Vplyv kompostovania na zmenu klímy

Článok
12.01.2024

Zmena klímy v súčasnosti predstavuje vážny environmentálny, sociálny a ekonomický problém na celom svete. Spôsob akým nakladáme s odpadom má významný vplyv na klímu. Skládkovanie a spaľovanie odpadu, ktoré sú v hierarchii odpadového hospodárstva na najnižších priečkach, produkujú skleníkové plyny ako napr. oxid uhličitý, metán a oxidy dusíka. V odpadovom hospodárstve sa pri znižovaní nepriaznivých vplyvov na klímu upriamuje pozornosť najviac na skládky odpadu. Rozkladom biologicky rozložiteľných odpadov bez prístupu vzduchu vzniká na skládkach metán a preto je nevyhnuté odklonenie tohto odpadu od skládok a nahradiť jeho zneškodňovanie zhodnocovaním.

Metán ako významný skleníkový plyn

Existujú rôzne skleníkové plyny, ktorých potenciál globálneho otepľovania sa líši. Ľudia si vo všeobecnosti spájajú globálne otepľovanie s oxidom uhličitým, ale podľa vedeckých poznatkov Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) je polovica nárastu globálnej teploty od predindustriálneho obdobia spôsobená vyššími koncentráciami metánu v atmosfére. Podľa piatej hodnotiacej správy IPCC (AR5) je potenciál globálneho otepľovania metánu 84-krát silnejší ako potenciál CO2 v 20-ročnom období, v porovnaní so 100-ročným obdobím je potenciál metánu 28-krát silnejší. To znamená, že súčasné emisie metánu sú z hľadiska zmeny klímy v krátkodobom horizonte trikrát horšie. Ich rýchlejšie zníženie by preto malo trikrát silnejší účinok. Podľa Ricarda Fernandeza, experta na klimatické zmeny z Európskej environmentálnej agentúry, sa musíme zamerať na metán ako na kľúčovú prioritu zmierňovania zmeny klímy a zároveň zabezpečiť, aby sme ďalej znižovali aj emisie iných plynov, ako napríklad oxidu uhličitého [1].

Potenciál kompostovania pri zmierňovaní klimatickej zmeny

Historicky najbežnejším a najefektívnejším spôsobom zhodnocovania biologického odpadu je jeho kompostovanie. Kompostovanie a využitie kompostu v poľnohospodárstve má množstvo výhod z ekologického hľadiska, ako aj z hľadiska zlepšovania kvality pôdy a potravinovej bezpečnosti.

Kompostovanie vplýva pozitívne aj na klímu, napr. týmito spôsobmi:

  • znižovaním emisií skleníkových plynov, vznikajúcich skládkovaním a spaľovaním odpadu,
  • uchovávaním uhlíka v pôjde,
  • zlepšovaním pôdnych vlastností.

Znižovanie emisií skleníkových plynov kompostovaním

Medzi najväčšie zdroje metánu na skládkach odpadov patrí aj kuchynský odpad. Je bohatý na živiny a je vlhký, čo uľahčuje produkciu skleníkových plynov na skládkach. Kvôli veľkému podielu ľahko rozložiteľného uhlíka má najvyššiu rýchlostnú konštantu pre tvorbu metánu, čo vedie k najvyššej rýchlosti produkcie skleníkových plynov na skládkach [2].

Podľa Indexu potravinového odpadu Organizácie Spojených národov (UNEP) sa každý rok sa na celom svete stratí alebo vyhodí 1,3 miliardy ton potravín, pričom dochádza k prehlbovaniu hladu a nárastu potravinovej neistoty. Takýto prístup k potravinám ohrozuje našu budúcnosť a prispieva k trom planetárnym krízam – ku klimatickej zmene, k strate biodiverzity a k znečisteniu prostredia. Kompostovanie je jednou z najlepších dostupných možností na zníženie množstva skládkovaného biologického odpadu [3]. Je to technológia, pomocou ktorej zabezpečujeme aeróbny rozklad biologického odpadu – to znamená za prístupu vzduchu. Na skládkach odpadov prebiehajú prevažne anaeróbne procesy (bez prístupu vzduchu), pri ktorých vznikajú rozkladom biologicky rozložiteľných odpadov skládkové plyny. Ich majoritnou súčasťou je práve metán.

Podľa štúdie, ktorá bola uskutočnená v Kalifornii dochádza priemyselným kompostovaním potravinového odpadu k zníženiu emisií metánu o 39 až 84 % v porovnaní s jeho skládkovaním. Počas experimentu prebiehalo kompostovanie na hromade, ktorú tvoril potravinový odpad (34 % hmotnosti) s prídavkom záhradného odpadu. Produkcia emisií počas kompostovania závisí od fyzikálno-chemických parametrov, napríklad pH substrátu, vlhkosť, koncentrácia kyslíka, pórovitosť. Upravením procesu kompostovania, napr. častejším prevzdušňovaním by bolo možné ešte viac znížiť emisie skleníkových plynov [2].

Aj v prípade domáceho kompostovania je dôležitým krokom prevzdušňovanie, ktoré zabezpečuje, že pri väčšine prípadov kompostovania v domácnostiach, nevzniká žiaden metán, alebo jeho množstvá sú zanedbateľné. A to aj z dôvodu veľkosti a zloženia kompostovanej hromady. Domáce kompostovanie tiež vedie k zníženiu spotreby fosílnych palív pri preprave odpadu, čím tiež prispieva k znižovaniu skleníkových plynov.

Kompostovanie (priemyselné aj domáce) neprispieva len k znižovaniu emisií metánu, ale aj oxidu uhličitého a iných emisií znečisťujúcich látok, ktoré vznikajú pri skládkovaní a spaľovaní odpadu v spaľovniach a pri domácom spaľovaní.

Znižovanie emisií uchovávaním uhlíka v pôde

Pôdna organická hmota, ktorej hlavnou zložkou je uhlík, je kľúčová pre zdravie a úrodnosť pôdy, zadržiavanie vody a produkciu potravín. Pôda pôsobí ako najväčší suchozemský zachytávač uhlíka, ktorý znižuje skleníkové plyny v atmosfére. Celosvetovo prvých 30 cm pôdy obsahuje takmer dvojnásobné množstvo uhlíka oproti množstvu, ktoré je prítomné v atmosfére [4].
Kompost podporuje zadržiavanie atmosférického uhlíka (sekvestráciu) v pôde, čím priamo prispieva k zníženiu emisií skleníkových plynov.

Zlepšenie pôdnych vlastností

Používanie kvalitných kompostov zmierňuje nepriaznivé vplyvy zmeny klímy a extrémne poveternostné podmienky, ako sú sucho, striedanie období sucha a silných dažďov na pôdu [5]. Kvalitný kompost obsahuje veľké množstvo organických zlúčenín, ktoré majú pozitívny vplyv na biologické procesy v pôde. Použitie kompostu zlepšuje jej fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti [6]. Zdravá pôda môže lepšie reagovať na zvýšenie teploty, meniace sa vzorce zrážok a zvýšenú evapotranspiráciu (vyparovanie vody z pôdy). Kompost zlepšuje kvalitu pôdy aj tým, že zabraňuje tvorbe tvrdej vrstvy na povrchu pôdy, čo zlepšuje prenikanie vody do pôdy a predchádza jej povrchovému odtoku a erózii [5]. Na kvalitnej pôde s dobrou štruktúrou sa znižuje potreba mechanických zásahov na jej obrábanie, čím dochádza k redukcii spotreby pohonných hmôt a k zníženiu emisií skleníkových plynov.

 

Zdroje

[1] https://www.eea.europa.eu/en/newsroom/editorial/methane-gas-emissions-a-greenhouse-gas-crucial-to-mitigation-efforts

[2] https://www.nature.com/articles/s41598-023-34174-z.pdf

[3] https://www.unep.org/news-and-stories/story/how-composting-can-reduce-our-impact-planet

[4] https://www.fao.org/news/story/en/item/1071012/icode/ , https://unfccc.int/news/fao-maps-carbon-stocks-in-soil

[5] https://www.fao.org/family-farming/detail/fr/c/1618385/

[6] https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2666016422000330

PrílohaVeľkosť
Image icon zdroj_1_2.png419.94 KB
Image icon zdroj_2_1.png168.62 KB
Image icon zdroj_2_2.png294.81 KB
Image icon zdroj_2_3.png134.89 KB
Image icon zdroj_2_4.png112.97 KB
Image icon zdroj_2_5.png130.8 KB
Image icon zdroj_3_1.png792.36 KB
Image icon zdroj_3_2.png162.08 KB
Image icon zdroj_4.png137.82 KB
Image icon zdroj_5.png103.49 KB
Image icon zdroj_6.png307.18 KB
Cieľová skupina: 
Typ informácie: