Žiaľ, Pezinok nie je jediným takto ohrozeným mestom. Slovensko trpí množstvom problémov so skládkami, ako aj inými vážnymi negatívami v oblasti odpadov, najmä nárastom ich množstva, zlým nakladaním s odpadmi a nedostatočnou štátnou kontrolou. „Bez konkrétnych systémových zmien môžu onedlho ohrozovať podobné zlé projekty občanov iného mesta“ upozornil Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme - SPZ.

Ako príklad možno uviesť skládku v Dubnici alebo projekt rozšírenia skládky v Žiline – Považskom Chlmci, ktoré sa tiež nachádzajú na geologicky nevhodných, priepustných podložiach, v tesnej blízkosti rieky Váh. V Žiline dokonca blízko školy a (podobne ako v Pezinku) necelých 300 m od ľudských obydlí. Doposiaľ sú v prevádzke ako „riadené“ skládky odpadov, t.j. sú povolené štátnou správou, avšak fungujú bez alebo s nevyhovujúcimi tesniacimi podložiami, ktoré majú brániť úniku toxických látok. Za všetky spomeňme napríklad skládky v Banskej Štiavnici, Detve, Hontianskych Tesároch či Hnúšti...

Konečný termín pre povinné spĺňanie predpisov EÚ pre skládky odpadov v SR bol viackrát odložený, momentálne do dátumu december 2008. Avšak podobne ako v iných prípadoch, odklady neviedli k výraznému zlepšeniu manažmentu odpadov u väčšiny majiteľov, ale iba k niekoľkým rokom „dovolenky“ od bezpečnostných predpisov. Aj to sa podpísalo pod pretrvávajúci vysoký počet divokých skládok odpadov.

Pritom množstvo komunálnych odpadov v SR narástlo od r.2005 do r.2006 o 12kg na 1 obyvateľa. Množstvo odpadov z obalov vzrástlo od r.2000 do r.2004 o 26 000 ton. EÚ predpovedá ďalší nárast množstva TKO - do r. 2020 až o 25%, pokiaľ nebudú prijaté účinné opatrenia pre jeho zamedzenie.

Jedna z hlavných príčin súčasných problémov spočíva v slabých ekonomicko – legislatívnych podmienkach. Skládkovanie je stále najlacnejším spôsobom nakladania s odpadmi, kým triedený zber je pre obce stratový. To vedie k smutným „popredným umiesteniam“ Slovenska v EÚ - v r. 2004 sme boli druhí od konca v recyklácii komunálnych odpadov (KO) v EÚ a v recyklácii obalov sme obsadili šieste miesto od konca. Až 78% KO končí na skládkach, hoci legislatíva i odborná obec sa zhodujú, že skládkovanie je najnevhodnejší spôsob nakladania s odpadmi. Vhodnejšie a legislatívne nadradené spôsoby pritom tvoria najmenšie podiely: recyklácia oficiálne 7% a kompostovanie 3%.

Svoju rolu pritom zohráva aj skutočnosť, že príspevky priemyslu, ktoré majú za úlohu vykryť chýbajúce náklady a podporiť rozvoj triedenia, sú na Slovensku niekoľkonásobne nižšie, ako v EÚ, či dokonca v Českej republike. “Napríklad príspevok z Recyklačného Fondu za tonu vytriedeného plastu je stanovený na 1.300 – 1.800 Sk. Naproti tomu v Českej republike je to v prepočte 4.700 – 6.400 Sk + bonusy za kvalitu 19% - 38% zo základu. Dôsledkom je, že väčšina obcí nemôže dlhodobo dotovať vysoko stratový triedený zber” vysvetlil Ladislav Hegyi.

Fakty tiež ukazujú, že väčšina výrobcov a dovozcov v SR si neplní zákonné povinnosti finančných príspevkov, ktoré majú putovať obciam na triedený zber odpadov a tak zabezpečiť splnenie cieľov recyklácie. Pre porovnanie – v Českej republike je registrovaných 20.946 podnikateľských subjektov, ktoré finančne prispievajú obciam pre triedenie a recykláciu odpadov z obalov, kým na Slovensku ich je 1600... To predstavuje niekoľkonásobne menej prostriedkov pre obce na triedený zber od mnohonásobne menšieho počtu subjektov, nehovoriac o známom probléme falšovania “potvrdeniek” o recyklácii.

K prekážkam triedenia a recyklácie patria aj neopodstatnené byrokratické obmedzenia. Napríklad v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa tento náročný proces vyžaduje aj pre malé linky dotrieďovania odpadov, malé kompostoviská, či záhradné drviče konárov. V reálnom živote to vyvoláva absurdné situácie: ak by sme chceli dodržať zákon, tak pri kúpe drviča konárov za 10.000 Sk v Baumaxe by sme si museli vypracovať odbornú dokumentáciu za minimálne 100.000 Sk a následne rok vypisovať potrebné dokumenty, aby sme od Ministerstva životného prostredia (MŽP) získali odporúčacie stanovisko. „Tento nezmysel máme v zákone už od roku 2006, Ministerstvu však pravdepodobne nevadí. Horšie je, že blokuje aj výstavbu liniek na dotrieďovanie odpadov a ďalšie dôležité investície. Ten istý zákon proces posudzovania vplyvov sa už ale nevyžaduje pre skládky odpadov menšieho rozsahu (do 50.000 m3 odpadu). Drvenie konárov, triedenie čistého papiera je údajne hrozbou pre prostredie, skládka odpadov v žiadnom prípade ... ?“ položil otázku Ladislav Hegyi.

Toto sú len niektoré z vážnych problémov odpadového hospodárstva SR. Ministerstvo životného prostredia SR o nich vie, ale nekoná. Za posledné takmer 2 roky nevydalo žiadnu novú legislatívu (okrem malej vyhlášky o spracovaní starých vozidiel). Preto dnes Priatelia Zeme - SPZ zasielajú výzvu na dialóg o riešení naliehavých problémov v oblasti odpadov Ministerstvu životného prostredia SR a Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP). Podobné výzvy zašlú aj najväčším spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú manažmentom odpadov v SR a viacerým priemyselným združeniam.

Priatelia Zeme zároveň v najbližších týždňoch predložia Ministerstvu životného prostredia SR návrhy 30 systémových opatrení pre zlepšenie legislatívy a ekonomických nástrojov, z ktorých nasledovné 3 budú prioritné:
- Zvýšenie zákoného poplatku za skládkovanie a zavedenia poplatku zo spaľovania (nemyslí sa “cena” za odpad!), a jeho účelové viazanie na podporu environmentálne lepších spôsobov nakladania s odpadmi, bezplatných „recyklačných“ služieb pre občanov.
- Reforma súčasnej legislatívy ohľadne tzv. oprávnených organizácií priemyslu (zavedenie autorizácie a pod.), ktorých úlohou je za výrobcov a dovozcov finančne prispievať obciam na triedený zber - pre plnenie legislatívnych cieľov recyklácie. Výsledkom reformy musí byť niekoľkonásobné zvýšenie prostriedkov poskytovaných obciam na rozvoj triedeného zberu.
- Odstraňovanie zbytočných byrokratických bariér rozvoja prevencie a recyklácie odpadov. To si vyžaduje najskôr odstrániť absurdnú povinnosť zákonného procesu posudzovania vplyvov (EIA) pre malé technológie pre recykláciu a kompostovanie, ako napr. malé triediace linky, drviče konárov a pod.

So SIŽP chcú Priatelia Zeme diskutovať o potrebe dôslednejšieho posudzovania a kontrolovanie stavieb v oblasti odpadov, osobitne skládok a spaľovní a o alternatívach k sporným projektom, napríklad v Pezinku. Tie spočívajú hlavne v znižovaní vzniku, recyklácii a ďalších formách materiálového využívania odpadov, ich úprave a skládkovaniu čo najmenšieho zbytku v environmentálne vhodných lokalitách. V mestách západnej Európy je dobrým štandardom cca 50% miera recyklácie komunálnych odpadov.

Priatelia Zeme - SPZ okrem presadzovania systémových zmien na základe skúseností úspešnejších krajín v Európe budú pomáhať rozvíjať recykláciu obciam i priemyslu v najbližších 2 rokoch desiatkami vzdelávacích akcií, praktických seminárov či súťaží pre školy. Ďalšími aktivitami budú pilotné projekty rozvoja triedenia a znižovania nelegálnych skládok a poskytovanie odbornej a právnej pomoci komunitám ohrozeným zlými projektami skládok a spaľovní odpadov. Jednou z nich je aj Pezinok.

„Situácia v Pezinku je stále nedoriešená, pretože prebieha odvolacie konanie o vydanom stavebnom povolení na skládku. Posledné kroky SIŽP a Inšpektorátu Bratislava potvrdzujú že naše tvrdenia o nezákonnosti a nezmyselnosti postupov a rozhodnutí pri povoľovaní Pezinskej skládky boli pravdivé. To bol aj dôvod, pre ktorý tieto orgány zrušili jedno z rozhodnutí a konečne odtajnili významný dokument - územné rozhodnutie“ povedala Mgr. Zuzana Čaputová, právnička iniciatívy “Skládka nepatrí do mesta”. “Keďže hrozba skládky stále nie je zažehnaná, organizujeme na Deň Zeme 22. apríla koncert proti skládke v Pezinku” doplnil Jaroslav Pavlovič z občianskej iniciatívy.