Slovensko si znečisťujeme spaľovaním pol milióna ton zahraničných odpadov ročne, ministerstvo chce spaľovať ešte viac
V roku 2024 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) povolilo dovoz 654 650 ton odpadu, z čoho až 476 160 ton bolo určených na energetické zhodnotenie, najmä spaľovanie v cementárňach. Celkovo bolo vydaných 101 povolení na dovoz odpadu z deviatich krajín - Rakúsko, Česko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko. Dovoz odpadu určeného na spálenie je povolený zo siedmych krajín – Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko. Najviac odpadu na spálenie sa dováža z Talianska (227 380 ton) a Rakúska (184 500 ton).
Najčastejšie dovážané kategórie sú označené ako „19 12 12“ (iné odpady vrátane zmiešaných materiálov z mechanického spracovania odpadu) a „19 12 10“ (horľavý odpad, palivo z odpadu). Ide prevažne o materiály po mechanickom spracovaní, ako je triedenie, drvenie, lisovanie a peletizácia. Dovezený odpad smeruje najmä do cementární a zariadení na výrobu alternatívnych palív, pričom najviac je povolené spracovať v cementárni Danucem v Rohožníku – až 271 280 ton odpadu [1].
Obrázok: Mapa krajín, z ktorých bolo v roku 2024 povolené doviezť odpady na Slovensko.
Pre porovnanie, v rovnakom období ministerstvo povolilo vývoz 123 156 ton odpadu , z čoho iba malé množstvo (asi 4 100 ton) bolo určené na energetické zhodnotenie. Slovensko tak dováža na spaľovanie približne 100-krát viac odpadu, ako vyváža.
Graf: Vývoj dovozu a vývozu odpadov na energetické zhodnotenie.
Negatívne dôsledky súčasnej praxe
Súčasné Ministerstvo životného prostredia SR presadzuje budovanie ďalších spaľovní odpadov namiesto podpory čistejších riešení.
Náš zmesový komunálny odpad končí na skládkach a v spaľovniach, hoci časť z neho by sme ešte vedeli využiť dotrieďovaním na recykláciu a zvyšok úpravou na alternatívne palivo práve pre cementárne, do ktorých dovážame najviac odpadov. Súčasný prístup uprednostňuje dovoz odpadu pred efektívnym spracovaním a využitím vlastných zdrojov.
Slovenské kapacity zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu (cementárne) tak plníme zahraničným odpadom. To má za následok, že spaľovacia lobby a Ministerstvo životného prostredia SR vidia potrebu budovania nových kapacít pre slovenský nerecyklovateľný odpad.
Pre slovenského občana budovanie ďalších spaľovní prináša riziká v podobe znečistenia ovzdušia a prostredia, emisií skleníkových plynov, ako aj finančné náklady, ktoré nesú miestne komunity a verejné zdroje. Budovanie ďalších spaľovní odpadov prináša však aj riziká zvýšenia dovozu zahraničného odpadu určeného na spálenie, čo znamená zvýšený transport a environmentálne zaťaženie.
Hierarchia nakladania s odpadmi
Európska únia stanovuje hierarchiu nakladania s odpadmi, kde sú opatrenia radené podľa environmentálnej efektívnosti. Na prvom mieste je prevencia vzniku odpadu, ktorá minimalizuje tvorbu odpadu už vo fáze výroby a spotreby. Následne nasleduje opätovné použitie výrobkov, predĺženie ich životnosti prostredníctvom opráv, renovácie alebo predaja použitých predmetov. Až potom prichádza recyklácia, ktorá spracováva materiály na nové produkty. Dodržiavanie týchto prvých priečok prináša nielen zníženie množstva odpadu, ale aj šetrenie surovín, zníženie emisií a podporu udržateľného obehového hospodárstva.
Budovanie nadmerných kapacít na spaľovanie odpadu je brzdou pre vyššie priečky odpadovej hierarchie. V oblastiach so spaľovňami odpadu je preukázateľne nižšia miera triedenia a recyklácie komunálneho odpadu (KO).
Úrovne vytriedenia KO v Košiciach a Bratislave, ktoré majú spaľovne odpadu, sú v porovnaní s ďalšími krajskými mestami najnižšie.
Vo Viedni sa vytriedi len 33 % v porovnaní so zvyškom Rakúska (62 %). Príkladmi môžu byť aj niektoré členské štáty EÚ, v ktorých majú veľa spaľovní odpadu, ale kde triedenie a recyklácia stagnuje (napr. Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko) alebo dokonca klesá (Dánsko, Nemecko, Švédsko).
Triedenie a recykláciu však potrebujeme na Slovensku zvyšovať a potenciál na to je veľký, keďže vyše 65 % zo zmesového komunálneho odpadu sa dá ešte vytriediť a zrecyklovať.
Odporúčania a perspektíva
Vízia Slovenska s nahradením skládkovania spaľovaním odpadov je chybná. Rozširovať energetické zhodnocovanie odpadov by bolo škodlivé tak pre životné prostredie, obehové hospodárstvo, ale aj pre klímu. Na zlepšenie situácie sa musí Slovensko sústrediť na prevenciu vzniku odpadu a obmedzenie výroby nerecyklovateľných materiálov, zlepšenie triedenia a dotriedenia zmesového komunálneho odpadu a zvýšenie recyklácie. Taktiež sa musíme zamerať na potláčanie znečistenia – transparentný monitoring spaľovní a prevádzok, ktoré využívajú alternatívne palivá. Takýto prístup znižuje environmentálne riziká, optimalizuje využitie vlastného odpadu a podporuje udržateľný systém nakladania s odpadmi s ohľadom na kvalitu života občanov v zdravom životnom prostredí.
Zdroje:
