Marec bez plastov: Téma, ktorá sa týka nás všetkých
Marec bez plastov je na Slovensku každoročnou kampaňou, ktorá nadväzuje na medzinárodnú iniciatívu Plastic Free July. Toto hnutie vzniklo v Austrálii v roku 2011 s cieľom motivovať ľudí po celom svete, aby sa počas jedného mesiaca pokúsili obmedziť používanie jednorazových plastov a znížiť množstvo vyprodukovaného plastového odpadu. Postupne sa z tejto lokálnej výzvy stala celosvetová kampaň, do ktorej sa dnes zapájajú milióny jednotlivcov, škôl, organizácií aj samospráv.
Na Slovensku sa iniciatíva tematicky presunula z júla na marec. Dôvod je praktický – v marci sa do výzvy môžu aktívne zapojiť celé kolektívy detí a študentov, ktorí sú počas letných prázdnin mimo školského prostredia. Kampaň tak získava silnejší komunitný a vzdelávací rozmer.
Prečo je však takáto aktivita potrebná, keď si bez plastov už takmer každodenný život nevieme predstaviť? Odpoveď je jednoduchá: plastov vyrábame a spotrebúvame priveľa. Často ich používame neudržateľným spôsobom aj tam, kde by sme mohli siahnuť po prírodných a trvácnejších materiáloch, ako sú drevo, sklo, keramika, železo, či oceľ. Nie všetky plastové výrobky sú zdravotne neškodné a napokon, keď sa z nich stane odpad, predstavujú vážny environmentálny problém, s ktorým si dlhodobo nevieme efektívne poradiť.
Globálna produkcia plastov a dopyt po nich každoročne presahujú 400 miliónov ton. Z vyprodukovaného plastového odpadu sa však zrecykluje iba približne 9 percent a odhaduje sa, že jeden až dva milióny ton plastov každoročne končia v oceánoch.
Pozrime sa bližšie na dopad plastov na životné prostredie a zdravie človeka počas ich celého životného cyklu:
Ťažba ropy a výroba plastov
Základnou surovinou na výrobu plastov je ropa – neobnoviteľný prírodný zdroj. Jej ťažba je energeticky náročná a zároveň predstavuje významné riziko pre životné prostredie. Havárie na vrtných plošinách alebo tankeroch prepravujúcich ropu spôsobujú rozsiahle a často nezvratné škody na vodných ekosystémoch. Príkladom je ekologická katastrofa po havárii vrtnej plošiny v Mexickom zálive, ktorej následky sú citeľné dodnes. Pobrežné oblasti zasiahnuté ropnou škvrnou sa ani po mnohých rokoch úplne nezotavili. Negatívny vplyv však nekončí samotnou ťažbou. Aj spracovanie ropy na výrobu plastov je energeticky a technologicky náročný proces, ktorý výrazne zaťažuje životné prostredie. Pri výrobe vznikajú emisie znečisťujúcich látok a vysoké množstvo oxidu uhličitého (CO2), skleníkového plynu, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
Používanie plastov
Prakticky všetky výrobky na báze plastov obsahujú široké spektrum chemických prísad, ako sú zmäkčovadlá, stabilizátory, farbivá, či retardéry horenia. Mnohé z týchto látok sú toxické a pri nesprávnom používaní predstavujú zdravotné riziko. Môžu narúšať činnosť endokrinného systému, spôsobovať poruchy nervového vývinu a reprodukčných funkcií a niektoré majú aj karcinogénne účinky.
V posledných rokoch sa zvýšená pozornosť venuje mikroplastom – drobným čiastočkám vznikajúcim degradáciou plastových materiálov. Ich rozsiahly výskyt v moriach, v sladkovodných zdrojoch, pôde a ovzduší vyvoláva vážne obavy z možných negatívnych vplyvov na ľudské zdravie. Problémom zostáva aj pokračujúca výroba produktov, ako sú napríklad plastové trávniky, geotextílie proti burine, či nekvalitné plastové plachty. Tieto materiály sa po niekoľkých rokoch vystavenia poveternostným podmienkam rozkladajú a uvoľňujú mikroplasty, ktoré sa následne šíria vzduchom alebo vodou. Vyhlásenie 27 vedcov publikované v renomovanom vedeckom časopise The Lancet upozorňuje na hrozby spojené s nadmerným využívaním plastov: „Plasty predstavujú vážne, rastúce a nedostatočne uznávané nebezpečenstvo pre zdravie ľudí a planéty“.
Nakladanie s plastovým odpadom
Základom správneho nakladania s plastovým odpadom je jeho dôsledné vytriedenie z komunálneho odpadu. Následne je potrebné vytriedené plasty ešte dotrieďovať, pretože približne len polovica z nich je skutočne recyklovateľná. To znamená, že zvyšná časť plastového odpadu musí byť skládkovaná alebo spálená. Ak skládka nie je dostatočne zabezpečená, môže dochádzať k úniku mikroplastov do okolitého prostredia prostredníctvom výluhov. Spaľovanie plastov je zase spojené so vznikom nebezpečných látok a produkciou veľkého množstva oxidu uhličitého, ktorý negatívne ovplyvňuje klímu.
Environmentálne riziká predstavujú aj zariadenia na termické spracovanie plastov. Takúto prevádzku plánuje investor vybudovať v intraviláne mesta Senica. Výstupom procesu by mal byť pyrolýzny olej, plyn a tuhý zvyšok. Skúsenosti z viacerých štúdií pilotných prevádzok v Európe však naznačujú, že tieto produkty obsahujú nežiaduce prímesi vrátane veľmi nebezpečných látok. Navyše investor plánuje vyprodukovaný pyrolýzny plyn spaľovať. Verím, že mesto Senica a jeho obyvatelia zotrvajú v odmietnutí tohto zámeru.
Podobne sa malo spaľovanie značného množstva plastov realizovať aj v plánovanej megalomanskej spaľovni v Skalici. Našťastie sa túto investíciu podarilo zastaviť, najmä vďaka aktívnemu postoju a občianskej angažovanosti obyvateľov Skalice.
Ako môže jednotlivec prispieť k riešeniu plastovej krízy?
Možností ako predchádzať nadmernej tvorbe plastového odpadu je mnoho. Spomeňme aspoň niektoré z nich. Pri nákupoch používajme vlastné, opakovane použiteľné a trvácne tašky. Vyhýbajme sa jednorazovým príborom, riadu, či pohárikom na „coffee to go“. V kuchyni sa snažme minimalizovať používanie plastových nádob a pomôcok. Deti nezahŕňajme množstvom plastových hračiek, ktoré podľa názoru odborníkov môžu dokonca potláčať ich tvorivosť. Ak je to možné, uprednostňujme oblečenie vyrobené z prírodných vlákien. Nekupujme plastové ozdoby a dekorácie vrátane balónových girland či umelých kvetov.
Pozor! Náhrada jednorazových plastových riadov papierovými kompozitmi nie je environmentálnym riešením.
V tejto súvislosti treba upozorniť aj na veľmi rozšírený nešvár, ktorý sa tvári ako environmentálne vhodnejšia alternatíva, no v skutočnosti ňou vôbec nie je. Ide o nahrádzanie plastových pohárov a krabičiek na jedlo papierovými. Táto alternatíva nešetrí prírodné zdroje a vo väčšine prípadov tieto poháre a krabičky obsahujú aj tenkú plastovú vrstvu, a preto nie sú recyklovateľné. Nakoniec končia na skládke alebo v spaľovni…
Ak to so zodpovedným a ohľaduplným správaním voči životnému prostrediu myslíme vážne, najúčinnejším riešením je dlhodobé znižovanie spotreby plastov a vedomé nakupovanie len tých vecí, ktoré skutočne potrebujeme.
Autor: Monika Medovičová, Priatelia Zeme – SPZ




