Konateľ spoločnosti Fecupral Štefan Hanigovský vykresľuje príčinu požiaru, za ktorú je zatiaľ považované samovznietenie, ako jav, za ktorý nenesie vinu. Závažnú haváriu spaľovne nebezpečných odpadov však niekto spôsobiť musel, prinajmenšom zanedbaním predpisov. Pri ich dodržaní nemá ako k požiaru dôjsť.

Vyhláška 283 / 2001 o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch stanovuje povinnosť budovať a prevádzkovať priestory na zhromažďovanie odpadov tak, aby nemohlo dôjsť k nežiaducemu vplyvu na prostredie a poškodzovaniu majetku. Odpady sa musia oddelene uskladňovať tak, aby k reakciám vedúcim k požiaru technicky vôbec nemohlo dôjsť. Manažment je tiež povinný vykonať pri dodávke odpadu vizuálnu kontrolu dodávaného odpadu s cieľom overiť údaje o jeho vlastnostiach. Obaly musia zabezpečiť ochranu odpadov tak, aby nedošlo k vzniku nežiaducich reakcií, napr. požiar, výbuch.

 „Ak by manažment Fecupralu dodržal tieto predpisy, technicky nemalo ako k požiaru dôjsť. Preto konštatujeme, že ak išlo o samovznietenie, bez cudzieho zavinenia, leží prinajmenšom časť zodpovednosti za haváriu na manažmente spoločnosti Fecupral“, uvádza predseda Priateľov Zeme Ladislav Hegyi a pýta sa: „Prečo látky, pri ktorých je riziko samovznietenia, boli skladované v blízkosti horľavého papiera a plastov?“

Z hľadiska zdravia ľudí je dôležité, či unikli do ovzdušia toxické látky. Konateľ spoločnosti Fecupral sa vyjadril, že: „...sa do ovzdušia nedostali toxické látky, ktoré by ohrozovali zdravie obyvateľstva“. V niektorých médiách dokonca odznelo, že do ovzdušia neunikli žiadne. Je potrebné zdôrazniť, že merania zistili únik škodlivých látok do ovzdušia, otázkou je len ich množstvo, ako aj ďalšie druhy látok, ktoré neboli merané. Podľa informácií Mestského úradu v Prešove, ktoré poskytli Priateľom Zeme na základe správy z Kontrolného chemického laboratória v Jasove, „spaliny z požiaru vo vzduchu mohli u citlivejších jedincov vyvolať podráždenie organizmu“.

„Skončilo 71 ľudí v nemocnici s respiračnými problémami a podráždením slizníc kvôli tomu, že sa nadýchali čistého vzduchu? Je dôležité poukázať na rozdiel medzi toxickými látkami, ktoré vo vysokých koncentráciách ohrozia bezprostredne život a tými, ktoré sa neodbúrajú v prostredí, ale ukladajú v organizme a môžu poškodiť zdravie dlhodobým pôsobením“, zdôrazňuje Katarína Vrábľová, koordinátorka toxickej kampane Priateľov Zeme-SPZ. „Budú zverejnené zodpovedné údaje o koncentráciách takýchto látok (ako napr. dioxíny)? Podľa dostupných informácií sa vôbec nemerali, aj keď ich únik je kvôli prítomnosti chlóru istý“, dodáva Vrábľová.

Prešovská spaľovňa sa má 21 násobne rozšíriť. Na bezpečnostnú politiku nového projektu upozorňovali Priatelia Zeme-SPZ aj kompetentné orgány v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. „Je príznačné, že v projekte rozšírenia, ktorý spoločnosť Fecupral podala na Ministerstvo životného prostredia, sa neuvažuje s bezpečnostnými opatreniami, ktoré by predchádzali takýmto haváriám (majú byť dodané až po schválení projektu ako súčasť havarijných plánov pri spustení prevádzky.) V projektovej dokumentácii sú rozobraté len havárie pri preprave nebezpečných odpadov. Nutne sa tak natíska otázka, či možno považovať projekt, ktorý nezohľadňuje takéto havárie, za dostatočný“, uzatvára Katarína Vrábľová.