Globálne súvislosti

Detská práca vo svete

16.02.2021

Detská práca je globálny problém, ktorý postihuje predovšetkým rozvojové, ale aj rozvinuté krajiny. Milióny detí vo svete sú pripravené o detstvo, pretože musia robiť prácu, ktorá ohrozuje ich zdravie a vzdelanie, a to aj napriek existencii zákonov zakazujúcich detskú prácu.

Ilustračná foto: Zeyn Afuang, unsplash.com

Každý rok si druhú májovú sobotu pripomíname Svetový deň pre spravodlivý obchod FAIR TRADE

V dnešnom konzumnom svete považujeme veci, ktoré používame, aj potraviny, ktorými sa živíme za samozrejmosť. Väčšinou sa nezamýšľame nad tým, odkiaľ pochádzajú, kto a za akých podmienok ich vyrobil. Pravdou je, že tieto podmienky nie sú vždy spravodlivé. Často sa za blahobytom rozvinutých krajín skrýva nedostatok a zneužívanie chudobných ľudí v rozvojových krajinách.  Mnoho obyvateľov v týchto krajinách pracuje v nezdravých podmienkach, za odmenu, ktorá nepostačuje ani na zabezpečenie základných ľudských potrieb. Preto vznikol koncept spravodlivého obchodu – fair trade, ktorý dáva príležitosť na rozvoj a slušné živobytie ľudom z najchudobnejších krajín sveta.

Na vzdialenosti záleží

Treska ulovená v Nórsku sa prepravuje do Číny, aby sa zmenila na filety, a potom ju prepravia späť do Nórska na predaj. Argentínske citróny zapĺňajú regály supermarketov na španielskom pobreží, zatiaľ čo ich lokálne citróny hnijú na zemi. Polovica európskeho hrachu sa pestuje a balí v Keni. Čo však znamená „lokálne“? Aký veľký vplyv má nákup miestnych potravín, oblečenia a ostatných tovarov na naše zdravie a planétu? A prečo je dôležité vedieť viac o tom, odkiaľ to, čo kupujeme pochádza?

Aká je naša pôdna stopa?

Pôda je základom nášho života, dáva nám jedlo, ktoré jeme, filtruje vodu, ktorú pijeme, poskytuje nám suroviny potrebné na výrobu produktov, ktoré používame a je priestorom pre naše aktivity. Množstvo pôdy potrebnej pre náš život umožňuje vyčísliť pôdna stopa. Je to indikátor vhodný na meranie množstva pôdy využitej na výrobu tovarov a služieb. Prečítajte si viac o tom aká je naša pôdna stopa a koľko pôdy je potrebnej na výrobu rôznych vecí z nášho každodenného života.

Vodná stopa

Jeden obyvateľ Slovenska minie v priemere takmer 78 litrov vody na deň1. Toto je množstvo vody, ktoré míňame na varenie, pitie, upratovanie, hygienu a pod. Naša nepriama spotreba vody je však oveľa väčšia a často si to ani neuvedomujeme. Množstvo vody sa minie pri výrobe produktov, ktoré používame, či pri pestovaní plodín a chove zvierat, ktoré sú súčasťou našej potravy. Celkovej spotrebe vody – priamej a nepriamej - sa hovorí vodná stopa.

Články a rôzne informácie zo sveta.

Plasty sú problematické aj tým, že sa rozpadajú na malé častice. A tie v prostredí okolo nás vydržia naozaj dlho. V oceánoch sa aj najväčšie a najodolnejšie kusy plastov rozpadajú vplyvom vĺn a slnečného žiarenia na mále kúsky do veľkosti 5 milimetrov, teda asi veľkosti mravca. Tieto častice nazývame „sekundárne mikroplasty“. Tohto typu mikroplastov, ktorý pochádza z napríklad z PET fliaš, z ktorých pijeme nápoje, rybárskeho náčinia, či jednorazových príborov a pod., je v moriach a oceánoch prítomného oveľa viac, než „primárnych mikroplastov“, ktoré boli v produktoch malé už na začiatku – ako napr. mikroguličky v zubných pastách.

Účastníkom aktivity sprostredkujeme zaujímavú diskusiu o výhodách a nevýhodách konzumácie lokálnych potravín a o témach potravinovej sebestačnosti a vplyve výberu potravín na životné prostredie. 

Dopady zmeny klímy ovplyvňujú komunity ľudí žijúcich v pobrežných územiach na celom svete. Podľa správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z roku 2009 môže byť do roku 2050 z pobrežných oblastí presídlených zhruba 200 miliónov ľudí práve v dôsledku zmeny klímy. Títo ľudia nie sú ohrození len stratou domovov, ale môžu tiež prísť o doterajší spôsob života a s ním spojenú kultúru.

Aktivita nás vedie k zamysleniu sa nad tým, aké rôzne sú životné štýly a stravovacie návyky ľudí v rôznych častiach sveta a ako tie ovplyvňujú životné prostredie. Občania alebo konzumenti? Miestne alebo globálne?