V posledných mesiacoch sa zintenzívnil tlak niektorých obchodných reťazcov vytláčajúci vratné nápojové obaly. Väčšina alkoholu, sirupov i minerálnych vôd začína byť balená do jednorazových nápojových obalov. Následkom je nárast produkcie komunálnych odpadov, znečisťovanie nášho okolia pohodenými fľašami a zvýšenie finančnej záťaže spotrebiteľov.

Vratné fľaše prevládali v našich obchodoch ešte v prvej polovici 90-tych rokov. Behom posledných rokov o nich ale spotrebitelia v SR prišli, vinou zlej legislatívy. Poškodení sú spotrebitelia (nápoje v nevratných fľašiach sú drahšie, stratili právo výberu), obce (pre zvýšené náklady na odpady) a naše okolie.

Životné prostredie

 

Opakovane používané zálohované obaly sú šetrnejšie k životnému prostrediu než jednorazové. Po použití ich vrátime späť do obchodu, odkiaľ putujú k výrobcom nápojov na opätovné naplnenie. Týmto opätovným používaním znižujeme množstvo odpadu, znečistenia, šetríme prírodné zdroje, energiu (často až o 80%). Počet opakovaných použití vratných sklenených obalov uvádzajú výrobcovia nápojov medzi 20 – 60; napríklad priemer v Dánsku 35x [1], Českej rep. 20 - 60[2,3] ale aj 75 [4]. U vratných plastových PET fliaš sa uvádza menší počet opakovaných použití, avšak u niektorých nových druhov napr. z polykarbonátu sa uvádza 50 – 75. [5] Miera návratnosti zálohovaných obalov sa u funkčných systémov pohybuje okolo 96-99 % (Dánsko) [6].

Vratné sklenené fľaše sa ani po poškodení nemusia stať odpadom – stačí ich triediť pre recykláciu. Sklo je jeden z najlepšie recyklovateľných materiálov, v závislosti od technológie sa môže recyklovať až 80% – 98% [7].

Vratné sklenené fľaše spotrebujú o niečo viac dreva a v istej miere znečisťujú vody (saponáty, luhy..), ale vody znečisťuje aj výroba nových jednorazových obalov, aj ich recyklácia (u PET fliaš pri praní drte). Len pri doprave ropy unikne ročne do morí 3,5 milióna ton ropy. Výrobcovia PET poukazujú na vplyv dopravy (sklo je ťažšie). Avšak odborná štúdia v ČR [2] ukázala, že ani rastúca vzdialenosť nezmení celkovú výhodnosť vratných sklenených fliaš. Pri 300 km vyšli vratné sklenené fľaše 2,5 x šetrnejšie k prostrediu než jednorazové PET fľaše (aj pri ich recyklácii). Pri dopravnej vzdialenosti 100 km sú vratné sklené fľaše (40 obehov) šetrnejšie oproti PET viac než 6x. V celkovom porovnaní sú emisie NOx a ďalších plynov pri opakovanom používaní sklenených fliaš nižšie než u PET fliaš.

Mnoho odborných štúdií, ktoré hodnotili dopady nápojových obalov na životné prostredie počas celého životného cyklu, napr. z Dánska [8], Nemecka, Českej rep. [2], Austrálie atď. preukázalo, že opakovane používané zálohované obaly sú environmentálne šetrnejšie ako jednorazové nápojové obaly.

Porovnanie negatívnych dopadov sklenených a PET fliaš na životné prostredie[2]

jednotky – kg	Sklo 40 cyklov	Sklo 20 cyklov	Sklo 1 použitie	PET spaľovňa	PET   skládka	PET recyklácia
Spotreba energetických surovín	362	441	1699	411	573	609
Spotreba dreva	23	23	31	13	13	13
Príspevok ku globálnemu otepľovaniu	853	879	1222	2124	1483	1735
Príspevok k acidifikácii	11	14	45	58	58	62
Škodlivosť emisií do ovzdušia na organizmy	555	739	2375	3100	3100	3100
Celková škodlivosť emisií do vody	0,80	0,79	0,06	0,18	0,18	0,28
Celková produkcia tuhého odpadu	58	72	6660	119	399	159
Celkový negatívny dopad (CND)	1862	2169	12033	5825	5626	5679
Pomer CND oproti variantu sklo s obehom 40x	-	1,16	6,46	3,13	3,02	3,05

Zálohovanie obalov - čistejšie okolie, menej divokých skládok

 

Zabezpečuje zálohovanie nápojových obalov a vysoká miera ich opätovného využívania výrobcami. Jeden z hlavných dôvodov pre zameranie sa mnohých vlád na nápojové obaly je, že sa konzumujú často mimo domov, na voľných priestranstvách, v prírode. Ak chýba ekonomická motivácia (záloha), časť nezodpovedných občanov vyhadzuje tieto obaly voľne do prírody, na chodník. Jednorazové nápojové obaly tak na mnohých miestach špatia naše mestá, obce a tvoria významnú zložku divokých skládok v prírode. Vratné obaly sa práve vďaka zálohe (pokiaľ je dostatočne vysoká) voľne nevyhadzujú. Ak sa aj vyskytne výnimočný prípad, rýchlo ju nájdu a vrátia do výkupu sociálne slabší občania.

To je dôvod, prečo rastie počet štátov zavádzajúcich povinné zálohy aj na jednorazové nápojové obaly (Švédsko, Holandsko od r. 2002, Izrael, 13 štátov USA, 8 kanadských provincií, Južná Austrália). Štúdia v USA ukázala, že v štátoch, ktoré majú legislatívu podporujúcu zálohované fľaše, je na plážach 3 x menej odhodených fliaľ než tam, kde takúto legislatívu nemajú [9].
 

Štát	Zníženie množstva odpadov z nápojových obalov vďaka povinnému zálohovému systému	Celkové zníženie množstva odpadov [%]
New York	70 – 80
Oregon	83	47
Vermont	76	35
Massachussets		30 – 35
Michigan	80	38
Iowa	77	38
Connecticut	50 – 85	19
Maine	69 – 77	35 – 65

Zdroj: [10]

Ekonomika

 

Jednorazové nápojové obaly sú pre spotrebiteľov niekoľko násobne drahšie než vratné opakovane používané. Spotrebitelia sú nútení zaplatiť za nevratný, jednorazový nápojový obal až 2x. Prvýkrát platí pri kúpe nápoja, keď musia zaplatiť aj za obal, nie len za nápoj. Cena obalu je totiž započítaná do ceny nápoja. Preto, pokiaľ nie sú ceny nápojov v jednorazových fľašiach umelo dotované (dočasne, napr. kvôli reklamnej kampani pre prechode na tieto obaly), sú nápoje vo vratných fľašiach lacnejšie.

Druhý krát musí občan platiť za jednorazový obal pri odvoze odpadu. Nevratná fľaša sa po každom jednom použití stáva odpadom. Výrobca sa po predaji nápoja už nestará o “svoj” nevratný obal. To je druhýkrát, čo za jednu fľašu platí spotrebiteľ (niekedy aj obec). Obaly tvoria cca 30% podiel tuhého komunálneho odpadu v SR váhou; objemom ešte viac (40– 45%). Priemerná cena za zneškodnenie 1 tony komunálneho odpadu (TKO) v SR je cca 800 – 1000 Sk i viac. Priemerná domácnosť na Slovensku vyprodukuje ročne viac ako 1 tonu TKO.

Naproti tomu vratné, opakovane používané obaly sú pre občanov podstatne lacnejšie – peniaze za obal sa spotrebiteľom vo výkupe vrátia (záloha). V cene nápoja zaplatí len náklady na vymytie, amortizáciu a manipuláciu.

Jeden z výrobcov nápojov, ktorí prechádza na jednorazové nevratné fľaše - St. Nicolaus uviedol, že k  cene ich vratných obalov je potrebné pripočítať dopravné náklady vo výške 0,40 Sk na 1 obal. Aj keď podľa dostupných faktov je pravdepodobne táto cena prehnaná (pivovary uvádzajú podstatne niekoľko násobne menšie hodnoty), aj tak by boli max. náklady na 1 vratný obaly cca 0,70 Sk, čo je vždy niekoľkonásobne menej ako cena jednorazového obalu.

Aj dopad na prostredie z jednorazových obalov spôsobuje ekonomickú záťaž – náklady na rekultiváciu skládok, liečbu alergií či iných “civilizačných chorôb”…

Porovnanie cien obalov

 

Ceny jednorazových nápojových obalov    Druh obalu Cena obalu (Sk) Škatuľový viacvrstvový obal na nápoj 1 l  (podľa druhu) 2,40 - 4,80 Plastová nápojová PET fľaša 1 l   1,5 l 2 l  2,70 – 3,50 3 – 4,40 4 – 6 Hliníková nápojová plechovka 0,33 l   0,5 l  3,20 – 4 4 – 4,80 Plastové vrecko na mlieko 1l 0,80 – 1

Ceny opakovane používaných zálohovaných obalov     Druh obalu Cena obalu (Sk) Vratná fľaša   na minerálku, pivo  na mlieko  0,10 0,30   Zdroj: výrobcovia, plniči a obchody v SR, jeseň 1999.

Kvalita obalov

 

PET fľaše sú pre plyny priepustné – to sa prejavuje prienikom kyslíka dovnútra a oxidu uhličitého von z fľaše, čo vedie o.i. k odbúravaniu vitamínov v nápoji. Rýchlejší prestup okolitého tepla do nápoja v PET fľaši spôsobuje nutnosť chladiť ho častejšie než v sklenenej fľaši. Minerálne vody v PET fľaši sa musia viac sýtiť oxidom uhličitým než v skle. Trvanlivosť nápoja je nižšia v PET fľaši - 1/2 roka, oproti 1 roku v skle.

Na druhej strane sú plastové fľaše ľahšie, nerozbitné a možno ich uzatvárať.

Sklo je chemicky veľmi stabilné a minimálne priepustné. ŠZÚ v SR neodporúča PET fľaše pre balenie alkoholických nápojov a nápojov s vyšším obsahom tukov. Ako hygienicky najvhodnejší obal, aj pre tieto aplikácie, odporúča sklenené fľaše.

Diskriminácia vratných, opakovane používaných obalov

 

Vratné, opakovane používané nápojové obaly sú v SR trhovo a daňovo umelo diskriminované.

- Trhovo z dôvodu, že výrobcovia nápojov vo vratných fľašiach vyzbierajú (vďaka zálohám) späť priemerne 96-99% týchto obalov a opätovne ich použijú. V cene vratných obalov je tak zahrnuté aj zber a vymytie fliaš, nie len náklady súvisiace s výrobou a distribúciou. Ekologické náklady sú v prípade vratných obalov súčasťou ich ceny. Výrobca nápoja používajúci vratné obaly nesie zodpovednosť za 96-99% svojich obalov. Oproti tomu nevratné jednorazové obaly nápojov zahŕňajú v cene iba náklady na výrobu a distribúciu. V ich cene už nie sú zahrnuté náklady na účinný zber a starostlivosť o obal po použití. V prípade jednorazových nevratných nápojových obalov nie sú súčasťou ceny ekologické náklady. Naopak, zneškodnenie použitého obalu musí zaplatiť občan (niekedy aj obec) platbou za odvoz a zneškodnenie odpadov z týchto obalov. Výrobcovia nápojov prechodom na nevratné nápojové obaly presúvajú ťarchu za nakladanie s ich obalmi na obce, občanov a prírodu.

Daňovo sú zálohované opakovane používané obaly diskriminované z dôvodu, že výrobcovia nápojov do vratných fliaš zaplatia pri nákupe vratnej fľaše 23% daň, ktorá mu nie je vrátená. Na rozdiel od výrobcov nápojov do nevratných fliaš, ktorým je daň ”vrátená” pri predaji výrobkov v nevratnej fľaši.

Toto sú nerovné podmienky na trhu, ktoré v rozpore s princípmi spravodlivej súťaže v trhovej ekonomike diskriminujú vratné obaly.

”Trikom” výrobcov nápojov, obalov zameraných na jednorazové aplikácie, je propagovanie ich prispievania na triedený zber (nevratných obalov) pre recykláciu. Háčik je v tom, že ich predstavy o miere recyklácie nepresahujú 15-25% týchto obalov. To nie je nič iné ako zníženie ich zodpovednosti a nákladov z 99% miery zberu a využitia na 15-25%, a prenesenie ostatných vyše 70-80% na ťarchu občanov a obcí. Pričom aj na tieto malé miery recyklácie chcú obciam len ”prispievať na stratu”, nie hradiť všetky potrebné náklady na triedený zber a recykláciu.

Opakovane používané obaly a EÚ

 

V súčasnosti je v priemere v EÚ zhruba 1/3 obalov na nealkoholické nápoje, minerálne vody a vína opakovane používaných. Systém opakovaného používania je omnoho viac rozšírený v severských členských štátoch než v štátoch južných.

Najvyššia miera opakovaného používania bola dosiahnutá v sektore minerálnych vôd v Dánsku, Fínsku, Rakúsku, Nemecku a Švédsku, kde sa opakované používanie blíži alebo prevyšuje 90 %.

V sektore vín dosiahli vysoké miery opakovaného použitia Rakúsko a Fínsko (70%), ale tiež Švédsko a Portugalsko (50 %).

V sektore nealkoholických nápojov Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Fínsko a Portugalsko opakovane používajú niečo medzi 1/3 a 2/3 sklenených vratných obalov, Dánsko viac než 80%. V ostatných štátoch, pokiaľ sú dostupné údaje, miera opakovaného používania neprevyšuje 10– 15%. Fínsko a Švédsko tiež dosahujú významné podiely opakovaného používania u PET fliaš pre nealkoholické nápoje.

Pokiaľ ide o pivo, rozdiely medzi severom a juhom nie sú tak významné: iba Taliansko, Veľká Británia, Írsko a Francúzsko nedosahujú 20 % opakovaného použitia obalov. Ale všetky ostatné štáty opakovane používajú 30- 50 % (Švédsko, Španielsko), alebo dokonca viac než 70%, pričom Dánsko dosahuje 100 %. [11]

Veľká Británia, Rakúsko, Holandsko a v menšej miere i Belgicko a Nemecko zachovávajú systém opakovaného používania obalov aj v sektore mlieka.

Smernica EÚ o obaloch a odpadoch z  obalov 94/62/ES stanovuje opakované používanie podľa článku 1(2) ako jeden zo základných princípov nakladania s obalmi. Článok (5) tejto smernice EÚ podporuje systémy opakovaného používania obalov, ktoré môžu byť opakovane používané environmentálne prijateľným spôsobom.

Reálne riešenie potrebuje systémové zmeny

 

Skúsenosti z krajín EÚ, ktoré sú čiastočne úspešné v environmentálne a ekonomicky priaznivom riešení obalov preukázali, že pre riešenie nepostačí dopyt verejnosti. Rozhodujúce sú systémové opatrenia v legislatíve, hlavne náprava ekonomických podmienok (odstránenie ekonomickej diskriminácie vratných obalov, zreálnenie cien - zohľadnenie dopadov obalov na životné prostredie v cenách). Prax ukázala, že ak je pre obchodníkov v súčasnosti výhodnejšie preferovať jednorazové nevratné obaly pre nápoje, budú od vratných (niektorí) odrádzať spotrebiteľov. Využívajú rôzne obmedzovanie ľudí pri výkupe vratných obalov – vykupovanie len tých obalov ktoré boli zakúpené v obchode, viazanie na nákup tovaru a pod. Pričom tieto praktiky boli a sú protizákonné. Posledným “účinným” krokom pri likvidácii vratných obalov je znižovanie ich zálohy postupne až na 0 Sk, čo je prax dnešných dní u minerálnych vôd a sirupov.

Obchod, výroba i spotrebitelia sa správajú o.i. podľa ekonomickej výhodnosti a praktických podmienok. Ak tie nebudú zohľadňovať dopady na životné prostredie, naopak budú environmentálne šetrnejšie výrobky diskriminovať, nie je nádej na zlepšenie.

Preto Spoločnosť priateľov Zeme vypracovala a presadzuje systémové opatrenia do pripravovaného zákona o obaloch. Zároveň informuje o prínose vratných obalov verejnosť, zapája občanov do aktivít pre zlepšenie prístupu výrobcov a obchodníkov.

Zákon o obaloch – návrhy Spoločnosti priateľov Zeme

 

Spoločnosť priateľov Zeme vypracovala a presadzuje rad opatrení do pripravovaného zákona o obaloch na základe skúseností najúspešnejších štátov EÚ v tejto oblasti. Okrem prevencie (minimalizácie vzniku odpadov z obalov) presadzuje ustanovenia pre podporu vratných opakovane používaných obalov :  

• Odstránenie ekonomickej diskriminácie vratných sklenených fľiaš: Stanovenie min. 80% miery recyklácie pre vybrané jednorazové nápojové obaly (z ktorých je najväčšie množstvo odpadu, alebo majú iné zvlášť negatívne dopady na prostredie) doplnené zavedením ich povinného zálohovania, a/alebo opätovného používania obalov.

• Stanovenie záväzných kvót pre minimálny podiel nápojov v opakovane používaných obaloch (pivo a minerálne, sódové vody 40% do r. 2005 a 70% do r. 2008; ochutené sýtené nealko nápoje, vína s výnimkou perlivých a dezertných, ostatný alkohol 35% do r. 2005 a 65% do r. 2008; ovocné džúsy a mlieko 20% do r. 2005 a 30% do r. 2008)

• Pre zachovanie práva výberu spotrebiteľov:

Stanovenie povinnosti pre predajcov (s predajnou plochou nad 100m²), ktorí predávajú nápoje v jednorazových obaloch, ponúkať v mieste ich predaja jednotlivé druhy nápojov aj v opakovane používaných obaloch, pokiaľ sa také uvádzajú na trh v SR

• Zapracovanie ustanovení, ktoré zabránia obmedzovaniu, alebo ekonomickému poškodzovaniu ľudí (a obchodníkov) pri navracaní vratných obalov. Ide predovšetkým o stanovenie povinnosti pre každého (obchodníkov, prepravcov, výrobcov) vykupovať vratné obaly bez obmedzenia ich množstva a bez viazania na nákup tovaru.

 

---

Zdroje:
[1] “Material stream monitoring programme, Developments in Selected Material Streams in 1993, REDAN A/S, Soborg”
[2] M. Přibylová - Skleněné a PET láhve na minerální vody: posuzováni životního cyklu, Vysoká škola ekonomická, Praha, ČR, 1999.
[3] Ing. Karel Lustig: Zborník prednášok vzdelávacieho seminára Obalové odpady, 1/1995, VŠCHT Praha, ČR.
[4] Ing. Púhoný Karel: Návrh zásad zákona o obalovém hospodářství, 1993, Praha, ČR.
[5] Richert, W., Venner, H., Well packed, Uitgeverij Milieudefensie, Amsterdam, 1994.
[6] Material stream monitoring programme. Development in selected material streams in 1993, REDAN A/S, Soborg 1995
[7] časopis Českmoravský výběr, 2 / 1999, ČR
[8] Danish Environmental Protection Agency, Ministry of Environment and Energy Denmark: ”Life Cycle Assessment of Packaging System for Beer and Soft Drinks”, 1998.
[9] Beverage container deposit systems in the United States II, Container Recycling Institute, Washington, D.C., 2001
[10] Container Recycling Institute.
[11] Rešerš. stredisko CEU – Ministerstvo životního prostředí ČR.