Obehové hospodárstvo nesmie byť zámienkou na šírenie kontaminácie z popola zo spaľovní odpadov

Článok
25.06.2026

Nový európsky legislatívny balík v oblasti obehového hospodárstva, tzv. Circular Economy Act[1], má podporiť rýchlejší prechod od tradičného lineárneho modelu hospodárenia „vyťaž – vyrob – spotrebuj – vyhoď“ k obehovému hospodárstvu, kde materiály a produkty zostávajú v obehu čo najdlhšie. Jeho cieľom je odstrániť prekážky pri obchodovaní s druhotnými surovinami a podporiť ich širšie využívanie v priemysle. Zámerom je vytvoriť jednotný európsky trh pre druhotné suroviny, zvýšiť dostupnosť kvalitných recyklovaných materiálov a tým znížiť závislosť EÚ od dovozu primárnych a kritických surovín.

V rámci konzultácií so zainteresovanými subjektami pri príprave tohto legislatívneho balíka sa výrazne objavuje aj problematika popola zo zariadení na energetické využitie odpadov (ďalej len „ZEVO“). Zástupcovia prevádzkovateľov spaľovní prezentujú popol ako potenciálnu druhotnú surovinu budúcnosti a požadujú, aby bol v tomto zmysle zohľadnený aj v pripravovanej legislatíve.

Najnovšia správa európskej environmentálnej siete Zero Waste Europe (ZWE) s názvom „Toxické dedičstvo: Popol v európskom obehovom hospodárstve[2]“ však poukazuje na environmentálne a zdravotné riziká spojené s rastúcim využívaním popola zo spaľovní v stavebných materiáloch naprieč Európou. Na základe zistení  uvedených v tejto správe zverejnila v máji 2026 skupina 44 európskych environmentálnych organizácií, medzi ktorými boli aj Priatelia Zeme – SPZ, spoločné vyhlásenie[3]. V ňom vyzývajú Európsku komisiu, aby v rámci Circular Economy Act nepovažovala popol zo ZEVO za obehový materiál, a to vzhľadom na jeho nebezpečný obsah a potenciálne riziká pre životné prostredie a zdravie ľudí.

Popol zo ZEVO je heterogénny materiál, ktorý pozostáva prevažne z anorganických látok, pričom menší podiel tvoria látky organického pôvodu. Medzi nimi sa môžu nachádzať aj perzistentné organické látky (POP), ktoré predstavujú významné environmentálne a zdravotné riziko už pri veľmi nízkych koncentráciách. Ide najmä o polychlorované dibenzo-p-dioxíny/dibenzofurany (PCDD/F), polybrómované difenylethery (PBDE), polychlórvané bifenyly (PCB) a perfluorované a polyfluorované látky (PFAS). Väčšina európskych krajín však tieto nebezpečné látky nezahŕňa do štandardných chemických analýz z popola zo ZEVO. Ich prítomnosť bola napriek tomu opakovane potvrdená vo viacerých vedeckých štúdiách.[4] Napríklad v prípade PFAS bola ich prítomnosť zistená v zvyškoch popola v 27 z 38 skúmaných švédskych ZEVO.[5] Prekročenie limitných hodnôt ťažkých kovov bolo zaznamenané nielen v samotnom popole, ale aj v sedimentoch v miestach vypúšťania odpadových vôd pochádzajúcich z mokrého procesu jeho spracovania. V posledných rokoch sa zvýšená pozornosť venuje aj výskytu mikroplastov v popole zo ZEVO. Napriek rastúcemu záujmu o túto problematiku však doposiaľ neexistujú harmonizované a štandardizované skúšobné metódy na ich monitorovanie.

Testovacie metódy používané pri analýze popola v jednotlivých členských štátoch EÚ sa navzájom líšia a vo všeobecnosti ich možno považovať za nedostatočné. Spravidla nehodnotia reálny potenciál vylúhovania kontaminantov v podmienkach skutočného životného prostredia ani ich správanie v dlhodobom horizonte. Zároveň sa zameriavajú len na obmedzený okruh sledovaných látok, čo môže viesť k podhodnoteniu environmentálnych rizík spojených s využívaním alebo ukladaním popola zo ZEVO.

Napriek uvedeným skutočnostiam sa prístupy k nakladaniu s popolom zo ZEVO v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Niektoré štáty umožňujú jeho široké využívanie, iné jeho použitie úplne zakazujú a ďalšie povoľujú len vybrané aplikácie. Najtolerantnejšími krajinami k používaniu popola sú Holandsko, Dánsko a Spojené kráľovstvo, nasledované Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Belgickom, Poľskom a Španielskom, pričom každá z nich uplatňuje vlastné národné pravidlá a technické usmernenia. Naopak, Rakúsko, Írsko a mnohé východoeurópske štáty zastávajú podstatne opatrenejší prístup, pričom využívanie popola je v nich buď minimálne alebo úplne vylúčené. Na Slovensku nemáme jasné legislatívne požiadavky ani usmernenie na nakladanie s popolom zo ZEVO. Za jednu z najprísnejších krajín v oblasti nakladania s popolom zo ZEVO možno považovať Švajčiarsko. Tam je povinné získavanie a zhodnocovanie kovov obsiahnutých v popole, zatiaľ čo zostávajúca „minerálna frakcia“ sa ukladá na špeciálne skládky určené pre nebezpečný odpad. Tento prístup vychádza zo zásady predbežnej opatrnosti a snahy minimalizovať riziko šírenia nebezpečných látok do životného prostredia.

Práve z uvedených dôvodov týchto 44 európskych environmentálnych organizácií vyzýva, aby bol v pripravovanom legislatívnom akte o obehovom hospodárstve prijatý preventívny prístup k zvyškom zo spaľovania a aby sa na ne dôsledne uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti. Signatári predmetného spoločného vyhlásenia formulovali niekoľko kľúčových požiadaviek:

    • zaviesť harmonizované pravidlá pre klasifikáciu, testovanie a dlhodobé monitorovanie zvyškov zo spaľovania platné v celej EÚ,
    • zabezpečiť, aby legislatíva EÚ komplexne riešila PFAS, mikroplasty, ťažké kovy, perzistentné organické polutanty a ďalšie nebezpečné látky obsiahnuté vo zvyškoch zo spaľovania,
    • uprednostniť zachytávanie a skládkovanie popola pred jeho využívaním v cestnom staviteľstve, budovách a stavebných materiáloch,
    • podporovať politiky zamerané na znižovanie kapacít spaľovania a obmedzovania tvorby popola.

Európska komisia deklaruje ambíciu budovať obehové hospodárstvo „bez toxínov“. Podpora používania „minerálnej frakcie“ popola zo ZEVO v stavebnom sektore by však znamenala urýchlenie šírenia nebezpečných látok do životného prostredia a vytváranie toxického dedičstva pre budúce generácie.

 

Monika Medovičová

Cieľová skupina: 
Typ informácie: