontaminácii okolia spaľovní, najmä dioxínmi, prišli až koncom minulého storočia.

A bral na tieto zistenia niekto ohľad?

Reakciou bolo sprísnenie technických štandardov spaľovní odpadov, zlepšovanie technológie čistenia spalín a zvýšenie monitorovania emisií znečisťujúcich látok. Napriek týmto zlepšeniam sú obavy z úniku POPs látok aj z moderných spaľovní oprávnené, lebo ako som spomínala, biomonitoring v ich okolí poukázal na ich zvýšený výskyt.

Lenže merania niektorých nebezpečných látok sú dnes povinné. Ako často sa robia?

Presne na toto by som rada upozornila. Napríklad povinné meranie dioxínov a furánov sa vykonáva len šesť až osem hodín iba jedenkrát za polroka, aj to za ustálených podmienok!

Čo to znamená? Nemusia sa nebezpečné látky v povinnom meraní vôbec zachytiť?

Počas takéhoto merania sa zvýšené emisie týchto nebezpečných látok nezaznamenávajú, pretože k zvýšeným emisiám môže dôjsť skôr pri nábehu a ukončovaní procesu spaľovania a v prípade porúch a havárií. Dôležitá je nielen technika a technológia čistiacich zariadení spalín, ale aj technický stav počas prevádzky a vysoká technologická disciplína.

A ako zareagovali európske mestá, keď sa dozvedeli, že v okolí spaľovní sú toxické látky?

Pokiaľ viem, vo väčšine prípadov štátne orgány ani miestne orgány nevydali verejné upozornenia ohľadom zistenej zvýšenej kontaminácie v okolí predmetných spaľovní odpadov. Upozornenia boli zverejňované v médiách na základe iniciatívy výskumnej skupiny a neziskových environmentálnych organizácií. Jedine Regionálna zdravotnícka agentúra vo Francúzsku vydala odporúčanie občanom, aby v parížskom obvode blízko spaľovne nekonzumovali živočíšne produkty z chovu domácich zvierat.

Ako vnímajú spaľovne obyvatelia Kodane, Viedne, Paríža a ďalších miest?

Podľa mojich informácií sú spaľovne v týchto mestách vo všeobecnosti akceptované. Väčšina verejnosti ich pri výstavbe zrejme nevnímala ako kontroverzné projekty. V Dánsku a Rakúsku panuje vo všeobecnosti vysoká dôvera vo verejné inštitúcie a dodržiavanie environmentálnych štandardov, takže obyvateľstvo túto tému pravdepodobne nepovažuje za problematickú. Lepšiu reputáciu spaľovniam pomáha vytvárať aj ich netradičný dizajn – v Kodani je to napríklad lyžiarsky svah a vo Viedni zasa umelecká fasáda. Rozsiahlejší výskum výskytu perzistentných organických látok (POPs) v okolí spaľovní a nové poznatky o ich vplyve na ľudské zdravie však v 21. storočí otvárajú otázky o ich skutočnej neškodnosti. Už len samotný fakt, že komíny na odvádzanie spalín dosahujú vo Viedni aj v Kodani viac ako 120 metrov, naznačuje, že ide o účelové technické opatrenie na zabezpečenie dostatočného zriedenia znečisťujúcich látok z komína s okolitým ovzduším. A nezabúdajme, že aj podľa platnej legislatívy patria spaľovne odpadov medzi „veľké zdroje znečisťovania ovzdušia“.

Aké odporúčania vydali slovenské úrady po tom, čo biomonitoring tento rok znovu potvrdil toxické látky v okolí cementárne v Turni nad Bodvou? Dodajme, že spaľuje TAP, čo je vlastne vytriedený odpad z komunálneho alebo priemyselného odpadu – plasty, textil, gumu, papier a drevo.

Prieskum znečisťujúcich látok v okolí cementárne vykonala v tomto a minulom roku holandská výskumná organizácia Toxico Watch. Cementáreň v Turni nad Bodvou spaľuje takzvané tuhé alternatívne palivo zložené prevažne z plastov, gumy, textilu a papiera od roku 2006. Výsledky z dvojfázového odberu vzoriek potvrdili zvýšený výskyt POPs látok aj v okolí tejto cementárne. Naša organizácia Priatelia Zeme – SPZ zaslala správy s výsledkami obidvoch výskumov Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Košiciach a vyzvala ho na ich preskúmanie a vydanie verejného odporúčania občanom v okolí tejto cementárne. Podľa nášho názoru by sa odporúčanie malo týkať toho, aby obyvatelia nekonzumovali slepačie vajcia z domácich chovov a dôkladne umývali ovocie a zeleninu z vlastných záhrad. Žiaľ, k žiadnemu verejnému odporúčaniu nedošlo, úrad v odpovedi na našu výzvu len vo všeobecnosti uviedol, že môže byť nápomocný pri edukácii obyvateľstva formou prednáškovej činnosti.

Dokážu spaľovne spáliť všetok odpad alebo niečo zostáva?

Spálením odpady nezmiznú. Časť odchádza komínom vo forme emisií, časť sa premieňa na energiu, no zvyšok zostáva vo forme popola. A ten predstavuje 25 až 30 percent hmotnosti vstupného odpadu! A zostáva ešte popolček, ktorý tvorí päť až sedem percent hmotnosti vstupného odpadu. Popolček vzniká v zariadeniach na čistenie spalín a je vysoko toxický. Z tohto dôvodu musí byť stabilizovaný a uložený na špeciálne určenej skládke. Už samotná manipulácia s ním, ako aj jeho skladovanie, predstavujú potenciálne environmentálne riziká. Popol zo spaľovania komunálneho odpadu je ďalším problémom. Prevádzkovatelia spaľovní sa dlhodobo snažia o jeho využitie v stavebníctve, napriek tomu, že výskumy preukázali prítomnosť škodlivých látok, ako sú ťažké kovy, dioxíny a furány, polychlorované bifenoly a dokonca aj brómované dioxíny.

V čom tkvie riziko?

Ak štát nezasiahne, popol sa skutočne bude ďalej používať napríklad pri výstavbe ciest a chodníkov. Dosahy takéhoto využitia sa však môžu prejaviť až po desaťročiach, keď sa vplyvom zvetrávania začnú uvoľňovať škodlivé látky do povrchových alebo podzemných vôd. Niektoré krajiny, ako napríklad Švajčiarsko a Nórsko, takéto využívanie zakázali. Povoľujú iba jeho bezpečné skládkovanie. V niektorých európskych krajinách sa uplatňuje regulácia na základe zisťovania ťažkých kovov, čo je však, ako som už spomenula, vzhľadom na obsah iných nebezpečných látok nedostatočné. Na Slovensku používanie popola v stavebníctve zakázané nie je a pravidlá pre jeho nakladanie nie sú jasne definované, čo predstavuje značné environmentálne riziko.

Koľko spaľovní je plánovaných na Slovensku?

Podľa vyjadrenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa na Slovensku „uživia ešte tri spaľovne na komunálny odpad“. Keďže ide o výsostne súkromný biznis, tak zámerov na ich vybudovanie, ktoré sú v procese EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) je už aktuálne sedem – ide o spaľovňu pri Močenku (okres Šaľa), pri Zavare (okres Trnava), pri Hontianskych Tesároch (okres Krupina), pri Seliciach (okres Šaľa), pri Drienove (okres Prešov) a najnovšie aj v areáli Slovnaftu v Bratislave a pri Skalici. Okrem spaľovne v Slovnafte, v ktorej sa ráta aj so spaľovaním nebezpečného a priemyselného odpadu, sú ostatné spaľovne navrhované predovšetkým na komunálny odpad. Z uvedených zámerov bolo zatiaľ súhlasné rozhodnutie z procesu EIA vydané pre spaľovňu pri Drienove.

Stúpa množstvo odpadu na Slovensku?

Toto je často opakovaná mantra podporovateľov výstavby nových spaľovní odpadov na Slovensku, ale dnes už nie je pravdivá. Keďže ide najmä o spaľovne zamerané na komunálny odpad, pozrime sa na relevantné štatistiky z posledných rokov. Od roku 2015 tvorba zmesového komunálneho odpadu pozvoľne klesá! Práve tento odpad končí na skládkach alebo v existujúcich spaľovniach v Bratislave a Košiciach. Ale aj celkové množstvo komunálneho odpadu vrátane vytriedených zložiek klesá. V roku 2022 vzniklo o štyri percentá menej odpadu než v roku 2021 a v roku 2023 o ďalších 1,4 percenta menej. Čiže ešte raz – komunálneho odpadu na Slovensku nie je viac, ale menej. Z hľadiska prechodu na obehové hospodárstvo ide o pozitívny trend.

A ako sa to môže vyvíjať v budúcnosti?

Ak zohľadníme demografický vývoj, tak Slovensko v najbližších desaťročiach čaká postupný pokles počtu obyvateľov. A je preto zrejmé, že celkový objem komunálnych odpadov nemá dôvod rásť. Ak by sme pripustili, že by napriek tomu došlo k jeho nárastu, išlo by o zlyhanie v napĺňaní hierarchie odpadového hospodárstva, to znamená nerealizovanie opatrení na predchádzanie vzniku odpadov, zanedbanie podpory opätovného použitia a recyklácie a hlavne by to signalizovalo nezodpovedné uprednostňovanie konzumu pred rozumným a udržateľným využívaním zdrojov.

Lenže už do desiatich rokov, do roku 2035, musí Slovensko znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na 10 percent. Nedokázali by to elegantne vyriešiť práve nové spaľovne?

Nie je úplne pravda, že rok 2035 je pre Slovensko konečný termín na splnenie záväzku znížiť skládkovanie komunálneho odpadu na 10 percent. Smernica EÚ o skládkach odpadov totiž umožňuje štátom, ktoré v roku 2013 skládkovali viac ako 60 percent komunálneho odpadu, predĺžiť si termín na splnenie tohto cieľa až do roku 2040. Slovensko túto podmienku spĺňa. V roku 2013 sme skládkovali približne 70 percent komunálneho odpadu. Ak však nebudú prijaté účinné opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, podporu opätovného použitia a rozšírenia zmysluplnej recyklácie, nepodarí sa tento cieľ dosiahnuť ani do predĺženého termínu. Ako zdanlivo najjednoduchšia cesta sa potom naozaj ukazuje rozširovanie kapacít na spaľovanie komunálnych odpadov. No takéto riešenie v súčasnosti už nemožno považovať ani za moderné či zodpovedné.

Prečo nie?

Samotná EÚ, ktorá tento cieľ stanovila, dôrazne upozorňuje na potrebu dodržiavania hierarchie odpadového hospodárstva – od predchádzania vzniku odpadov, cez opätovné použitie až po kvalitnú recykláciu. Nahrádzať najhoršie riešenie, čiže skládkovanie, druhým najhorším, čo predstavuje spaľovanie, nie je v súlade s cieľmi udržateľného odpadového hospodárstva. Argumentov proti spaľovaniu komunálnych odpadov je viacero, každý by si zaslúžil podrobnejšie vysvetlenie. Vymenujem aspoň tie hlavné: spaľovne odpadov sú veľkým zdrojom znečisťovania ovzdušia. Aj pri dodržaní emisných limitov vypúšťajú viaceré škodlivé látky. Vzniká vysokotoxický popolček a problematicky využiteľný popol – škvara. Ide o neefektívny zdroj energie, ktorý by sme už v súčasnosti mali odmietnuť. Spaľovne odpadov poškodzujú klímu, lebo produkujú veľké množstvo skleníkového plynu CO2. Spaľovne odpadov zvyšujú dopravnú záťaž v okolí. Biomonitoring preukázal zvýšenú kontamináciu v okolí spaľovní odpadov. V oblastiach so spaľovňami odpadov je preukázateľne nižšia miera recyklácie. Spaľovanie odpadov bude čoraz drahšie pre zaradenie spaľovní do systému obchodovania s emisnými kvótami.

Ale ak odmietneme spaľovne, čo zmôžu s odpadmi občania?

Stále máme veľké rezervy v triedení odpadov. Analýzy zmesového komunálneho odpadu ukazujú, že len 20 percent z neho tvorí nerecyklovateľný odpad. Predstavme si, o koľko menej by sa muselo skládkovať, keby sme všetci dôsledne triedili. Zároveň môžeme znižovať aj samotný vznik odpadu – napríklad tým, že budeme nakupovať len to, čo skutočne potrebujeme, uprednostňovať trvanlivé a kvalitné výrobky, a v neposlednom rade lepšie hospodáriť s potravinami, aby nekončili ako odpad v koši.