Zima je obdobie, kedy sa môže kompostovací proces výrazne spomaliť alebo niekedy až úplne zastaviť. Mikroorganizmy a pôdne organizmy pri nevhodných podmienkach dočasne znižujú alebo zastavujú svoju aktivitu a kompost premŕza. Nezávisí to však iba od vonkajších teplôt, ale aj od toho, ako sme kompostovisko na zimu pripravili. Kompostovanie v zime jednoducho musíme trochu prispôsobiť nižším teplotám. V tomto článku si uvedieme viaceré nápady, ako si môžeme predĺžiť kompostovaciu sezónu viac-menej aj o celú zimu, čím si zabezpečíme rýchlejšiu budúcoročnú „úrodu“ kompostu.

Umiestnenie kompostoviska

V zime vzniká najviac biologických odpadov v kuchyni. Je škoda ich vhadzovať do nádoby na zmesový odpad, odkiaľ sú odvážané na skládku odpadov. Je to výborný materiál pre náš kompost. Aby sme si zimné kompostovanie čo najviac spríjemnili, stojí za zváženie premiestnenie kompostoviska na slnečné miesto v závetrí v blízkosti domu tak, aby bolo ľahko prístupné aj v prípade silného dažďa, veľkého množstva snehu alebo pri extrémne nízkych teplotách.

Zber biologických odpadov

Aby sme biologické odpady z kuchyne nemuseli každý deň nosiť do kompostoviska, je dobré pripraviť si vhodnú nádobku na ich zber. Dôležitý je dostatočný objem a veko na nádobke. Najvhodnejšie na tento účel sú špeciálne prevetrávané nádobky, do ktorých sa vkladajú kompostovateľné vrecká (vyrobené zo škrobu). Tie sa po naplnení skompostujú spoločne s biologickými odpadmi. Táto kombinácia nám vďaka dokonalému prevetrávaniu dokáže znížiť frekvenciu vynášania nádobky aj na 1x za týždeň. Žiaden zápach, ani plesne – úplná pohoda a čistá práca.

Chráňme kompost pred poveternostnými vplyvmi

Ideálne je na tento účel mať zo všetkých strán uzatvorený kompostovací zásobník postavený na záveternej strane. Takže, ak máme napr. drevený zásobník, tak si k nemu dorobme vrchnák alebo kompostovaný materiál prikryme geotextíliou, ktorá síce prepúšťa vzduch, ale minimum vody. Kompost sa tak nepremočí a ťažšie premrzne. Pokiaľ kompostujeme bez zásobníka, upravme hromadu do tvaru zaoblenej kopy a celú ju prikryme geotextíliou. Plastový kompostér s vrchnákom túto podmienku spĺňa.

Kompostovací zásobník alebo hromadu môžeme zaizolovať na zimu napr. slamenými balíkmi, senom, lístím alebo ich umiestniť v skleníku. Vonkajšia teplota tak kompost neochladí a kompostovací proces bude pokračovať celú zimu.

Ak kompostovisko zasype sneh, tak ho neodhrabávajme, ale iba nevyhnutné množstvo na vytvorenie priestoru na vhadzovanie čerstvého materiálu. Vrstva snehu je tiež izolácia pred mrazom.

Kompostujme veľa biologických odpadov naraz

Snažme sa na jeseň nazbierať čo najväčšie množstvo biologických odpadov a použiť ich na založenie novej kompostovacej kopy. Čím väčšia bude čerstvá kopa a čím bude pestrejšia zmes kompostovaných materiálov, tým je vyššia pravdepodobnosť, že zabezpečíme kompostovanie za tepla (nad 50 °C). To nám umožní nielen kompostovať ešte i začiatkom zimy, ale aj zničiť choroboplodné zárodky a semená burín, ktoré sme do kompostoviska s biologickými odpadmi dali. Už množstvo o objeme 1 m3 stačí na zabezpečenie teploty, ktorá aj niekoľko týždňov môže dosahovať hodnotu 60 až 70 °C.

V zimnom období samozrejme povrch kompostu rýchlejšie stráca teplo. Avšak vnútro hromady bude mať tendenciu zostať až prekvapivo teplé, čo zabezpečí vhodné životné podmienky pre rozkladné organizmy. Všeobecnou zásadou je, že čím väčšia je hromada, tým menšie sú v nej tepelné straty.

Zásobme sa dostatkom suchého materiálu

Na správny mikrobiologický rozkladný proces biologických odpadov je okrem iného potrebný aj vyvážený pomer uhlíkatých (suchých, hnedých a drevnatých) a dusíkatých (mokrých, zelených a mäkkých) materiálov. A práve jeseň je čas, kedy nám na záhrade vzniká veľké množstvo uhlíkatých materiálov – lístia, drevného odpadu, kukuričných stoniek, slamy... Tento sezónny materiál by sme si mali preto uskladniť a používať ho iba na primiešavanie k dusíkatým materiálom. Napr. lístie si môžeme nazbierať do rašlových vriec alebo zásobníka vyrobeného zo starého pletiva.

Miešajme uhlíkaté a dusíkaté materiály

Pre kompostovanie je ideálny objemový pomer uhlíkatých a dusíkatých materiálov 1:1. To znamená, že ak do kompostoviska vysypeme 10 litrov kuchynských odpadov, tak by sme ich mali zmiešať s cca 10 litrami slamy alebo lístia. Takýmto pomerom zabezpečíme dostatočnú aktivitu mikroorganizmov, ktorej výsledkom je zvýšenie teploty v komposte a urýchlenie tvorby kompostu.

Prekopávanie kompostu

Prekopávanie kompostu je počas celej sezóny veľmi dôležité. Dôkladne tým premiešame a prevzdušníme kompostovaný materiál. V zime však musíme k prekopávaniu pristupovať s opatrnosťou. Platí zásada, že kompost neprekopávame vtedy, ak teplota klesne pod +10 °C. Pri prekopávaní totiž z kompostu uniká veľké množstvo tepla, čo môže znížiť aktivitu rozkladných organizmov v komposte. Ani v mrazivom počasí však nezabudnime na vzájomné premiešanie čerstvo vložených uhlíkatých a dusíkatých materiálov do kompostoviska.

Správna vlhkosť

Aj v zime musí mať kompostovaný materiál správnu vlhkosť. Nízka, ako aj vysoká vlhkosť spomaľuje rozklad a znižuje teplotu kompostu a môže spôsobiť premrznutie kompostu. Preto by sme mali mať kontrolu nad vlhkosťou kompostovaného materiálu. Tá sa dá zistiť tak, že kompostovaný materiál zo stredu hromady stlačíme v ruke. Ak nám spomedzi prstov nevyteká žiadna voda a po otvorení ruky zostane materiál kompaktný (nerozpadne sa), kompost má správnu vlhkosť. V prípade vysokej vlhkosti je potrebné do hromady primiešať suchý a savý materiál – napr. lístie, seno alebo slamu. Tie sú aj dobrými izolátormi.

Správna veľkosť biologických odpadov

Zmenšovanie biologických odpadov pred ich vložením do kompostoviska v zimnom období je ešte dôležitejšie ako v inom období. Čím menšie sú totiž jednotlivé častice, tým sa ľahšie navzájom miešajú a tým sú prístupnejšie pre rozkladné mikroorganizmy. Ich aktivitou tak vznikne vyššia teplota, ktorá sa ľahšie rozširuje po celej hromade a zabezpečí nám tak jej nezamrznutie.

Platí zásada, že do kompostoviska by nemali ísť väčšie časti biologických odpadov ako je veľkosť palca na ruke. Ideálne je ich rozsekanie, podrvenie, nastrihanie na čo najmenšie kúsky. Týka sa to hlavne suchých drevnatých materiálov.

Využite mrazy na urýchlenie rozkladu

Možno sa teraz čudujete, že „aké urýchlenie vďaka mrazu“... Pravdou je však fakt, že silné mrazy nám môžu pomôcť pri rozkladnom procese. Keď necháme biologické odpady premrznúť „na kosť“, tak sa na jar rýchlejšie rozložia. Mráz totiž naruší ich štruktúru a mikroorganizmy budú do nich ľahšie prenikať a rozkladať ich. Toto môžeme využiť pri kompostovaní ťažšie rozložiteľných materiálov – napr. pri lístí, drevnom odpade, kukuričnom kôroví... Nadrvený materiál dostatočne zvlhčíme a necháme premrznúť. Po rozmrznutí (na jar) ich použijeme do kompostu.

Na záver

Ako je vidieť, pre úspešné kompostovanie v zimnom období platí jedná zásada – udržať teplotu v kompostovacej hromade na čo najvyššej hodnote, aby ani počas najtuhších mrazov celá nepremrzla. Ak použijete vyššie popísané typy, tak sa vám to určite podarí. V niektorých prípadoch tak na jar môžeme využiť už aj hotový kompost. A čo ak sa nám nechce alebo nám kompost zamrzne? Nič vážne sa nedeje. Len sa celý proces predĺži o niekoľko mesiacov. V zime sa kompostovací proces spomalí alebo až zastaví, ale na jar sa opäť pomaly rozbehne. Výhodou zimy je, že ani zle založený a udržiavaný kompost nesmrdí. Dôležité je, aby sme biologické odpady nevyhadzovali na skládky odpadov, ale do kompostoviska – príroda si s nimi najlepšie poradí.

Branislav Moňok, Priatelia Zeme – SPZ,
5. októbra 2015