Budeme z našich daní dotovať spaľovanie nebezpečných odpadov súkromných priemyselných firiem?
Tlačová správa
Košice
28. jún 2005
Priatelia Zeme-SPZ upozorňujú, že straty plánovanej spaľovne nebezpečného odpadu v Šali budú napokon hradiť občania. O negatívach projektu mieni organizácia informovať Európsku komisiu a poslancov Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Výstavba spaľovne nebezpečných odpadov v Šali má byť financovaná prevažne z Kohézneho fondu EÚ. Firma Nisak, ktorá pripravila jej projekt, oznámila, že z peňazí únie budú žiadať 1,7 mld. SK. Kohézny fond má podporovať projekty verejného sektora, v oblasti životného prostredia a dopravy. Plánovaná spaľovňa v Šali však bude likvidovať najmä, ak nie úplne, odpady súkromných podnikov. "O prostriedky z Kohézneho fondu EÚ síce žiada VÚC Nitrianskeho kraja, ide však len o formalitu. V skutočnosti daňovníci EÚ prostredníctvom fondu zaplatia spaľovanie nebezpečného odpadu súkromných spoločností," poznamenáva Ladislav Hegyi z Priateľov Zeme-SPZ. Namiesto financovania projektu reálneho verejného sektora tak Kohézny fond bude zvyšovať zisk súkromných spoločností. To je v rozpore s poslaním Kohézneho fondu, pretože by dochádzalo k neoprávnenému zisku súkromých spoločností, na úkor verejného sektora.
Projekt spaľovne nesie nemalé ekonomické riziká. Počíta s príliš veľkým množstvom odpadov: až 30-tisíc ton ročne. "Tento odhad je predimenzovaný. V dvakrát väčšej Českej republike nie sú naplnené kapacity omnoho menších spaľovní. Napríklad spaľovňa nebezpečného odpadu v Ostrave má problém naplniť kapacitu desaťtisíctonového zariadenia. Lysá nad Laben nedokázala naplniť ani kapacitu tritisíc ton ročne. Je zrejmé, že menší objem nebezpečných odpadov bude znamenať menej príjmov," hovorí Hegyi.
Priatelia Zeme považujú tvrdenie firmy Nisak, že plánovaná kapacita spaľovne nie je nadhodnotená, keďže sa ročne na západnom Slovensku vyprodukuje 300-tisíc ton nebezpečného odpadu, za neodborné. Veľká časť tohto odpadu totiž nie vhodná na spaľovanie. Ide o napríklad o kontaminované kamenivo, štrk a podobne. Organizácia tiež upozorňuje, že pre celý rad nebezpečných odpadov dnes existujú lacnejšie a ekologickejšie alternatívy. Dotácie do spaľovania nebezpečných odpadov však naopak demotivujú producentov, aby do nich investovali.
EÚ v súčasnosti sprísňuje legislatívnu úpravu prevádzkovania spaľovní nebezpečných odpadov.
"V súčasnosti preto len ťažko povedať, do akej miery nová legislatíva zvýši už aj tak dosť vysoké ceny spaľovní," upozorňuje Ladislav Hegyi. Keďže vlastníkom spaľovne v Šali bude VÚC Nitranskeho kraja, hrozí, že stratovosť jej prevádzky budú napokon hradiť daňovníci Nitrianskeho kraja. Priatelia Zeme považujú za neprijateľné, aby zisk zo spaľovne mali súkromné spoločnosti, a prípadné straty hradili občania.
Priatelia Zeme-SPZ zajtra zverejnia odborný posudok negatívnych vplyvov projektu spaľovne nebezpečných odpadov v Šali na životné prostredie.
Projekt spaľovne nesie nemalé ekonomické riziká. Počíta s príliš veľkým množstvom odpadov: až 30-tisíc ton ročne. "Tento odhad je predimenzovaný. V dvakrát väčšej Českej republike nie sú naplnené kapacity omnoho menších spaľovní. Napríklad spaľovňa nebezpečného odpadu v Ostrave má problém naplniť kapacitu desaťtisíctonového zariadenia. Lysá nad Laben nedokázala naplniť ani kapacitu tritisíc ton ročne. Je zrejmé, že menší objem nebezpečných odpadov bude znamenať menej príjmov," hovorí Hegyi.
Priatelia Zeme považujú tvrdenie firmy Nisak, že plánovaná kapacita spaľovne nie je nadhodnotená, keďže sa ročne na západnom Slovensku vyprodukuje 300-tisíc ton nebezpečného odpadu, za neodborné. Veľká časť tohto odpadu totiž nie vhodná na spaľovanie. Ide o napríklad o kontaminované kamenivo, štrk a podobne. Organizácia tiež upozorňuje, že pre celý rad nebezpečných odpadov dnes existujú lacnejšie a ekologickejšie alternatívy. Dotácie do spaľovania nebezpečných odpadov však naopak demotivujú producentov, aby do nich investovali.
EÚ v súčasnosti sprísňuje legislatívnu úpravu prevádzkovania spaľovní nebezpečných odpadov.
"V súčasnosti preto len ťažko povedať, do akej miery nová legislatíva zvýši už aj tak dosť vysoké ceny spaľovní," upozorňuje Ladislav Hegyi. Keďže vlastníkom spaľovne v Šali bude VÚC Nitranskeho kraja, hrozí, že stratovosť jej prevádzky budú napokon hradiť daňovníci Nitrianskeho kraja. Priatelia Zeme považujú za neprijateľné, aby zisk zo spaľovne mali súkromné spoločnosti, a prípadné straty hradili občania.
Priatelia Zeme-SPZ zajtra zverejnia odborný posudok negatívnych vplyvov projektu spaľovne nebezpečných odpadov v Šali na životné prostredie.
Ladislav Hegyi, predseda Priateľov Zeme-SPZ, 0903 628 503, hegyi@priateliazeme.sk
Barbora Černušáková, mediálna koordinátorka. Tel: 02/5542 2101, cernusakova@changenet.sk
Barbora Černušáková, mediálna koordinátorka. Tel: 02/5542 2101, cernusakova@changenet.sk