Milióny investované do prípravy nekvalitného projektu spaľovne totiž mohli byť využité na začatie budovania čistejších alternatív. "V prípade projektu spaľovne v Šali mohli byť tieto prostriedky využité napríklad na vybudovanie časti recyklačnej linky, ktorá by spracovávala napríklad odpadové oleje," poznamenal Ladislav Hegyi z Priateľov Zeme-SPZ. VÚC však do poslednej chvíle presadzovala projekt, ktorý nemal dostatočne riešenú bezpečnosť a  ktorý mal rad ďalších chýb. Zriaďovateľom firmy Nisak, ktorá projekt predložila, je Nitriansky kraj, ktorý za úver ručí.

Kraj dnes kritizuje Nisak za využitie prostriedkov úveru. "Takýto prístup je zarážajúci. Samospráva nesie zodpovednosť za efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami. Kvalitu projektu mala priebežne kontrolovať. V tomto prípade svoju úlohu bohužiaľ určite nesplnila," poznamenal Ladislav Hegyi z Priateľov Zeme-SPZ. Dodal, že namiesto investovania obrovskej sumy do nezmyselného projektu, mohla VÚC ušetriť milióny na financovanie verejných služieb.

Spaľovanie nebezpečného odpadu nie je jedinou alternatívou. Možno ho zneškodňovať aj  nespaľovacími technológiami a rovnako dôležitá je prevencia vzniku a recyklácia. Kraju napriek medializovaným informáciám nehrozí "zaplavenie nebezpečným odpadom". Podľa informácií z Dusľa Šaľa, mieni podnik zrekonštruovať existujúcu menšiu spaľovňu nebezpečných odpadov na vlastné náklady.

Priatelia Zeme upozorňujú, že hoci mala byť spaľovňa financovaná z Kohézneho fondu EÚ, teda verejných peňazí, mala likvidovať predovšetkým odpad súkromných podnikov. Keďže prostriedky z fondu môžu čerpať len verejné inštitúcie, spaľovňa mala byť vo vlastníctve Nitrianskeho VÚC. Išlo však o formalitu, v dôsledku ktorej by prípadnú stratovosť spaľovne znášali daňovníci v kraji.

Organizácia upozorňuje, že podľa legislatívy EÚ aj SR v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom má byť prioritou predchádzanie jeho vzniku. Jeho množstvo možno výrazne znížiť napríklad nahradením chemikálií a postupov, ktoré k vzniku takéhoto odpadu vedú. Viaceré druhy nebezpečného odpadu dnes možno recyklovať - napríklad akumulátory či oleje (elektronický odpad). Alternatívu voči spaľovniam prestavujú aj rôzne nespaľovacie technológie, ktoré dokážu zneškodniť väčšinu nebezpečných odpadov. Jedno z takýchto zariadení na zneškodnenie odpadu s obsahom PCB bude mať napríklad aj Chemko Strážske vďaka prostriedkom z Globálneho environmentálneho fondu OSN.

Investori, ktorí majú záujem o budovanie spaľovní nebezpečných odpadov spravidla zamlčia niekoľko faktov. Len zriedka uvádzajú, že spaľovne nebezpečných odpadov samy produkujú nové nebezpečné odpady - napríklad toxický popolček - s ktorými sa často nesprávne nakladá. Ani najmodernejšie spaľovne nie sú 100 percentne bezpečné - v susedných Čechách došlo za posledných sedem rokov každoročne minimálne k jednej havárii. A napokon - spaľovne potláčajú rozvoj čistejších alternatív.