1/ Minister Taraba povedal:

„Stavať by sa mohli v starých areáloch podnikov alebo na miestach, kde sú nejaké environmentálne záťaže“

Dôležité je mať najprv k dispozícii analýzu tvorby nerecyklovateľného a spáliteľného odpadu, ale aj prognózu jeho vzniku v ďalších rokoch, ktorá by zohľadnila zavádzajúce opatrenia podľa hierarchie odpadov, plnenie záväzkov a cieľov EÚ a pripravovaných právnych aktov v tejto oblasti. Až na základe tejto analýzy sa dá rozhodnúť o potrebe budovania ďalších spaľovní odpadov.

Pri lokalizácii vybudovania novej spaľovne odpadov je dôležitým kritériom možnosť napojenia spaľovne na infraštruktúru na odovzdávanie elektriny, ale aj tepla. Bez splnenia tohto kritéria by išlo len o zneškodňovanie odpadov a nie o energetické  zhodnotenie odpadov.

 

2/ Minister Taraba povedal:

„Ministerstvo vraj nechce pod jeho vedením stavať spaľovne, ktoré budú vypúšťať do ovzdušia rakovinotvorné látky a exhaláty.“

Napriek tomu, že v súčasnosti už žiadna spaľovňa bez dodržiavania prísnych legislatívnych opatrení nemôže byť postavená, tak aj každá nová spaľovňa by vypúšťala znečisťujúce látky, vrátane nepatrných množstiev dioxínov, ktoré sú však mimoriadne nebezpečné rakovinotvorné látky. Podľa zákona o ochrane ovzdušia je každá spaľovňa odpadov „veľkým zdrojom znečisťovania ovzdušia“ a neexistuje spaľovňa odpadov bez vypúšťania znečisťujúcich látok.

 

3/ Minister Taraba povedal:

„Bavíme sa o spaľovniach, akých majú napríklad iba v centre Viedne štyri. Choďte sa opýtať jedného Viedenčana, že či im vadia tie spaľovne alebo či ich niekedy cítia“

Viedeň, v ktorej sú štyri spaľovne odpadov (tri spaľovne na komunálny odpad, jedna na kaly), však má 4-krát viac obyvateľov ako Bratislava a pritom Bratislava má dve spaľovne odpadov (jednu na komunálny odpad a jednu na ropné kaly v Slovnafte). Ak spravíme prepočet spálených komunálnych odpadov (740 000 ton ročne) na obyvateľa vo Viedni (1 920 949 obyvateľov), vychádza to 385,2 kg spálených komunálnych odpadov na obyvateľa. V Bratislave pri počte obyvateľov 475 500 a súčasnej kapacite spaľovne komunálnych odpadov 163 500 ton to ročne vychádza 343,85 ton spálených komunálnych odpadov na obyvateľa. V prípade, že by sa zrealizovalo navýšenie kapacity existujúcej spaľovni OLO na 180 000 ton a vybudovala by sa aj spaľovňa v Slovnafte, ktorá plánuje spáliť 214 000 ton komunálneho odpadu ročne, tak množstvo spáleného odpadu na obyvateľa by výrazne narástlo – až na 828,6 kg/obyvateľa, čo je viac ako dvojnásobok oproti Viedni. [1]

 

4/ Minister Taraba povedal:

„Ak Slovensko nepostaví spaľovne na rakúskej ekologickej úrovni, tak je potom odkázané na „budovanie rakovinotvorných skládok a na kontamináciu spodných vôd“, a ešte, že „skládky nám ničia spodné vody a spôsobujú rakoviny, a ľudia sa toho neboja“

Tak ako nie je pravda, že spaľovne vo Viedni produkujú len vzduch a vodnú paru (jeho vyjadrenie na tlačovej konferencii 24.11.2023 [2]), tak nie je ani pravda, že ak nepostavíme spaľovne, tak budeme budovať rakovinotvorné skládky a kontaminovať podzemné vody. Sám minister svojím rozhodnutím posunúť termín na úpravu komunálneho odpadu pred jeho skládkovaním opäť o rok k 1.1.2025 predlžuje obdobie negatívneho vplyvu skládok predovšetkým na klímu. Spaľovaním odpadov odpady nezaniknú, ich množstvo sa zníži na štvrtinu až tretinu. Spaľovaním odpadov však vzniká aj vysoko kontaminovaný popolček, ktorý je potrebné pred skládkovaním ešte stabilizovať. Skládky jednoducho boli a budú súčasťou našej spoločnosti, závisí len od vyspelosti odpadového hospodárstva aké odpady budú na ne ukladané a ako budú skládky zabezpečené, aby neohrozovali životné prostredie.

V Rakúsku sa v roku 2021 energeticky zhodnotilo až 2,5 miliónov komunálneho odpadu, vrátane kalov, pričom sa tým zároveň vyprodukovalo 658 000 ton popola a popolčeka, ktoré Rakúsko buď vyváža na skládkovanie alebo skládkuje na svojich skládkach na to určených. V Rakúsku sa napríklad nachádza 32 skládok na inertný odpad, 76 skládok na stavebný odpad, 44 skládok na zvyškový odpad a 24 skládok na osobitné odpady (napr. azbestový odpad, sklolaminátový odpad...). [1]

 

5/ Minister Taraba povedal:

„Slovensko vyváža odpad na spálenie do susedných krajín za miliardy eur“

Slovensko môže vyvážať na zneškodnenie, resp. energetické zhodnotenie odpady len na základe povolenia na vývoz, ktoré vydáva samotné MŽP SR. Ak sa pozrieme na prehľad rozhodnutí na vývoz odpadov vydaných v roku 2022, tak na spálenie, resp. energetické zhodnotenie bolo povolené vyviesť len nebezpečné odpady, aj to v maximálnom množstve 13 120 ton. Povolenie zároveň neznamená, že v danom roku sa všetky tieto vývozy uskutočnia. Vyjadrenie o miliardách eur by znamenalo, že v prípade, že by sa všetky tieto odpady vyviezli, tak tona odpadu na spálenie by stála viac ako 100 000 Eur a to je skutočne nezmysel!

Navyše, na Slovensko za odpady na spálenie dovážajú. V roku 2022 MŽP SR povolilo dovoz 648 165 ton odpadu, z čoho až 488 635 ton odpadov tvorili odpady určené na zhodnotenie ako palivo. Celkovo bolo vydaných 52 povolení na dovoz odpadu určeného na spálenie, zo siedmych krajín – Belgicko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko a Taliansko. [3]

 

Ďalšie argumenty proti výstavbe spaľovní na Slovensku sme uviedli na stránke: https://www.stopspalovniam.sk/preco-sme-proti-spalovniam.

 

Zdroje:

1/ https://www.bmk.gv.at/themen/klima_umwelt/abfall/aws/bundes_awp/bawp2023.html

2/ https://m.facebook.com/mzpsr/videos/360190419833055/

3/ https://www.minzp.sk/odpady/cezhranicna-preprava-odpadov/registre/