Nepriaznivý stav ovzdušia v uvedených lokalitách, ako aj v ich širšom okolí,  sa prejavuje  zhoršeným zdravotným stavom obyvateľstva, najmä v oblasti ochorení  dýchacích ciest. Podľa vyjadrenia odborníčky z oblasti pneumológie sa vek, v ktorom je v danej lokalite diagnostikovaná chronická obštrukčná choroba pľúc, posunul z pôvodnej vekovej hranice 50 – 60 rokov už na približne 40 rokov.
 

Zároveň je všeobecne známe, že spaľovanie odpadov má negatívny vplyv aj na klímu, keďže vedie k zvýšeným emisiám oxidu uhličitého. Táto skutočnosť je zreteľne znázornená na grafe uhlíkovej intenzity jednotlivých zdrojov energií, z ktorého vyplýva, že zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO) patria medzi zdroje s najvyššími emisiami  CO₂ pohybujúcimi sa v rozmedzí približne 580 až 1150 kg CO₂ ekv./MWh.^1,2,3

Vráťme sa však k hlavnej téme tohto článku, ktorou je klimatická štúdia vypracovaná k projektu spaľovne Slovnaft . Napriek nespornému  negatívnemu vplyvu spaľovní odpadov na klímu  jej prvá verzia tvrdila, že výstavbou spaľovne Slovnaft dôjde k výraznému zníženiu  produkovaných emisií. Toto tvrdenie odborne spôsobilej osoby viedlo k šíreniu informácie v mediálnom priestore, ako aj medzi odbornou verejnosťou v oblasti odpadového hospodárstva, že výstavbou zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO) Slovnaft dôjde k úspore tisícok ton CO_2.. Dokonca aj podnikateľské a priemyselné združenia ako napríklad APZD – Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, RÚZSR – Republiková únia zamestnávateľov a ZOP – Zväz odpadového priemyslu, vo svojich pripomienkach k Stratégii odpadového hospodárstva SR do 2035 uvádzajú ako argument pre výstavbu ďalších spaľovní  ich údajný prínos k znižovaniu emisií skleníkových plynov. 

Šírenie takéhoto závažného a zavádzajúceho tvrdenia je mimoriadne nebezpečné, najmä v období, keď je nevyhnutné prijímať reálne, efektívne a vedecky podložené dekarbonizačné opatrenia.

Pri pôvodnom výpočte emisií CO₂ v klimatickej štúdii k spaľovni Slovnaft bol použitý nesprávny  emisný faktor a zároveň nebola zohľadnená merná  spotreba paliva, čo predstavuje zásadné metodické pochybenie. Výpočet emisií tak nebol vykonaný v súlade s platnými metodikami ani s postupmi používanými v relevantných odborných zdrojoch.⁴⁾  Až po našom upozornení a upozornení iného účasníka konania bol vypracovaný dodatok ku klimatickej štúdii, ktorým bola chybná metodika odstránená a výpočet emisií revidovaný. Opravený výpočet preukázal štvornásobne vyššie emisie CO₂ v porovnaní s pôvodne uvádzanými hodnotami.  Napriek tomuto zásadnému navýšeniu emisií je však v závere dodatku uvedené, že „ napriek úprave výsledku sa nemení celkové hodnotenie projektu vo vzťahu ku klíme“. Takýto záver je nepochopiteľný, pretože zistený rozdiel nemožno považovať za marginálnu nepresnosť, ale za zásadné podhodnotenie produkcie skleníkových vplyvov.

Na záver je potrebné zdôrazniť, že žiadny z existujúcich medzinárodných ani národných strategických dokumentov zameraných na riešenie klimatickej krízy nepovažuje spaľovne odpadov za opatrenie prispievajúce k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Práve naopak – vzhľadom na ich vysoké emisie CO₂ Európska únia plánuje ich budúce zaradenie do systému obchodovania s emisnými kvótami v rámci reformy EU ETS.

Zdroje

_{^{1 https://zerowasteeurope.eu/wp-content/uploads/edd/2019/09/ZWE_Policy-briefing_The-impact-of-Waste-to-Energy-incineration-on-Climate.pdf
2 https://www.opendemocracy.net/en/incinerators-more-polluting-than-coal-stations-greenwashing-uk-carbon-plastic-renewable/
3 https://en.wikipedia.org/wiki/Life-cycle_greenhouse_gas_emissions_of_energy_sources   (IPCC 2014)
4 Good Practise Guidance and Uncertainty Management in National Greenhouse Gas Inventories (IPCC,2001), Joint Research Centre Best Available Techniques Reference Document for Waste Incineration (Neuwahl, 2019)}}